Skip to content

Podpora pracujúcich - 3. page

Opatrenia Vzdoru-strany práce pri zamestnanosti Rómov: Dovážame pracovnú silu z cudziny, pritom treba začleniť do práce našich Rómov…

Rómovia spomínajú na socializmus veľmi pozitívne. Mali prácu, nebol rasizmus, každý sa spolu bavil, nerobil sa žiaden rozdiel, existovala vzájomná pomoc, ľudia sa stretávali, pracovali v spoločných kolektívoch… Socializmus je príkladom, ako sa dá spolunažívať spoločne bez problémov, keď ľudia majú istoty, prácu, solidárnosť. Až kapitalizmus spôsobil to, že vôbec hovoríme o nejakom rómskom probléme. My vo Vzdore-strane práce máme radu opatrení ako na to, veď práve socializmus bol najzlatšou érou vo vývoji Rómov a v dobrom spolunažívaní medzi Rómami a majoritou. Kapitalizmus si nevie s niečim takým poradiť, hlavne že chce vláda dovážať pracovnú silu z iných krajín a pritom je potrebné integrovať do pracovného procesu desaťtisíce domácich Rómov…
 
Celý problém tkvie predovšetkým v nezamestnanosti. Rómom musíme dať prácu a tým odstrániť do očí bijúcu chudobu. V našom programe je obnova družstiev, mäsokombinátov, fabrík na potravinovú výrobu a výrobkov, podpora pre komunitné pestovanie plodín, zeleniny, ovocia ( opäť obnovovať a zveľaďovať ovocné sady na celom území SR ) a drobnochovu zvierat, ktoré zabezpečia prácu aj pre množstvo nezamestnaných ľudí s nižším vzdelaním a v týchto opatreniach vidíme aj jeden z hlavných nástrojov, ako dokážeme pomôcť riešiť problémy Rómov, ktorí by v družstvách našli prácu. Zo skúseností z Anglicka jasne vyplýva, že slovenskí Rómovia tvoria v niektorých fabrikách v Anglicku zameraných na spracovanie mäsových výrobkov, či iných fabrikách zameraných na potravinovú výrobu aj 20-30% zamestnancov. O tom sa na Slovensku hovorí málo. Článok pokračuje po kliknutí na ikonku Continue reading:

Continue reading

Fabrika Bodet & Horst pôsobiaca vo Vrbovom je v konkurze a bez práce a výplat za 2 mesiace ostalo 360 ľudí: Aj takto u nás bačujú nadnárodné koncerny…

Nedávno sme vás informovali o zložitej situácii pracujúcich z nemeckej firmy Bodet & Horst pôsobiacej vo Vrbovom, ktorí nevideli 2 mesiace výplaty, nemajú z čoho žiť a vo fabrike bola zastavená už aj výroba. To čo bolo viac ako jasné sa žial naplnilo. Fabrika išla do konkurzu a väčšina z 360 zamestnancov podalo výpovede, nakoľko zamestnávateľ im žiadne výpovede nedoručil a ani nenahlásil žiadne hromadné prepúšťanie a nijako sa o nich nezaujíma. Tí, čo zatiaľ nepodali výpovede, tých je už len zopár.

Fabriku už odpojili aj od energií. Vedenie sa tam už dlhšie neukázalo a nemá záujem veci akokoľvek riešiť a posledných pár zamestnancov čaká na meno správcu konkurznej podstaty, aby sním mohli jednať o vyplatení dlžných výplat a ďalších podlžností, ktoré dlhuje spoločnosť zamestnancom. Musíme tiež vyzdvihnúť obetavosť posledných odhodlaných zamestnancov, ktorých by sme spočítali na prstoch jednej ruky, ktorí chodia ešte do fabriky a pripravujú so mzdárkami pre zamestnancov potrebné podklady, tlačívá, výplatné pásky, zápočty a všetko čo je potrebné.

