Zo všetkých strán počúvame o genialite Baťovcov, o tom aký blahobyt panoval v ich fabrikách. Poďme si povedať o niektorých podmienkach, ktoré tam panovali. Pracujúcim bola zakázaná vo fabrike odborová činnosť, akékoľvek spolky na ochranu pracujúcich na pracoviskách boli zakázané a taktiež sa zamestnanci nemohli nijako politicky angažovať.
Keď vám nebolo jedno, čo sa v spoločnosti deje a politicky ste sa angažovali, nasledovali vyhrážky a keď to nepomohlo tak prišla výpoveď. Keď ste chceli zakladať odbory, ochranné spolky na pracovisku, alebo ste boli člen nejakej odborovej celorepublikovej organizácie, nasledovali zase vyhrážky a pre tých odbojnejších výpoveď. Čo sa týka vysokých platov a povestných domčekov, tak tieto vymoženosti patrili len hŕstke pracujúcich vo fabrikách. Pracujúci sa museli podradiť aj dohľadu nad ich účesom, či sexuálnym životom, toto všetko sa kontrolovalo.
V niektorých baťovských fabrikách sa využívala práca Židov a politických väzňov
Ako zistilo viacero historikov, už pred vojnou sa v Baťových závodoch na Slovensku začali zbavovať svojich židovských zamestnancov. Vojna bola pre baťovský koncern voda na mlyn a tak už čoskoro vzniklo viacero pobočiek vo fašistickom Taliansku, na okupovaných územiach Litvy, Bieloruska, Poľska.
Výstižná bola aj dobová baťovská reklama v dobe, keď posielala slovenská vláda bojovať našich vojakov po boku Hitlera do ZSSR. „Rukujete? Ak áno, musíte sa prichystať už teraz. Iste chcete byť poriadnym vojakom… Nelámte si hlavu. U Baťu už majú pre vás všetko prichystané.“ alebo ďalšia reklama, ktorá bola určená pre slovenských gardistov: „K rovnošate Hlinkovej gardy potrebujete dokonalé vysoké čižmy. Vyberte si! Dostanete ich v každej predajni Baťa.“
V baťovských továrňach bola využívaná aj otrocká práca politických odporcov nacizmu a Židov priamo z Osvienčimu. Tieto prípady boli zaznamenané v baťovských fabrikách v Chelmeku, Radomi, Sezimovom Ústi, Ratiškoviciach, či Ottmuthe. Počas 2. svetovej vojny, keď bol Bojnický zámok stále v držbe Baťovcov, tak sa premenil na výcvikové stredisko elity gardistov a nemeckých SSákov a konali sa tu aj nacistické bankety.
Prečo sme stále vďační za „omrvinky z hostiny”?
Na ujasnenie si faktov. Tomáš Baťa senior zomrel v roku 1932 a zanechal testament, kde odkázal celý koncern práve nevlastnému bratovi Jánovi Antonínovi Baťovi. Podmienkou však bolo vyplatenie 50 miliónov korún potomkom Tomáša Baťu., čo sa aj stalo.
Po 2. svetovej vojne napadol závet a kúpnu zmluvu syn Tomáša Baťu, Tomáš Baťa junior a so strýkom Jánom Antonínom Baťom sa súdil a väčšinu majetku si aj vysúdil. Aj tu môžeme vidieť tu krásnu oddanosť Baťovcov, ale k čomu, k ľuďom, alebo tučným kontám…. Jedna rodina a súdne spory o to, kto si urve väčší podiel.
Hovorí sa, že baťovci to robili pre ľudí, že im záležalo na človeku, dovolím si nesúhlasiť. Jediné o čom im vždy šlo, bol prospech ich rodiny, dokonalé profitovanie a zarábanie za akéjkoľvek doby a režimu. Vraj boli veľmi sociálni, áno tak sociálni ako Bismarck, pruský monarchistický vodca Nemecka, ktorý robil všetko preto, aby udržal vládu aristoktratov a práve on vynašiel sociálny štát a neurobil to pre lásku k pracujúcim, ale kvôli tomu, aby mali zabezpečené základné sociálne štandardy, ktoré by ich držali v letargii a nebúrili sa proti útlaku monarchistov a kapitalistov a nepridávali sa húfne ku práve zrodeným socialistom.
