Vzdor-strana práce zorganizovala v Prešove demonštráciu proti NATO. Verejnosti na nej tlmočila svoje razantné a odmietavé stanovisku voči členstvu Slovenska v tejto zločineckej organizácii, hájacej záujmy vysokého kapitálu, nadnárodných finančných konzorcií, zbrojársko-vojenského komplexu a skorumpovaných vlád západnej hemisféry.
Nasledoval prejav predsedu Vzdoru-strany práce a lídra jej kandidátky v nadchádzajúcich parlamentných voľbách Stana Pirošíka, ktorý na úvod pozdravil aj ďalšie protestné zhromaždenia v Trenčíne a Bratislave. NATO ostro odsúdil a zdôraznil rozpor medzi proklamovanými cieľmi a jeho skutočnou úlohou v neoliberálnom kapitalistickom zriadení: „Teší ma, že sa na Slovensku sformovalo hnutie odporu proti NATO. Nejde však iba o to, ide o samotný kapitalistický systém, ktorý je živený vojnou, násilím, nenávisťou a konfliktami.“
Spomenul aj septembrovú blokádu konvoja americkej armády, kde členovia a aktivisti Vzdoru-strany práce spoločne s inými mimoparlamentnými stranami a občianskymi aktivistami preukázali veľkú dávku osobnej statočnosti a citu pre spoluzodpovednosť za stav sveta a našu budúcnosť: „Som rád, že sme sa im na hraniciach dokázali postaviť, aj keď neúspešne, zatlačení ťažkoodencami. Nabudúce sa pripravíme lepšie.“ Poukázal aj na kapitalistickú propagandu, snažiacu sa bagatelizovať krvavé udalosti vo svete, motivované geopolitickými záujmami a hromadením ziskov, a kompromitovať akýkoľvek odpor voči vojnovému vraždeniu onálepkovaním za platených ruských agentov: „Je to ako mccarthizmus v 50. rokoch v USA. Už iba čakám, kedy zatknú aj nás za tzv. neamerickú činnosť.“
Pirošík stručne zhrnul aj hlavné dôvody, ktoré vytvárajú živnú pôdu pre fašizáciu spoločnosti a zvyšujú hrozbu svetového vojenského konfliktu – hospodárska kríza spojená s migrantskou krízou a s ním súvisiacim chaosom, čo na jednej strane spôsobuje islamizáciu a import islamských fundamentalistov do Európy a na strane druhej zas reakciu v podobe posilňovania neonacizmu. Líder kandidátky tiež demaskoval skrytú tendenciu kapitalistického zriadenia, snažiaceho sa udržiavať permanentné napätie medzi znesvárenými národmi, etnickými a náboženskými skupinami: „Celý tento stav kapitalistom vyhovuje. Vyhovuje im, keď sa ľudia, národy medzi sebou nenávidia. Vojna je dobrý biznis pre zbrojársky priemysel. Ale zároveň aj zničená krajina je dobrý biznis pre ďalšie odvetvia, pretože spôsobí ekonomický rast, nové obrátky trhu, nové obrátky na burze.“
Predseda Vzdoru-strany práce osobitne vyzdvihol heroizmus kurdského národa, ktorý svojou statočnosťou vytvára účinnú obrannú hrádzu pred expanziou Islamského štátu na severe Sýrie. Zároveň poukázal na často prehliadané obchodné vzťahy Turecka, nášho „spojenca“ a člena NATO, s Islamským štátom. „Nás nikto nikdy neprimä nenávidieť iný národ, nikto nás nevtiahne do bratovražednej vojny! Svojich bratov vždy vrúcne objímeme a nikdy nebudú našimi nepriateľmi.Práve naopak, vždy sme podporovali a budeme podporovať úsilie národov celého sveta o oslobodenie sa spod jarma kapitálu, ktorý pravidelne vedie ľudstvo do vojen. Ak máme proti niekomu namieriť zbrane, je to trieda vykorisťovateľov. Milujeme svoju vlasť a sme priateľmi vykorisťovaných každého národa na zemi, chceme, aby všetky národy boli priateľmi.“
Ako ďalší pred účastníkov predstúpil Miroslav Pomajdík, ktorý ako podpredseda strany pre zahraničie rozmenil na drobné súčasnú geopolitickú situáciu. Na začiatku svojho príhovoru sa zmienil o neoliberálnej modle Francisovi Fukuyamovi, ktorý začiatkom 90. rokov básnil o „konci dejín“: „Písal, že po páde socialistického tábora a skončení studenej vojny bude zrazu všetko dobré, nebudú vojny, nebude chudoba, ani sociálne napätie. Dnes vidíme, že opak je pravdou. Vidíme, v akom chaose je Afrika a Tretí svet a tento chaos sa pomaly presúva už aj do Európy.“ Pripomenul aj patovú situáciu na Ukrajine: „Ten konflikt, vraždenie a všetko, čo sa tam dnes deje, prišlo vtedy, keď sa sily, ktoré sa dostali k moci, rozhodli vstúpiť do NATO za každú cenu. Zrazu sa tam objavili pravicové bojúvky z Pravého sektoru, zrazu určití ľudia začali miznúť. Novinári neboli len zastrašovaní, mnohí boli dokonca zavraždení, za bieleho dňa. Dodnes sa to nevyšetrilo.“ Nezabudol spomenúť ani usilovnú angažovanosť neslávne slávnych „odborníkov na privatizáciu“ Dzurindu s Miklošom na Ukrajine.