Pred časom sme spustili zbierku na podporu zamestnancov z tejto spoločnosti na účely právnej pomoci, ktorú títo zamestnanci nemajú. Zbierka samozrejme naďalej trvá a stále môžete posielať vaše príspevky na účet: SK84 0900 0000 0050 5427 6611 a do poznámky napíšte: POMOC Vrbové

Celý článok nájdete po kliknutí na ikonku Continue reading:

Continue reading

Nemecká firma Bodet & Horst vo Vrbovom nevyplatila zamestnancom výplaty, utlmila výrobu a hrozí, že 360 ľudí príde o prácu: Státisíce Eur dlží štátu na zdravotnom a sociálnom poistení

Dostali sme informácie, že nemecká nadnárodná spoločnosť Bodet & Horst, ktorá sídli vo Vrbovom, nevyplatila zamestnancom výplaty od apríla tohto roku. Na zdravotnom poistnom má už dlh vo výške 169 214,85 EUR a v sociálnej poisťovni dokonca 347 060,42 EUR. Tiež má dlžoby v elektrárňach, plynárňach a dlží aj mestu Vrbové a dodávateľom. Spoločnosť zamestnáva aktuálne 360 ľudí a výroba sa prakticky už zastavila. Doteraz nebolo nahlásené žiadne hromadné prepúšťanie a vyzerá to tak, že firma mieri do konkurzu.

Zamestnanci premýšľajú aj nad podaním hromadnej výpovede. Je tiež podstatné, aby zamestnanci podali aj trestné oznámenie na nevyplatenie mzdy a požiadali súd o predbežné rozhodnutie, aby majitelia nemohli nakladať s majetkom, tým pádom nebudú môcť majitelia tajne odniesť stroje a majetok fabriky, čo sa stalo napr. v obci Kriváň pri fínskej spoločnosti Ojala group, ktorá zo dňa na deň zavrela fabriku, nenahlásila ani hromadné prepúšťanie, zamestnanci nedostali výpovede, tesne pred sviatkami dali majitelia firmu do konkurzu a potichúčku rýchlo vyviezli všetok majetok a stroje bez vedomia zamestnancov, ktorí boli doma a tak ostali len prázdne haly. Podobný scenár by sa mohol odohrať aj vo Vrbovom, na čo si treba dať pozor. Zamestnanci by mali zriadiť aj tzv. zamestnanecké hliadky a monitorovať, či náhodou už majitelia firmy neodnášajú stroje a vybavenie fabriky a zmobilizovať sa a zabrániť tomu blokádou fabriky. Celý článok nájdete po kliknutí na ikonku Continue reading: Continue reading

Vypočujte si prejavy predsedu Vzdoru-strany práce Miroslava Pomajdíka a člena vedenia Stanislava Pirošíka, ktoré zazneli k Sviatku práce

Prejav predsedu Vzdoru-strany práce Miroslava Pomajdíka, ktorý predniesol na 1.mája v Košiciach. Venoval sa aktuálnym sociálnym a pracovným témam, rozširovaniu nerovnosti vo svete, daňovým únikom zo strany najbohatšich korporácií a oligarchov, či tzv. protestom za slušné Slovensko.

Prejav člena vedenia Vzdoru-strany práce Stanislava Pirošíka, ktorý predniesol na 1. mája v meste Prievidza.

Continue reading

97. výročie Krompašskej vzbury vo FOTOGRAFIÁCH: Zastavme sociálnu nespravodlivosť, krompašský vzdor!

Pred 97 rokmi v Krompachoch strieľali kapitalistické pušky do zbedačených štrajkujúcich a zabili 4roch robotníkov. Dnes sa pomaly ale isto približujeme k tomuto stavu nakoľko opäť nepracujeme pre seba, ale pre súkromné koncerny a konzorciá. Ospevovaný rast HDP a “dobré časy” v ekonomike neznamenajú lepšiu životnú úroveň, ale len vyššie zisky kapitalistov. Znamená to, že včera sme za almužnu predali 1 kg vlastného chleba a dnes za tú istú almužnu už 1,2 kg. Veď ak by sa naozaj darilo všetkým, tak by nám minister oznámil – ideme do dôchodku v 55 ! A nie v 65!

