Chcel by som si uctiť pamiatku dvoch zosnulých pracujúcich, nakoľko sa behom posledných dvoch týždňov stali na Slovensku dva smrteľné pracovné úrazy na našich pracoviskách. K jednej došlo v Železiarňach Podbrezová, kde zahynul Ján († 44 ) a k druhej tragédii pri výstavbe fabriky Jaguáru Land Roveru Nitra, kde zahynul Adrián († 22 ). Pri úmrtí Adriána Inšpektorát práce tiež zhodnotil, že nehody samostatne zárobkových osôb nie sú od roku 1990 brané ako pracovné úrazy. Je to naozaj na pováženie, že v dnešnej dobe, kedy je stále viacej pracujúcich tlačených, aby sa stali samostatne zárobkovými osobami, nemajú takúto ochranu a ich úrazy nie sú brané ako pracovné úrazy a tak nemôžu poberať z toho plynúce odškodné.

Títo mladí muži zahynuli veľmi tragicky a naozaj hroznou smrťou, mali celý život pred sebou, a mňa osobne, ako aj celý Vzdor-stranu práce to poriadne zasiahlo. Mrzí nás tiež to, že v našich médiách sú dookola omieľané iba určité tzv. prominentné obete, ktorým sa venuje pozornosť, vidíme to aj pri momentálnom otvorení prípadu smrti Remiáša a na obete z radov pracujúcich, ktorí zahynuli pri výkone povolania médiá kašlú, neriešia sa podmienky práce, prečo došlo k týmto tragédiám, ako to zasiahlo ich rodiny, nakoľko dobre vieme, že títo pracujúci sú veľakrát prepracovaní, vyčerpaní z ťažkej práce, musia ťahať nadčasy, je na nich vyvíjaný enormný tlak, aby v čo najkratších termínoch ukončili zákazky, úlohy, projekty, stavby… Sú to tzv. šibeničné termíny a z toho pramení stres a ten je o to vyšší, keď na ich jedinom príjme je závislá celá rodina a možno aj niekoľko ďalších príbuzných.

O tomto sa na Slovensku nehovorí, nehovorí sa ani o samovraždách pracujúcich, ktorí nezvládli tieto sociálne a pracovné tlaky. Naše média vôbec nezaujíma, prečo vôbec dochádza k týmto tragédiám a vyzdvihujú sa len životy rôznych celebrít, smotánky, oligarchov, boháčov, kapitalistov. Zabúda sa tak na obyčajného pracujúceho človeka a potom sa kapitalistickí politici čudujú, keď títo ľudia majú už dosť tohto života v strese a pod tlakom, že majú v sebe obrovský hnev a preto sa potom uchyľujú aj k voľbe krajnej pravice, u nás na Slovensku je to voľba Kotlebovej KĽSNS, v ktorej vidia akúsi spásu, aj keď my komunisti dobre vieme, že ide o falošnú spásu, nakoľko krajná pravica ešte viac prehĺbi nenávisť a problémy.

Vyjadrujeme preto úprimnú sústrasť pozostalým, takéto tragédie ľudí práce nás vždy nesmierne zasiahnu, nakoľko sme pracujúci, ktorí bojujú za práva všetkých pracujúcich. Je nám z toho smutno a je nám smutno aj z toho, že hodnoty dnešnej spoločnosti sú niekde inde a nie tam, kde by mali byť pri pracujúcich, ktorí vytvárajú hodnoty a zdroje tohto štátu a spoločnosti. Je tu cítiť aj tragédiu dnešnej žurnalistiky, že úrazy na pracoviskách, katastrofálne podmienky na pracoviskách, vykorisťovanie našich pracujúcich, nízke mzdy z ktorých sa nedá vyžiť, zaujímajú akurát tak bulvár a pre tie hlavné média tieto témy nie sú zaujímavé. Tiež si musíme povedať aj to, že bulvár tieto témy priťahujú nie z ľudského hľadiska, ale kvôli čítanosti.

Česť ich pamiatke, určite sa na nich nezabudne, nakoľko budú ďalej prežívať v srdciach všetkých ľudí, ktorí ich milovali a určite ostanú aj v našich srdciach, nakoľko Vzdor-strana práce sa vždy bude zaujímať o osudy pracujúcich a bude bojovať za lepšie pracovné podmienky a proti vykorisťovateľskému kapitalizmu.

Musíme začať tejto spoločnosti ukazovať, že toto sú tie podstatné veci, na ktorých záleží, veď ide o naše životy, ide o živiteľov rodín, o mladých ľudí, ktorí bojujú za svoju šťastnú budúcnosť a táto spoločnosť sa musí konečne preorientovať smerom k pravým hodnotám a zaujímať sa o podstatné témy, ktoré túto spoločnosť trápia.

Miroslav Pomajdík- podpredseda Vzdoru-strany práce