Tomáš Baťa miloval disciplínu a úplnú oddanosť a podriadenie firme, čiže jemu. Vytvoril kult osobnosti, podľa ktorého sa mali riadiť všetci zamestnanci, no zisky samozrejme putovali na súkromné kontá baťovcov. Presne tak ako Bismarck, aj on uplatňoval politiku cukru a biča.
V mnohých článkoch sa dozvieme, že podporoval vzdelanie, samozrejme vzdelaný človek vymyslí lepšie zlepšováky, ktoré prinesú viacej peňazí, no až tak veľmi tomu vzdelaniu svojich ľudí neveril, keď nikdy nevytvoril zamestnanecké rady, kde by sa kolektívne radilo a rozhodovalo o fungovaní podniku. O všetkom rozhodoval iba on a jeho rodina a všetky financie rozdeľoval iba on a jeho rodina. Všetok váš talent mal slúžiť len pre blaho jednej rodiny, ktorá vám za to samozrejme niečo pridala, no oproti ziskom firmy to boli smiešne kosti z hostiny.
Keď sa vám firma pletie aj do sexuálneho života…
Baťovci chceli vytvoriť nového človeka, čo hrdo vyhlasoval aj Tomáš Baťa, no ten nový človek musel byť podriadený koncernu, lojálny len voči koncernu a koncern dozeral na celý váš osobný život, a ako som spomínal, koncern sa vám plietol aj do toho, ako často so svojím partnerom súložíte, či nesúložíte, lebo to by mohlo narušiť pracovnú morálku a koncern to bol Tomáš Baťa a jeho rodina.
Hovorí sa tiež o baťovských obchodoch, kde zamestnanci nakupovali. Aj to bolo vytvorené s tým cieľom, aby ste vaše zarobené peniaze minuli zase len v obchodoch patriacich Baťovcom, čiže tak sa im tieto peniaze opäť vrátili. Bol to dokonale vymyslený stroj na zarábanie peňazí.
Prečo stále tlieskame tím, čo nás vykorisťujú a milujeme ich za to, že nám dajú viacej ako iní. Stále sme len ich nástrojom na ich zisky a nám dajú vždy len omrvinky, aby nás udržali v našej letargii. Kedy sa konečne postavíme a začneme rozmýšľať nad tým, aby sme konečne robili pre nás všetkých, aby zisky neputovali do vrecák úzkej skupiny vlastníkov firiem, fabrík, bánk atď…
Nevieme si snáď rozhodovať kolektívne sami, potrebujeme nad sebou malých diktátorov, ktorí rozhodujú vždy o nás bez nás? Potrebujeme ďalších Baťov, ako nám hovoria kapitalisti?! Nie nepotrebujeme, potrebujeme začať spravovať naše podniky a spoločnosť kolektívne a nespoliehať sa na niekoho hore, ktorému aj tak slúžime na plnenie jeho snov.
Potrebujeme povstať proti kapitalizmu, veď tento systém umožnil to, že 80% svetového bohatstva je v rukách len 8% svetovej populácie, medzi ktorú patria aj baťovskí potomkovia. Ja sa im náš spoločný majetok veru vydať bez boja nechystám, takýto nenažranci vás budú ohlupovať frázami, že veď vám dávajú prácu, no vy z tej práce prežívate a oni sa stávajú malými bohmi, ktorí si užívajú všetok luxus sveta.
Dosť bolo diktatúry kapitálu. Ani cent Baťovcom!