8

 

10

7

6

1

3

Ďalšie fotografie nájdete po kliknutí na ikonku Continue reading:

Continue reading

Nie milióny Eur na zbrojenie, ale na vybudovanie potravinovej sebestačnosti, na diaľnice, výstavbu bytov, podporu rodín, či nemocnice !

Slovensko od pádu socializmu trpí drastickou likvidáciou chovov hovädzieho dobytka, ošípaných, či kôz a oviec. Pripomeňme si, že počas socializmu sa v 80-tých rokoch na SR chovalo vyše 1,6 milióna kusov hovädzieho dobytka, dnes to je niečo cez 400-tisíc kusov, približne 700-tisíc oviec, v dnešnej dobe sa u nás chová len 370-tisíc oviec a počty z roka na rok klesajú, ošípaných sa chovalo až 2,7 milióna kusov a dnes to je len niečo okolo 585-tisíc kusov. Napr. len tak na porovnanie, za socializmu u nás vyrábalo sedem mliekarní 5 370 ton bryndze. Dnes na Slovensku vyrába bryndzu síce 268 výrobcov, no ročne vyrobia o vyše polovicu bryndze menej, ako vyrobilo dokopy sedem mliekarní za socializmu, ide len o 2 518 ton ročne.

Za posledný rok skončili až v 45tich družstvách a farmách s výrobou slovenského mlieka a ďalším hrozí podobný osud… Slovenskí mliekari zaznamenali stratu až 45 miliónov EUR… Približne 60% konzumného mlieka na našich pultoch pochádza zo zahraničia ! Slovensko sa z roka na rok prepadáva vo výrobe vlastných potravín. Podľa posledných zistení Potravinárskej komory Slovenska, v našich obchodných reťazcoch nájdeme len 37,2% našich potravín. Sú to naozaj alarmujúce čísla. Na Slovensku sa likvidujú chovy ošípaných, dojníc, oviec a ďalších hospodárskych zvierat. Zatvárajú sa mäsovýroby, bitúnky, mliekarne, no my vo veľkom zbrojíme.

Premiér Fico vyhlasoval, že radšej jeho vláda dá financie na mlieko, ako na zbrane. Slovenská vláda schválila  nákup 485 obrnených bojových vozidiel za 1,2 mld Eur a zaviazala sa na rokovaní špičiek NATO, že drasticky navýšime aj prostriedky na našu armádu na 1,6% HDP ( dnes dávame na armádu 1,2% HDP, čo je približne miliarda EUR ) a je možné, že v horizonte niekoľkých rokov budeme dávať na armádu až 2% HDP, čo sú približne dve miliardy EUR, k čomu nás tlačí NATO. Tak opäť raz vidíme, ako nás premiér Fico zavádzal, keď nám tvrdil, ako dajú radšej poľnohospodárom a potravinárom, ako na zbrane. My hovoríme jasné nie zbrojeniu a miesto toho tieto financie investovať do poľnohospodárstva, na výstavbu diaľnic, nových štátnych bytov, podpory rodín, sociálne služby, zdravotníctva, školstva, či kultúry! No, vidíme smutnú realitu… Článok pokračuje po kliknutí na ikonku Continue reading:

Continue reading

Analytik hovorí, že štrajky v automobilkách a agresívne vyjednávanie o mzdách znižuje dôveryhodnosť krajiny: My odpovedáme, štrajky, vyššie platy a koniec lacnej pracovnej sile !

