U.S. Steel Košice oznámil, že do roku 2021 prepustí okolo 2 500 zamestnancov. Vedenie podniku narieka, že problémom je lacná ocel hlavne z Číny, emisné kvóty, či pridrahé energie na Slovensku. Oficiálne stretnutie s vedením podniku absolvoval primátor Košíc Polaček, nakoľko ako povedal: „chcel mať informácie o stave fabriky som chcel mať z prvej ruky, preto som sa stretol s vedením železiarní.“ Zaujímavé je, keď chcel mať informácie z prvej ruky, nestretol sa aj s odborármi a pracovníkmi fabriky, ktorí by mu určite vysvetlili viacero vecí, o ktorých vedenie fabriky určite nechce ani len počuť…
Polaček ďalej vyhlásil: „Podal som im v riešení ťažkej situácie pomocnú ruku a spoločne budeme hľadať férové riešenia. Budem apelovať na predstaviteľov vlády, aby neváhali podporiť priemysel na Slovensku, pretože v tomto odvetví pracujú státisíce ľudí. Chceme chrániť priemysel tým, že otvoríme tému investícii do dekarbonizácie priemyslu a tému zvyšovania energetickej efektivity. Budem vyvíjať aktivity, aby ZMOS a Únia miest a obcí Slovenska, ktorých je mesto Košice členom podporili body rokovaní týkajúce sa zlepšovania podmienok pre priemysel na Slovensku.“
Návrhy Polačeka, za ktoré by sa nemuselo hambiť ani vedenia U.S. Steelu, či iných priemyselných magnátov, nakoľko práve toto im náramne vyhovuje tak, ako im to vyhovovalo doteraz, doslova zatlačiť náš štát vždy do kúta pohrozením s prepúšťaním, či predajom fabriky, alebo odchodom zo Slovenska, za čo si vzdy vydobili od štátu rôzne dotácie, daňové prázdniny, či ďalšie úľavy… pritom krásne zisky sa kotúľali do vrecák úzkej skupiny vlastníkov, veriteľov a akcionárov…
Polaček ide presne v šľapajách tejto politiky, keď prakticky opäť v preklade žiada to, aby štát dotoval a financoval a aby sme sa zase my všetci poskadali súkromným spoločnostiam na benefity a oni si zatiaľ vycucajú nádherné zisky…
Polaček nijak nekritizoval vedenie U.S. Steelu za to, že košická U.S. Steel vynášala dlhé roky stovky miliónov Eur zisku do USA
Taktiež sa nemodernizovala výroba, nakoľko práve ziskom z košickej oceliarne dotovali svoju domácu materskú spoločnosť. Tým pádom Američania vycicali čo sa dalo, nechali fabriku zanedbanú a zostarnutú, bez výrazných modernizačných prvkov a tak sa hovorí, že dnes by potrebovala oceliareň v Košiciach na modernizáciu približne miliardu Eur.
U.S STEEL totiž presúva prostriedky z oceliarne pri Košiciach do svojich zastaraných podnikov v USA. Oceliarne v USA sú tie psi a košická oceliareň tá dojná krava. Na začiatku síce aj do nej investovali. Nešlo však o žiadne veľké investície. Všetko to boli zabehnuté veci – lakoplastovacia linka, lis, valcové linky – na ktoré nepotrebovali zvláštne investície.
Zoberme si, že až na dva roky, U.S Steel Košice generovali stále zisk a vonkoncom nie malý a U.S Steel Košice boli dlhé roky jedinou oceliarňou skupiny U.S Steel, ktorá má kladné hospodárske výsledky a tak vďaka Košiciam znižujú obrovské straty materskej spoločnosti v USA. U.S Steel Košice vytvára až 20% tržieb celej spoločnosti. V roku 2013 fabrika získala od štátu lacnejšiu cenu elektrickej energie a podporu pri čerpaní eurofondov.
Povedzme si, že celá korporácia U. S. Steel dosiahla v roku 2018 zisk pred zdanením a započítaním úrokov vo výške 1,239 mld. USD. Košická pobočka U.S. Steelu mala za posledné roky nasledovné zisky: 2014- 57,1 mil. Eur, 2015- 43,2 mil. eur, 2016- 271 mil. Eur, 2017- 450 mil. eur a 2018- 127 mil Eur.
Mimoriadne zisky sa však len kozmeticky pretavili do zvyšovania miezd našim pracujúcim v košickom závode, modernizácie fabriky, no manažment a vedenie si prišlo, ako sme uvádzali vyššie, na rozprávkové odmeny a platy…
Miliónové platy riaditeľov a manažmentu
Polaček sa nijak nezmienil a nijak nekritizoval nehorázne platy vedenia U.S. Steelu. Pripomeňme si, že napr. niekdajší prezident košických železiarní U.S. Steel George Babcoke zarábal ročne 4,85 milióna eur. Terajší prezident košického U. S. Steelu Scott Buckiso zarobil napr. za rok 2017 – 1,48 mil. Eur a za rok 2018 už 2 477 462 dolárov !
