V súvislosti s možnou zmenou legislatívy, ktorá by umožnila predaj pôdy na našom území zahraničným záujemcom, Vzdor -strana práce jednoznačne odmieta umožnenie predaja pôdy zahraničným fyzickým, alebo právnickým osobám. Jedná sa podľa nášho názoru o ďalší medzník v strate suverenity Slovenskej republiky a jej postupné rozpúšťanie v akomsi európskom superštáte. Za takýchto podmienok sa Slovensko stane už iba názvom protektorátu, ktorý bude možné skúpiť nadnárodnými spoločnosťami doslova za pár korún (vzhľadom na ich obraty). Nevylučujeme ani monopol najbohatších potravinových spoločností a ich teror voči menším poľnohospodárom, ktorí to aj tak nemajú jednoduché. Predpokladáme však aj skupovanie pôdy za špekulatívnym účelom. Rozpredanie krajiny už nemusí byť len v prenesenom význame.
Na druhej strane však jednoznačne poukazujeme aj na obmedzené vnímanie spoločnosti a rôznych populistov, ktorí hovoria o súčasnej slovenskej pôde ako o „našej“, pričom to už dávno neplatí. Špekulant nemusí byť len zo zahraničia, na Slovensku nemáme o špekulantov a kšeftárov s čímkoľvek núdzu. Rozvrat poľnohospodárstva v našej krajine totiž nezačal až po vstupe do EÚ, ale započal po roku 89 pri reštaurácii kapitalizmu.
Nástup tvrdých kapitalistických pravidiel otriasol poľnohospodárstvom hneď v prvých rokoch kapitalizmu na našom území. Znižovanie dotácii do poľnohospodárstva, zvyšovanie cien pohonných hmôt, ako i otvorenie trhu pre dovoz potravín a surovín, ktoré boli dopestovateľné na našom území. Ako aj spracovateľský priemysel, ktorý začal prechádzať do súkromných rúk. To boli prvé rany pre slovenské poľnohospodárstvo. Sme presvedčení, že pokiaľ chceme hovoriť o „našom „ poľnohospodárstve, či „našej pôde“, tak poľnohospodárstvo, či pôda musia byť v rukách obyvateľov našej vlasti. Sme presvedčení, že pôda by nemala byť obchodnou komoditou s ktorou môžno bezhranične kšeftovať, ale mala by byť národným majetkom, rovnako ako iné prírodné zdroje, ako pitná voda, lesy, vodné toky či nerastné bohatstvo. Preto jedinou a legitímnou cestou je to, aby našu pôdu opäť obhospodarovali poľnohospodárske družstvá a pracujúci sa organizovali v družstvách a spoločne zabezpečovali potravinovú sebestačnosť Slovenska. Len vtedy možno zabrániť špekulatívnym úmyslom rôznych kšeftárov a podvodníkov a zároveň môže štát bez problémov umožniť na tejto pôde hospodáriť tým, ktorí ešte nestratili prirodzený vzťah k pôde a nevnímajú ju iba zo špekulatívneho hľadiska.
Treba si jednoznačne uvedomiť, že zabránenie predaja pôdy do zahraničia je síce dôležitým a potrebným krokom, no súčasne je potrebné si uvedomiť, že slovenský kapitalista, môže pokojne s pôdou kšeftovať naďalej a žiadna legislatívna norma na neho nemá dosah. Preto treba kšeftovanie s pôdou zastaviť a nerozlišovať pritom, či sa jedná o kšeftára, ktorý má cudziu štátnu príslušnosť, alebo je to slovenský zbohatlík a špekulant
V súvislosti s možnou zmenou legislatívy, ktorá by umožnila predaj pôdy na našom území zahraničným záujemcom, Vzdor -strana práce jednoznačne odmieta umožnenie predaja pôdy zahraničným fyzickým, alebo právnickým osobám. Jedná sa podľa nášho názoru o ďalší medzník v strate suverenity Slovenskej republiky a jej postupné rozpúšťanie v akomsi európskom superštáte. Za takýchto podmienok sa Slovensko stane už iba názvom protektorátu, ktorý bude možné skúpiť nadnárodnými spoločnosťami doslova za pár korún (vzhľadom na ich obraty). Nevylučujeme ani monopol najbohatších potravinových spoločností a ich teror voči menším poľnohospodárom, ktorí to aj tak nemajú jednoduché. Predpokladáme však aj skupovanie pôdy za špekulatívnym účelom. Rozpredanie krajiny už nemusí byť len v prenesenom význame.