19956726_1603967342966961_8418127687522539412_oAnalytik Martin Jesný sa vyjadril, že jednou z podmienok, aby Slovensko bolo lídrom v globálnom automobilovom priemysle je flexibilné fungovanie trhu práce a pripojil, že negatívom môže byť príliš agresívny prístup pri vyjednávaní o mzdách… „To nie je len o tom, koľko budú ľudia zarábať, ale v okamihu, keď sa do hry dostáva prerušenie výroby, či už je to štrajk zamestnancov alebo zastavenie výroby zo strany automobiliek ako reakcia na takýto štrajk, potom to zníži dôveryhodnosť krajiny. Toto je tiež dôležitý faktor. Máme na to, aby sme ostali špičkou, ale zadarmo to nebude,“ povedal.
 

Takže, keď to rozmeníme na drobné, tento analytik jasne odkazuje pracujúcim, že veď prečo bojujete za výrazné zvyšovanie svojich platov, keď zahraničné korporácie tu investujú len kvôli tomu, že sme lacná pracovná sila a to je naša výhoda, že nadnárodné koncerny tu stavajú svoje podniky kvôli tomu, aby čo najviac ušetrili na pracovnej sile a vydolovali z tadeto čo najviac kapitálu pre seba a teda že tak to ma byť a tak je to správne…. Pripomeňme, že podobné platy a podmienky v ich domovských krajinách by im nikto netoleroval a tedy my sme čo, nejaký odpad, menejcenní ľudia, že máme znášať takéto podmienky a byť ešte šťastní a vďační…

Premeňme si aj jeho pojem „flexibilné fungovanie trhu práce“ na drobné. Ide o fenomén dočasných pracovných miest, kde pracujúci majú minimálne zamestnanecké práva, kde môžu byť kedykoľvek prepustený bez akýchkoľvek kompenzácií, nemajú nárok na zamestnanecké výhody, nemajú istotu práce. Toto je realita miliónov Európanov a desaťtisícov Slovákov, zamestnanecké práva sú rapídne okliešťované, títo ľudia sú nútení pracovať pre rôzne agentúry,na dohody, živnosti a tým pádom sa ich netýkajú ani žiadne výhody z kolektívnych zmlúv. Takto šetria kapitalisti na lacnej pracovnej sile, ktorá je neorganizovaná a ničím chránená. Stačí si pozrieť, ako sa na Slovensku rozširuje vo veľkých koncernoch najímanie ľudí cez agentúry… V kapitalizme sa z okliešťovanie práv pracujúcich stal doslova “národný šport”

Jesný svojimi vyjadreniami určite naráža na nedávny štrajk vo Volkswagene Bratislava a pokračuje tak vlastne v antikampani, ktorá prebehla počas štrajku zo strany určitých novinárov, analytikov, ekonómov, politikov, predstaviteľov zamestnávateľov a vedenia podniku. Opakuje presne to isté, čo nám hovorili vlastníci z automobiliek. Snažili sa zdiskreditovať celý štrajk pred očami verejnosti a vzbudiť u nás dojem, že ide o prehnané požiadavky protestujúcich, že to ohrozuje zamestnanosť, ekonomiku Slovenska, že sa staneme nelukratívnou krajinou pre investorov, že veď tam zarábajú oproti iným Slovákom nadpriemerne a podobne… Článok pokračuje po kliknutí na ikonku Continue reading:

Continue reading

Aktuálny boj zamestnancov Embraca v štátoch EÚ: Na Slovensku hrozil štrajk, taliansku pobočku zatvoria a vyhodia 497 ľudí: Príbeh o lacnej pracovnej sile a presúvani výroby

Na Slovensku boli do dnešného dňa v štrajkovej pohotovosti zamestnanci spoločnosti Embraco v Spišskej Novej Vsi, kde miestne odbori vyjednávali vyššie platy pre pracujúcich a v pondelok 16.1. 2018 oznámili, že sa dohodli. Nikde v našich médiách sa však neobjavila správa, že práve v tejto dobe, kedy boli v štrajkovej pohotovosti zamestnanci Embraca v Spišskej Novej Vsi, tak prebiehali a prebiehajú demonštrácie, štrjaky a vyjednávania odborov v ďalšej fabrike Embraca v meste Turín v Taliansku, kde oznámilo vedenie spoločnosti, že prepustí 497 zamestnancov, z celkového počtu 537, takže fabrika prakticky zastavuje výrobu. Odbori a pracujúci v talianskej pobočke Embraca už celé mesiace bojujú o zachovanie výroby tejto fabriky a požadovali od vedenia priemyslený plán, iniciovali aj zmluvy o solidarite, aby udržali výrobu, to však vedenie odmietlo a potvrdilo prepustenie 497 zamestnancov fabriky. Vedenie už začalo aj s vyprázdňovaním kancelárií.