Pomajdík upozornil aj na situáciu ukrajinského komunistického hnutia, pre ktoré po majdanovskom puči nastali krušné časy: „Sme solidárni s ukrajinskými komunistami, ktorí nečelia len zákazu, ale aj fyzickej likvidácii. Do dnešného dňa bolo podlo zavraždených okolo 50 členov Komunistickej strany Ukrajiny. O tomto sa nehovorí, naše médiá nepovedia o tejto odvrátenej tvári akože demokratickej Ukrajiny. Podľa informácií, ktoré sme dostali priamo od KSU, momentálne sedí až 150 členov mládežníckej komunistickej organizácie v base iba zato, lebo vyjadrili svoj názor!“
Krátko sa zmienil aj o režime Muammara Kaddáfího, ktorý sa znenazdajky stal tŕňom v oku organizácií a vlád slúžiacich nadnárodnému kapitálu. Rozvrat stabilného líbyjského režimu so silným sociálnym programom v prospech občanov vytvoril živnú pôdu pre nárast terorizmu, extrémizmu a neznášanlivosti. „Padol ten režim a zrazu je Líbya v troskách. Zrazu sa objavil Islamský štát, zrazu máme rôzne organizácie typu Al-Šabab v Somálsku a mnohé ďalšie islamské teroristické organizácie, ktoré naberajú na sile. Aj migrantská kríza vznikla následkom nestability v Líbyi, občianskej vojny v Sýrii či chaosu v Iraku. Vieme, že násilie bude vždy plodiť iba ďalšie násilie a že títo zúfalí ľudia žijúci v chudobe a násilí sa budú stavať proti tomuto západnému svetu, pričom nebudú rozlišovať, že ich zabíjajú Briti, Francúzi alebo Američania a ich korporácie, ale budú nás všetkých, Slovensko, Česko i Poľsko, hádzať do jedného vreca s agresormi. Nakoniec my budeme doplácať na to, že NATO šíri teror po celom svete. Vzdor-strana práce je preto tvrdo za vystúpenie z NATO, pričom je nevyhnutné, aby sa aj ďalšie štáty postavili proti tejto organizácii.“
Na záver ešte podpredseda Vzdoru-strany práce zdôraznil mechanizmus vytvárania imaginárnych nepriateľov, prostredníctvom ktorého NATO a ostatní prisluhovači kapitalistického zriadenia zasievajú strach do ľudí, aby ich mohli ľahšie ovládať. Svoj prejav zakončil výzvou na mierové riešenia: „Nemôžeme súhlasiť s tým, aby ľudia v mene nejakého kapitálu a geopolitických šachových partií proti sebe bojovali. My toto nemôžeme dopustiť. My musíme jasne hovoriť, že sme za mierovú Európu, že sme za mierový svet, že sme za mierové spolunažívanie národov. Že ani jeden národ, dokonca ani ten americký národ, nie je naším nepriateľom.My budeme takisto podporovať aj pracujúcu triedu a ľudí v Amerike, lebo tí za politiku svojej krajiny nemôžu.“
Spracoval Tomáš Bóka- aktivista Miestnej organizácie Vzdoru-strany práce v Bratislave
Vzdor-strana práce zorganizovala v Prešove demonštráciu proti NATO. Verejnosti na nej tlmočila svoje razantné a odmietavé stanovisku voči členstvu Slovenska v tejto zločineckej organizácii, hájacej záujmy vysokého kapitálu, nadnárodných finančných konzorcií, zbrojársko-vojenského komplexu a skorumpovaných vlád západnej hemisféry.
mimoparlamentnými stranami a občianskymi aktivistami preukázali veľkú dávku osobnej statočnosti a citu pre spoluzodpovednosť za stav sveta a našu budúcnosť: „Som rád, že sme sa im na hraniciach dokázali postaviť, aj keď neúspešne, zatlačení ťažkoodencami. Nabudúce sa pripravíme lepšie.“ Poukázal aj na kapitalistickú propagandu, snažiacu sa bagatelizovať krvavé udalosti vo svete, motivované geopolitickými záujmami a hromadením ziskov, a kompromitovať akýkoľvek odpor voči vojnovému vraždeniu onálepkovaním za platených ruských agentov: „Je to ako mccarthizmus v 50. rokoch v USA. Už iba čakám, kedy zatknú aj nás za tzv. neamerickú činnosť.“
Ako ďalší pred účastníkov predstúpil Miroslav Pomajdík, ktorý ako podpredseda strany pre zahraničie rozmenil na drobné súčasnú geopolitickú situáciu. Na začiatku svojho príhovoru sa zmienil o neoliberálnej modle Francisovi Fukuyamovi, ktorý začiatkom 90. rokov básnil o „konci dejín“: „Písal, že po páde socialistického tábora a skončení studenej vojny bude zrazu všetko dobré, nebudú vojny, nebude chudoba, ani sociálne napätie. Dnes vidíme, že opak je pravdou. Vidíme, v akom chaose je Afrika a Tretí svet a tento chaos sa pomaly presúva už aj do Európy.“ Pripomenul aj patovú situáciu na Ukrajine: „Ten konflikt, vraždenie a všetko, čo sa tam dnes deje, prišlo vtedy, keď sa sily, ktoré sa dostali k moci, rozhodli vstúpiť do NATO za každú cenu. Zrazu sa tam objavili pravicové bojúvky z Pravého sektoru, zrazu určití ľudia začali miznúť. Novinári neboli len zastrašovaní, mnohí boli dokonca zavraždení, za bieleho dňa. Dodnes sa to nevyšetrilo.“ Nezabudol spomenúť ani usilovnú angažovanosť neslávne slávnych „odborníkov na privatizáciu“ Dzurindu s Miklošom na Ukrajine.
