V sobotu sa v Bojniciach uskutočnila úspešná verejná demonštrácia proti požiadavkám rodiny Baťovcov, ktorí požadujú finančné odškodnenie zankonfiškáciu majetkov po II. svetovej vojne. Tieto majetky im boli odobraté podľa Benešových dekrétov z dôvodu ich kolaborácie s fašistami. Podľa súčasných slovenských súdov to asi nie je zločin, nakoľko toto rozhodnutie zmenili.
Bokom od celej kauzy sme nezostali ani my v OZ VZDOR – hnutie práce. Bojnice sme si nezvolili náhodne. Práve historická pamiatka, akou je tamojší Bojnický zámok je predmetom záujmu Baťovcov, ktorí zaň požadujú finančné odškodnenie. Spodná hranica finančnej sumy je odhadnutá na viac ako miliardu eur. A to zo štátneho rozpočtu, z peňazí pracujúcich ľudí na Slovensku. U väčšiny občanov Slovenska takéto rozhodnutie vyvolalo nesúhlas. Presvedčili sme sa sami, lebo za dve hodiny nám otvorený list vláde proti vráteniu majetku Baťovcom podpísalo 500 ľudí.
Aj v priebehu oficiálneho programu sa pristavilo 100 ľudí z verejnosti, ktorí si so záujmom vypočuli prejavy. Každý rečník zožal potlesk. Ako prvý vystúpil predseda OZ VZDOR – hnutie práce Stanislav Pirošík. Vyzdvihol najmä fakt, že: „Baťovi potomkovia – akýsi Američania, ktorým dochádzajú peniaze, si spomenuli na Slovensko a žiadajú od nás milióny, ktoré im nepatria. Vraj chcú odškodné za „zhabané majetky“ po druhej svetovej vojne predovšetkým za kolaboráciu s nacizmom. Že bola ťažká doba a musel spolupracovať? Nech to skúsia povedať skutočným českým a slovenským vlastencom, ktorí povstali proti fašizmu so zbraňou v ruke. Baťa na celej vojne ešte aj zarobil. Nájdu sa aj takí, ktorí im milióny želajú – vraj koľko Baťa vystaval.
Ja si naopak myslím že sa ničoho ani nechytil. Jeden príklad – ak mňa zamestnávateľ pošle prerábať napríklad byt, ktorý on potom bude prenajímať – prerobil ho on alebo ja? Napadne vôbec niekomu tvrdiť, že ho prerobil môj zamestnávateľ? A napokon – neskôr sme sami ukázali, že vieme vystavať a vybudovať celé mestá a závody, nie len bez Baťu, ale bez kapitalistov ako takých. A pre nás – nie pre nich!
A naopak – kapitalizmus za posledných 24 rokov ukázal, že nedokáže vybudovať nič, ale len všetko rozkradnúť a vyrabovať. Nepotrebujeme pánovi Nashovi tlačiť do vreciek milióny a ešte sa mu klaňať, že nás za to zamestná. Inými slovami, my si zaplatíme ešte aj vlastné platy, a on okrem miliárd zhrabne aj čistý zisk.“
Ako druhý rečník vystúpil podpredseda Vzdoru- hnutia práce Miroslav Pomajdík. Hovoril o histórii firmy Baťa a skutočných pomeroch v baťovských podnikoch. Spomenul, že „už za prvej republiky dochádzalo neustále k situáciám, že keď zamestnancom nebolo jedno, čo sa v spoločnosti deje a politicky sa angažovali, nasledovali vyhrážky a keď to nepomohlo tak nasledovala výpoveď. Keď chceli zakladať odbory, ochranné spolky na pracovisku, alebo boli člen nejakej odborovej celorepublikovej organizácie, nasledovali zase vyhrážky a pre tých odbojnejších výpoveď. Čo sa týkalo vysokých platov a povestných domčekov, tak tieto vymoženosti patrili len hŕstke pracujúcich vo fabrikách. Pracujúci sa museli podradiť aj dohľadu nad ich účesom, či sexuálnym životom, toto všetko sa kontrolovalo.“
Miroslav Pomajdík poukázal na dobré vzťahy Baťovcov s fašistickými predstaviteľmi u nás, ale aj v ďalších okupovaných a vtedajších spriaznených krajinách. „Výstižná bola aj dobová baťovská reklama, keď posielala slovenská vláda bojovať našich vojakov po boku Hitlera. „Rukujete? Aká no, musíte sa prichystať už teraz. Iste chcete byť poriadnym vojakom. Nelámte si hlavu. U Baťu už majú pre vás všetko prichystané.“ Ďalšia reklama zase znela: „K rovnošate Hlinkovej gardy potrebujete dokonalé vysoké čižmy. Vyberte si! Dostanete ich v každej predajni Baťa.“
Ďalej poznamenal, že „V baťovských továrňach bola využívaná aj otrocká práca politických odporcov nacizmu aj Židov priamo z Osvienčimu. Tieto prípady boli zaznamenané v baťovských fabrikách v Chelmeku, Radomi, Sezimovom Ústi, Ratiškoviciach, či Ottmuthe. Počas 2. Světověj vojny, keď bol Bojnický zámok stále v držbe Baťovcov tak sa premenil na výcvikové stredisko elity gardistov a nemeckých SSákov a konalo sa tu množstvo nacistických banketov.“
Svoj prejav uzavrel slovami „takýto nenažranci vás budú ohlupovať frázami, že veď vám dávajú prácu, no vy z tej práce prežívate a oni sa stávajú malými bohmi, ktorí si užívajú všetok luxus sveta. Dosť bolo diktatúry kapitálu. Ani cent Baťovcom!“
Oficiálnu časť sme uzavreli prečítaním otvoreného listu, ktorý bol zaslaný prezidentovi, vláde a parlamentu, premiérovi a ministrovi kultúry v ktorom „vyzývame prezidenta, vládu a parlament a ministra kultúry, aby zabránili vráteniu Bojnického zámku do súkromných rúk Baťovcov, alebo kohokoľvek iného, lebo sa pre nich stane len zdrojom peňažných príjmov. Nič viac. Jeho terajšia kultúrna a oddychová funkcia bude značne obmedzená lebo v prvom rade bude Bojnický zámok slúžiť súkromným záujmom Baťovcov a až potom potrebám verejnosti.“
V sobotu sa v Bojniciach uskutočnila úspešná verejná demonštrácia proti požiadavkám rodiny Baťovcov, ktorí požadujú finančné odškodnenie zankonfiškáciu majetkov po II. svetovej vojne. Tieto majetky im boli odobraté podľa Benešových dekrétov z dôvodu ich kolaborácie s fašistami. Podľa súčasných slovenských súdov to asi nie je zločin, nakoľko toto rozhodnutie zmenili.