Za posledné roky boli prepustené vyše tri štvrtiny zamestnancov tejto talianskej pobočky Embraca. Časť výroby a bude určite presunutá aj do slovenského závodu Embraca v Spišskej Novej Vsi.  Komunistická strana v Taliansku ku kauze prepúštania vo fabrike Embraco povedala, že veľké spoločnosti, ktoré nejprv berú verejné peniaze, potom presúvajú výrobu do zahraničia a na ulicu prepustia stovky pracovníkov, musia byť prevzaté pod správu ich zamestnancov, znárodnené a ubránená práca a produktívna štruktúra krajiny.

Ako nadnárodné korporácie presúvajú výrobu do krajín s lacnou pracovnou silou, aby maximalizovali zisky

Tu v praxi vidíme, ako funguje neoliberálny kapitalizmus, nadnárodné korporácie a kapitalisti, ktorí ich vlastnia. Pracujúci v Taliansku prídu o prácu nie kvôli tomu, že by nebolo práce a zákaziek, ale kvôli tomu, že vlastníci a manažment chcú maximalizovať svoje zisky, aby im putovalo ešte viacej peňazí na ich osobné účty, tak zatvoria svoju fabriku v Taliansku a presunú výrobu na Slovensko a do iných krajín s lacnou pracovnou silou.

Čiže ide len a len o maximalizáciu zisku, ide o nenažranosť vlastníkov, nakoľko v Taliansku minimálny plat nie je pod 1 200 Eur a priemerná mzda je tam na úrovni 2 590 Eur, takže keď museli platiť v ich talianskej fabrike pred pár rokmi pred znižovaním stavov okolo 2 000 pracujúcich s platom vyšším ako 1 200- 1 500 Eur a viac, tak jednoducho týchto zamestnancov prepustili a presunú výrobu do takých krajín ako Slovensko.

Tam veľké množstvo zamestnancov pracuje za platy o niečo vyššie ako je minimálna mzda na Slovensku a priemerná mzda vo fabrike je na úrovni 760 Eur, no je to podobné ako s celkovou priemernou mzdou na Slovensku, ktorá je na úrovni 944 Eur a povedzme si úprimne, kto z nás sa čo i len trochu približuje k tejto cifre, keď sa pozrie na svoju výplatnú pásku. Takže keď si to zrátate, tak veľmi ľahko zistíte, koľko Embraco ušetrí na mzdách, keď zavrie svoju pobočku v Taliansku a presunie ju na Slovensko a ešte do okresu, kde ľudia radi idú pracovať aj za minimálnu mzdu, alebo o trochu vyššiu od nej, len aby mali prácu.

26239507_1918378858196649_4292182306129282032_n

Tiež si zoberme ďalší fakt, že Embraco na Slovensku dostáva od našej vlády dlhodobú investičnú pomoc. Na nákup dlhodobého hmotného majetku dostali v minulosti od štátu 2,7 mil. Eur, na úľavách na dani z príjmu 2,3 mil. Eur a na vytvorenie nových pracovných miest 1,5 mil. Eur. No a vláda im schválila aj na roky 2016 až 2023 ďalšie stimuly vo výške 900 tis. Eur… To sa potom dobre maximalizujú zisky, keď Vás štedro dotuje štát a ešte máte takú lacnú pracovnú silu… Článok pokračuje po kliknutí na ikonku Continue reading:

