Vyzývam všetkých ľudí na Slovensku, aby sa zaktivizovali a začali aktívne, osobne a nekompromisne presadzovať MIER. Žiadajme prezidentku a vládu Slovenskej Republiky, aby okamžite požadovali zastavenie bojov na Ukrajine oboma stranami, aby žiadali pokračovanie jednaní, ktoré dokážu ako jediné zastaviť inak nebezpečný sled celosvetových udalostí!
Žiadajme, aby Slovensko okamžite prestalo v nebezpečnej vojenskej podpore jednej zo strán a neprilievalo olej do ohňa, ktorý nás môže všetkých v konečnom dôsledku spáliť.
Žiadajme, aby po zložení zbraní došlo k demilitarizácii nárazníkových krajín na jednej, aj druhej strane konfliktu. Každá strana musí priniesť obetu zo svojich pozícií, inak aj v prípade dosiahnutia mieru, nebude mať dlhého trvania.
ÁNO humanitárnej pomoci, NIE zbraniam !
Ukrajina sa stala obeťou imperiálneho súperenia v napätom imperiálnom svete. Ruská federácia a tzv. Západ v antagonistickom postavení došli do stavu, kedy je konflikt nevyhnutný.
Áno, Rusko dnes je agresorom, ale v samotnej podstate nie horším, ako jeho protistrana v podobe západných mocností. To najhoršie, čo môže Slovensko robiť, je podpora boja v podobe dodávok zbraní… Naopak! Žiadajme okamžité prímerie. Žiadajme o riešenie sporu diplomatickou cestou a naslúchajme obom stranám.
Ukrajina sa stala smutným miestom, kde sa už aj oficiálne ( dodnes iba na poli diplomatickom, ekonomickom a podvratnom) rozohnili zbrane a započala sa nepredvídateľná a fatálna vojna imperiálneho sveta, ktorý stratil rovnováhu a dospel do tragickej fázy. Ako nás história učí z minulosti – takýto stav môže vyvrcholiť až svetovou vojnou!
Dnes sa na Ukrajine nebojuje iba o Ukrajinu. Bojujú imperiálne mocnosti, ktoré dospeli v danej situácii k momentu, kedy ani jedna strana nemá východisko a jediným pre nich známym riešením – je vojna.
USA s „obranným“ spolkom NATO si nemôže a nechce dovoliť prehru v rozohranej partii expanzie západu… Ruská federácia naopak dospela do momentu, kedy už nebude zvrat možný a postavila sa na odpor v snahe o zvrat svojho nepriaznivého strategického postavenia. Snaží sa zabrániť získaniu vojenskej prevahy nepriateľom, odraziť ohrozenie straty kontroly nad tokom a spotrebou svojich surovín. Pri tom veľmi nešťastne a neobhájiteľne!
V situácii, kedy tak významné svetové mocnosti zvádzajú súboj na území tretej krajiny, kde nik nemieni ustúpiť a objavujú sa dokonca vyhrážky o odhodlaní jednej zo strán ísť v spore až do možnosti použitia jadrových zbraní ( teda ak prehrám = prehráme všetci ) , je na čase prebrať sa a začať robiť všetko ZA MIER! Nie vojnu podporovať dodávkami zbraní!
Situácia môže nabrať nezvratný smer priatelia. Do konfliktu môžu „priskakovať“ nové krajiny. Je otázkou času, kedy Bielorusko podporí ruské ťaženie, lebo Lukašenko si je moc dobre vedomí svojej závislosti na Putinovi. Aj samotný fakt, že „Západ“ začína schvaľovať účasť svojich občanov v konflikte, teda je to legitimizácia, hoc aj účasti organizovaných skupín súkromných žoldnierov za peniaze, ako krytie pre vlastnú účasť v konflikte. Reakcia Ruska na takúto „živú“ podporu, ako aj zásielky zbraní je otázna – ale s určitosťou príde!
V situácii aká nastáva, je viac než pravdepodobné, že do vývoja vstúpia nové a rovnako aktuálne rozpory medzi ďalšími krajinami. NATO zaneprázdnené vojnou v Európe je logickou príležitosťou na získanie strategickej výhody Činy v Tichom oceáne, v ich mäkkom mieste – ich „Donbase“ v prenesenom zmysle a inej historickej polohe – Taiwane. Čína pri doposiaľ najväčšej svetovej reorganizácii sily a vplyvov od II. Svetovej vojny nezostane bokom. Preberie žezlo po práve zosadenej najsilnejšej ekonomike a mocnosti sveta.
V dobe, kedy sa začína otriasať existujúci celosvetový „poriadok“, je predpokladom k prepuknutiu veľkého množstva lokálnych konfrontácií a vzniku veľmi zložitej a vopred nepredvídateľnej celosvetovej situácie. Prirátajme si dlhoročné dútnajúce národnostné, etnické a náboženské rozpory. Migračné presuny doslova celých národov v dôsledku nezvratných klimatických zmien.
Predstavme si situáciu, kedy sú mocnosti neschopné reagovať a zamestnané vlastnou vojnou. Oblasti ako Kórejský polostrov, Arabský polostrov s protikladmi jednotlivých záujmov, dnes už vôbec nie malých a slabých štátov. Predstavme si Izrael, alebo Indiu a Pakistan…
Svet aký sme poznali včera, sa s nami nezvratne lúči a je na nás priatelia, na našej aktivite a prístupe, či zajtrajšok uzrie ľudstvo a ak… v akom spoločenskom usporiadaní?
Máme jedinú šancu – aj keď si to ešte svet naplno neuvedomil. Proklamácie za mier, zmeňme na aktívne prsadzovanie MIERU ! Inak nás imperiálne rozpory vymažú nadobro z histórie sveta, ako jednu stratenú a nepodstatnú etapu vývoja života na planéte zvanej ZEM.
Nekompromisné presadzovanie mieru, je dnes viac ako kedykoľvek v histórii spojené s bojom proti kapitalizmu. Bojom proti kapitalizmu, bojujme aj proti samotnej podstate vojen. Proti kapitalizmu, proti vykorisťovaniu človeka človekom – národa národom, ako základne všetkých a všelijako maskovaných konfliktov.
Boj proti imperializmu je jasným presadzovaním mieru – mieru ako predpokladu prežitia našich detí a detí našich detí.