Miroslav Pomajdík
Absurdné: Súd rozhodol o nevine Jána A. Baťu v dvoch procesoch v jeden jediný deň
V roku 1947 na základe Benešových dekrétov súdy v Československu rozhodli o tom, že hlava baťovského koncernu Ján Antonín Baťa bol kolaborant s nacizmom. Na základe toho baťovský majetok prepadol štátu. Pred časom však Slovensko obletela správa, že okresný súd v Bratislave oslobodil Jána Antonína Baťu a vyhlásil, že nebol kolaborant.
V Českej republike sa potomkovia Baťu súdia o majetky so štátom už celé roky. Na Slovensku stačil okresnému súdu len jeden deň, aby rozhodol o tom, že Ján Antonín Baťa nebol kolaborant. Podnet dali samozrejme jeho potomkovia, lebo keď sa chcú dostať k majetkom, najprv musia očistiť jeho meno.
Súdne spory sa u nás ťahajú mesiace a roky, v prípade Baťu stačil jeden deň!
Normálny a štandardný postup súdu je taký, že keď niekto chce očistiť svojho predka od toho, či bol kolaborant alebo nie, tak zasadne súd a jedná o tom, či takýto proces povolí. Po kladnom rozhodnutí nasleduje nové pojednávanie, na ktoré samozrejme treba dostatok času.
Keď začne nové pojednávanie, tak to trvá celé mesiace, kedy musia byť predložené dôkazy, ktoré hovoria o tom, že nebol kolaborant, vedú sa dlhé vypočúvania svedkov, nasleduje zdĺhavé hrabanie sa v archívoch, dokazovanie a vyvracanie a čuduj sa svete, na Slovensku sa vo veci kolaborácie Jána Antonína Baťu všetko udialo v jeden jediný deň!
Dňa 26. apríla 2013 sudca v riadne začatom pojednávaní rozhodol o tom, že priznáva potomkom Baťu ďalší proces, ktorý by určil, či Baťa kolaboroval, alebo nie. Logicky mala nasledovať dlhá príprava nového procesu, kde by sa začali dokazovať dané skutočnosti, no daný sudca otvoril nový proces v ten istý deň a za pár hodín Baťu oslobodil !
Sami dobre viete, aké zdĺhavé sú súdy, keď sa napr. súdite so susedom, či ten plot má meter vo vašej záhrade, alebo nie, no v tak závažnej veci, ako je kolaborácia, kde následne ide o prelomenie Benešových dekrétov so všetkými následkami, ktoré z toho pre Slovensko vyplývajú, keď sa hovorí, že Benešové dekréty sú nedotknuteľné, keď ide o miliardy zo štátnej kasy ( čiže o peniaze nás všetkých ), tak náš súd odbaví dva procesy v jeden deň.
Človeku sa nechce ani veriť, že slovenské súdy sú pomalé… Tieto dva procesy s dvoma verdiktmi, dvoma uzneseniami sa konali teda v jeden deň a boli dokonca vedené pod jednou spisovou značkou, čo je naozaj nonsens.
Je zaujímavé, že v Českej republike odborníci zbierali celé mesiace rôzne dokumenty, či Baťa kolaboroval, alebo nie . U nás sa nič takéto neudialo, nikto nič nezbieral, jednoducho v jeden deň sa rozhodlo o všetkom. Súdy v Českej republike zamietli požiadavky Baťových potomkov na odškodné vo výške 5 miliárd dolárov a tak sa potomkovia súdia už iba o niekoľko desiatok miliónov českých korún.
Zo všetkých strán počúvame o genialite Baťovcov, o tom aký blahobyt panoval v ich fabrikách. Poďme si povedať o niektorých podmienkach, ktoré tam panovali. Pracujúcim bola zakázaná vo fabrike odborová činnosť, akékoľvek spolky na ochranu pracujúcich na pracoviskách boli zakázané a taktiež sa zamestnanci nemohli nijako politicky angažovať.