Continue reading

Zamestnanci Embraca v Spišskej Novej Vsi sú v štrajkovej pohotovosti: Vzdor-strana práce plne podporuje ich boj za vyššie mzdy

Zamestnanci spoločnosti Embraco v Spišskej Novej Vsi sú momentálne v štrajkovej pohotovosti už od 8. januára 2018, nakoľko vedenie podniku nechce pristúpiť na odbormi navrhované zvýšenie platov. V roku 2016 sa uskutočnil v Spišskej Novej Vsi aj masový pochod odborárov, namierený proti nízkym mzdám a členovia Vzdoru-strany práce aktívne podporili tento pochod. Vzdor-strana práce tak ako v minulosti, tak aj teraz, plne podporuje požiadavky odborov v Embracu na zvyšovanie platov a odkazujeme pracujúcim z tohto podniku, aby sa nedali zastrašiť, aby neustúpili od svojich požiadaviek a išli aj do ostrého štrajku, tak ako sa to odhralo vo Volkswagene. Dosť bolo nízkych platov, z ktorých nedokážeme uživiť naše rodiny. Dosť bolo lacnej pracovnej sily. Pracujúci sa musia začať v oveľa väčšej miere angažovať v odboroch a tam kde nie sú, začať ich zakladať. Pracujúci na Slovensku si musia tiež uvedomiť, že sa musia za seba postaviť, že sa nesmú nechať rozoštvať medzi sebou a vždy sa podporiť, keď niekde vypukne štrajk.

Veľké množstvo našich pracujúcich pracuje v otrasných podmienkach a za otrasné mzdy. Celý tento kapitalistický systém je jedna fraška, na jednej strane máte vraj možnosť výberu, môžete dať výpoveď… To sa ale ťažko uskutočňuje v regiónoch ako sú Gelnica, Stropkov, Kežmarok, Revúca, Rimavská Sobota, Vranov nad Topľou, Spišská Nová Ves a iné. Vezmime si len príklad vranovských šičiek, ktoré pracovali za mzdy okolo 300 €, napriek tomu, že majiteľ mal daňové prázdniny a 800 tisícovú dotáciu! Čo si nevybojujeme, to nemáme. Ľudia si konečne musia uvedomiť, že jedinou silou je naša jednota, jedine tá premôže moc peňazí, ktoré oni nakradli a teraz nimi držia v rukách doslova celý svet! Zároveň však treba dodať, že my nejdeme len cestou boja za vyššie platy, ale aj politickou cestou za zrušenie kapitalistického hospodárstva, kde sú celé národy len nástrojom k zisku pre pár ľudí.

Musíme si uvedomiť, že toto je triedny boj, a v histórii to vždy fungovalo tak, že to čo si pracujúci nevydobyli sami, nikdy nedostali. História je plná príkladov bojov pracujúcej triedy, kedy sa štátna moc a kapitalisti neštítili použiť akékoľvek násilie a represiu a veľa pracujúcich bolo aj chladnokrvne pozabíjaných. Vzdor-strana práce však zastáva názor, že sa nemôžme obmedzovať iba na kozmetické zvyšovanie mzdy, lebo mzda ako taká je iba jedným výrazom ceny práce a naše požiadavky musia smerovať aj celkovo proti kapitalistickému systému.
 
Tlačme na zvyšovanie pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami a odborári musia tiež skoncovať s niektorými skorumpovanými funkcionármi odborov, ktorí stoja na čele organizácii v rôznych fabrikách na Slovensku a ktorí doslova kolaborujú s vedeniami spoločností a tie im diktujú, ako majú postupovať a oni robia iba to, čo im vlastník povolí. Je to teda aj memento pre pracujúcich, že keď určití predáci budú podkopávať snahy pracujúcich v jednotlivých závodoch, tak by mali zvážiť aj cestu založenia si novej odborovej organizácie, kde si zvolia progresívne a odhodlané vedenie, ktoré sa postaví za ich požiadavky.
 
Miroslav Pomajdík- podpredseda Vzdoru-strany práce

Continue reading