Neoliberálne reformy, privatizácia, deregulácia trhu, voľná kapitalistická súťaž, plodia čoraz viacej nezamestnaných, chudobných a zúfalých ľudí. a väčšina tých, čo aj prácu majú, dokážu z nej len prežívať. Stále nám tlačia do hláv, privatizujte, deregulujte a zase privatizujte a deregulujte a to je podľa nich tá cesta k prosperite, akosi sa však stále prepadávame na existenčné dno. Už nám nestačí na uživenie rodiny jeden príjem otca a matky. Rodiny sa rozpadávajú, deti vychováva ulica. Prečo? Lebo sa dnes musíme správať flexibilne, a tá flexibilita znamená cestovať za prácou do iných krajín, vzdialených miest. Flexibilita sa stala iba krycím manévrom, iným pomenovaním pre neschopnosť kapitalizmu, vytvoriť dostatok kvalitnej práce pre ľudstvo. Táto politika vedie však do záhuby, o tom sa mohlo presvedčiť stále viac a viac ľudí. Dnes sa stala práca a hlavne tá dobre platená výsadou. Zbohatlícka oligarchia, ktorá ovláda naše životy, ktorá nás dennodenne vykorisťuje v našich zamestnaniach si stále brúsi zuby na väčšie zisky. Kumuluje v rukách obrovské bohatstvo. Dokedy im to budeme tolerovať…
Kto sú v dnešnej dobe tí hlavní príživníci, ktorým by sme mali uťahovať opasky? Je to zbohatlícka smotánka a oligarchia, ktorá z nás vyciciava aj to posledné čo máme. Stále počúvame o uťahovaní opaskov. Máme sa uskromniť. Kedysi nám hovorili o vysnívanom Západe, ako sa budeme mať dobre, všetkého bude dostatok, hotový raj. Dnes nám už akosi zamlčujú, že ten bohatý Západ sa topí v obrovských dlhoch a krízach.
Kto spôsobuje krízy a našu chudobu?
Obyčajní pracujúci a nezamestnaní, ktorí dennodenne ponúkali svoju pracovnú silu, alebo vládnuca elita, bankári a vládnuca ekonomická oligarchia, ktorí rozprávkovo bohatli a špekulovali, ako zbohatnú ešte viac. Okliešťovali naše zamestnanecké práva a keď si povedali pracujúci dosť a vyšli do ulíc, tak oligarchia cez svoje kúpené vlády poslala do ulíc policajtov, aby im ukázala ako chutí demokracia. Používajú krásnu formulku, že v demokracii si každí môže povedať svoj názor. Áno môže, no zabudli povedať, že názor ešte veci nemení. Skúste od rečí prejsť k skutkom. Skúste žiadať spravodlivé rozdeľovanie ziskov vo vašich fabrikách, či spoločnostiach, skúste začať nabúravať ich systém súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov, skúste sa postaviť ich ekonomickej diktatúre, to vás už bude čakať vyhadzov z práce, policajná represia a prenasledovanie. Stali sme sa otrokmi finančného systému a tých čo ho ovládajú.
Takou istou pokryteckou stranou je aj strana SMER-Sociálna demokracia , ktorá sa dnes odhodláva bojovať za akýsi sociálny zmier v spoločnosti. Ich kroky na ochranu pracujúcich sa končia tam, kde reálne dochádza k ohrozeniu súkromného vlastníctva pánov podnikateľov, bankárov, oligarchov a vlastníkov spoločností a firiem. Za túto bariéru sa sociálny demokrat nepúšťa. Vidíme tiež reálny stret dvoch tried. Triedy vykorisťovaných a vykorisťovateľov. Jasný dôkaz triedneho boja v spoločnosti. Akonáhle začnú pracujúci ohrozovať vládu oligarchie, tá sa tvrdo zomkne a spoločne začne ničiť odpor pracujúcich. Za žiadnych okolností nemôže dopustiť, aby demokracia vpochodovala do ich vlastných fabrík, korporácií, spoločností, firiem…, lebo to by začal de facto zánik ich triedy. Sociálna demokracia ani nemôže v tomto zápase obhajovať pracujúcich, lebo väčšina ich členstva sú vlastníci firiem, čiže by sa postavili proti svojim triednym záujmom.
Voľby nič nemenia
Menia sa len bábkové vlády, ktoré majú raz ľavicový, raz pravicový odtieň, ktoré vám sľubujú vždy istoty, no pravé istoty sme si vždy museli, a budeme musieť vybojovať sami v uliciach, pracoviskách, fabrikách, univerzitách. Na jednej strane stoja oni, úzka skupina oligarchov, bankárov, skorumpovaných politikov, kapitalistov, jedným slovom buržoázia a na strane druhej my pracujúci, ktorí stojíme za všetkými hodnotami spoločnosti.
My máme v rukách moc, moc zjednotenia, lebo iba jednotný ľud dokáže niečo posunúť k lepšiemu. Oni rozumejú iba sile. Oplaťme im to ich mincou. Demonštrácie, protesty, štrajky, diktovanie podmienok sú našou zbraňou. Len takto dokážeme zlepšiť naše pracovné podmienky, naše spoločenské práva a celý náš život. Neohýbajme chrbáty, nebuďme ticho, ale bojujme za to čo nám patrí, chceme prácu, životné istoty, dôstojný život, byty a chceme si rozhodovať o sebe sami a nepracovať pre hŕstku oligarchov! Potrebujeme dostať hospodárstvo a ekonomiku do našich rúk, aby slúžila nám spoločnosti!
My bojujeme vo Vzdore-strane práce ZA DEMOKRATICKÝ SOCIALIZMUS a čo vy?
Neoliberálne reformy, privatizácia, deregulácia trhu, voľná kapitalistická súťaž, plodia čoraz viacej nezamestnaných, chudobných a zúfalých ľudí. a väčšina tých, čo aj prácu majú, dokážu z nej len prežívať. Stále nám tlačia do hláv, privatizujte, deregulujte a zase privatizujte a deregulujte a to je podľa nich tá cesta k prosperite, akosi sa však stále prepadávame na existenčné dno. Už nám nestačí na uživenie rodiny jeden príjem otca a matky. Rodiny sa rozpadávajú, deti vychováva ulica. Prečo? Lebo sa dnes musíme správať flexibilne, a tá flexibilita znamená cestovať za prácou do iných krajín, vzdialených miest. Flexibilita sa stala iba krycím manévrom, iným pomenovaním pre neschopnosť kapitalizmu, vytvoriť dostatok kvalitnej práce pre ľudstvo. Táto politika vedie však do záhuby, o tom sa mohlo presvedčiť stále viac a viac ľudí. Dnes sa stala práca a hlavne tá dobre platená výsadou. Zbohatlícka oligarchia, ktorá ovláda naše životy, ktorá nás dennodenne vykorisťuje v našich zamestnaniach si stále brúsi zuby na väčšie zisky. Kumuluje v rukách obrovské bohatstvo. Dokedy im to budeme tolerovať…
