1.Ahoj Miro, môžeš sa v krátkosti predstaviť?
Volám sa Miroslav Pomajdík, som vyštudovaný politológ a mám 30 rokov. Od ukončenia štúdia som pracoval ako historik, novinár a aj ako robotník v Anglicku. Vyrastal som v Smižanoch a momentálne bývam už dlhšiu dobu v obci Arnutovce so svojou snúbenicou.
2. Si podpredsedom Vzdor strany práce, ako dlho si už v strane, ako dlho sa celkovo venuješ politickej činnosti a aký je tvoj dôvod prečo sa politike venuješ?
Som členom Vzdoru-strany práce, kde zastávam funkciu podpredsedu strany. Bol som jeden zo zakladajúcich členov Vzdoru-strany práce, ktorá vznikla v roku 2014. Politicky sa angažujem od svojich 17-tich rokov, keď som vstúpil do mládežníckej komunistickej organizácie Socialistický zväz mladých, v ktorej som sa neskôr stal predsedom v dvoch volebných obdobiach. Práve v Socialistickom zväze mladých vyrástlo a pôsobilo viacero výrazných osobností dnešnej komunistickej ľavice na Slovensku, ako napr. Stano Pirošík, Artur Bekmatov, Ivan Luljak, Jozef Hrdlička, Martin Zeleňák, Jozef Vacula, Vladimír a Martin Jágrikovci, Michal Frič, či Tono Vilček.
Keď som mal 18 rokov, vstúpil som do Komunistickej strany Slovenska. Musím podotknúť, že aj keď som bol jednou z výraznejších postáv KSS, čo dokazovali aj parlamentné voľby v roku 2012, kedy som počtom preferenčných hlasov skončil na 2. mieste za predsedom strany Hrdličkom, nikdy som nebol členom vedenia KSS. V roku 2013 som aj s ďalšími mladými členmi po rôznych vnútrostraníckych nezhodách ohľadne smerovania strany odišiel z KSS a v roku 2013 sme založili OZ Vzdoru-hnutie práce a neskôr novú politickú stranu Vzdor-stranu práce. V boji za práva pracujúcich a sociálnu spravodlivosť sa angažujem prakticky už vyše 13 rokov.
Môj dôvod vstupu do politiky bol taký, že sa nechcem zmieriť s tým, že pracujeme pre blahobyt úzkej skupiny oligarchov, ktorí držia v rukách hospodárstvo Slovenska, ktoré nám už dávno nepatrí a krajina, kde pracujúci nevlastnia svoje výrobné prostriedky, svoje hospodárstvo, je len obyčajnou neslobodnou hračkou v rukách oligarchov a toto je realita dnešného kapitalistického sveta, kde sa čoraz viac kumuluje bohatstvo v rukách boháčov a tí tak majú neskutočnú moc, kedy cez obrovský nahromadený kapitál korumpujú všetko a všetkých. Kupujú si politikov, ktorí potom presadzujú také zákony, ktoré im vyhovujú. Za kapitalistickými stranami sú vždy oligarchovia, ktorí takto ovplyvňujú politiku celej krajina, tak o akej slobode a demokracii sa tu potom bavíme… Kde sú veľké majetky a kapitál, tam je aj moc… Zmieriť sa s týmto stavom znamená poprieť všetko ľudské a nechať voľnú ruku zlu! Títo ľudia vždy hľadeli na seba a nám hádzali len zbytky, aby sme sa medzi sebou o ne pobili a ešte ich za to milovali, že nám vôbec niečo hodili.
Chce to ale odstránenie systému s jeho mechanizmom, odstránenie jednotlivcov bez odstránenia pôvodcu nič nerieši. Na ich miesto by prišli ďalší, ktorí by hrabali a vykorisťovali. Moje angažovanie v politike v krátkosti vysvetľuje aj môj starší citát: „Keď ťa dostanú raz na kolená, opráš sa a znovu postav a bojuj, bojuj za svoju česť a ideály. A keď raz niekde budeš umierať potupený a zronený, spomeň si na to, že po všetkom tom zlom, si ty zostal stále ČLOVEKOM.“