Niekdajší generálny riaditeľ a prezident celej korporácie U.S. Steel Mario Longh zarábal ročne 12,3 milióna eur. Títo muži poberali takéto nehorázne platy aj v dobe, kedy ide U.S. Steel prepustil len v USA až 10% svojich zamestnancov. Je nehorázne, že v dobe keď U.S. Steel masovo prepúšťal, tak svojmu šéfovi Mario Longhimu zvýšili oproti predchádzajúcemu roku plat z 5,64 milióna na spomínaných 13,2 milióna dolárov. Terajší prezident celej korporácie U.S. Steel David B. Burritta zarobil za rok 2018- 11 590 073 dolárov
Nič z toho však primátor Polaček na stretnutí s vedením košického U.S. Steelu nespomenul, nekritizoval a naivní občania mu ešte písali, ako mu držia palce, že sa tak obetavo pustil do pomoci košickému U.S. Steelu…
Polaček však jediné čo navrhuje je to , aby opäť štát dotoval súkromné korporácie, kedy do ich biznisu vrazíme z našich daní ďalšie veľké obnosy peňazí a páni manažéri a vedenie z U.S. Steelu si mohlo zachovať rozprávkové platy, vyviezť zisky do USA a naši pracujúci ostanú stále tou lacnou pracovnou silou, ktorá ako prvá vždy tvrdo pociťuje na vlastnej koži úsporné opatrenia, no v dobe krásnych ziskov spoločností im prihodia pár Eur, aby sa nepovedalo…
Prečo Polaček nekritizoval práve tieto rôzne excesy vedenia U.S. Steelu, nakoľko práve tam by mali smerovať tie ozdravné úsporné plány a nie smerom k pracujúcim a ďalším dojením našich daní ! My na rozdiel od Polačeka navrhujeme, aby prestalo vedenie košického U.S. Steelu vyvážať zisk do USA, aby okresali svoje rozprávkové platy a tak uchovali pracovné miesta.
Pripomeňme si, že v roku 2012 po 10tich rokoch za symbolické Euro odovzdal U.S Steel oceliareň v srbskom meste Smederevo štátu. Ten ju nechal za pár rokov ozdraviť, takže naozaj to ide aj pod taktovkou štátu, no srbský štát ju nedávno predal za 46 miliónov čínskej spoločnosti He Steel. Takže aj to je jedna z možností, aby spoločnosť posunula celú košickú fabriku nášmu štátu.
Ako prišlo Slovensko predajom VSŽ Košice o stovky miliónov Eur…
Pripomeňme si, že v roku 2000 štát na čele s Dzurindom predal vtedajšie VSŽ za smiešnych 60 miliónov Eur a spoločnosť dostala k tomu dlhé daňové prázdniny do roku 2010. Daňové prázdniny sa vzťahovali na sumu 430 miliónov dolárov, no túto sumu prečerpali U.S Steel už v roku 2008, no daňové prázdniny im skončili až v roku 2010.
Teraz si porovnajme tie obrovské podvody s VSŽ po roku 1989 (niekdajšia VSŽ – pýcha socialistického priemyslu, ktorá zamestnávala podstatne viac ľudí a ponúkala podstatne širšiu škálu výrobkov ), ktorý bol počas mečiarovskej rabovačky privedený na hranicu krachu a ktorý za babku predala Dzurindová pravicová vláda Američanom a pripravila Slovensko o jeden z najvýznamnejších strategických podnikov.
Prečo nešla Dzurindova vláda cestou ozdravenia podniku a ponechania ho ako štátneho podniku, ale predala ho za smiešnu sumu 60 miliónov dolárov, s dlhodobými daňovými prázdninami a dnes U.S Steel za košickú oceliareň môže predajom zinkasovať až možno 1,5 miliardy Eur.
Tu sa hovorí o rôznych kauzách okolo Bašternáka, Kaliňáka a podobne, kde sa bavíme radovo o niekoľko miliónov Eur, čo je síce pekné, no uvedomujú si Slováci, o koľko peňazí náš štát pripravila Dzurindová vláda predajom VSŽ Košice za 60 miliónov dolárov, keď dnes má tento závod hodnotu 1,5 miliardy. Veď tu ide o stovky a stovky milónov, o ktoré prišiel náš štát a nikoho to nejak neinteresuje a nikto nepostáva pred domami Dzurindu, Mikloša a všetkých tých, ktorí umožnili predaj VSŽtky. Ako to, že kapitalistický štát, či za Mečiara, či za Dzurindu sa nedokázal postarať o taký strategický podnik a socialistický štát to zvládal bezproblémov a celé mesto a fabrika expandovali a rozvíjali sa?
Za socializmu boli košické železiarne v rukách celého národa, vďaka tomuto gigantu mali desaťtisíce ľudí dôstojnú prácu z ktorej mohli spokojne žiť a nie živoriť ako dnes… znamenalo to obrovský rozkvet mesta Košice a obyvateľov v ňom. Dnes slúžia košické železiarne len pre úzku skupinu oligarchov, ktorí si z našej práce pakujú vrecká. Povedzme dosť systému, ktorý im toto všetko umožnil a tým je kapitalizmus.
My vo Vzdore- strane práce sa pýtame: Je to demokracia, ak počúvame, ako každý rok pre túto bandu pracujeme čoraz viac, ako stúpa produkcia, ako rastie ekonomika, no zároveň nás masmédiá poúčajú o tom, ako musíme žiť čoraz horšie, ako sú nevyhnutné škrty a ako vraj si žijeme nad pomery. Sú také médiá vôbec na strane človeka, keď sa skláňajú pred týmto otrokárskym poriadkom a nám hovoria, aby sme sa bičovali?
