Skip to content

Štát pomáha maximalizovať zisky bankám: Všetko pre súkromný kapitál – spravodlivosť po kapitalisticky…

11092012p18phV zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je skryté nenápadné ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že od dane z príjmov právnických osôb sú oslobodené úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek. Toto ustanovenie sa týka výlučne právnických osôb poskytujúcich úvery a pôžičky, teda v praxi predovšetkým bánk (rovnako aj nebankových subjektov, ktoré uvedené „služby“ ponúkajú).

Každému je jasné, že banky nie sú žiadne charitatívne inštitúcie, ktoré svoju činnosť vykonávajú v záujme toho, aby mal obyčajný človek možnosť zaobstarať si vlastné bývanie (ak hovoríme o hypotekárnom úvere) alebo použiť požičané peniaze na iné účely. Práve naopak, v podmienkach kapitalistického trhového prostredia sa banky v ničom nelíšia od iných podnikateľských subjektov a ich hlavným cieľom je dosahovanie zisku, resp. maximalizácia tohto zisku.

Kapitalistický štát vedome nahráva bankárom

A jedným z hlavným zdrojov zisku bánk sú práve úroky z poskytnutých úverov a pôžičiek. Bez akejkoľvek diskusie je zrejmé, že subjekty bankového sektora sú tou najbohatšou vrstvou spoločnosti. Je preto zarážajúce, že týmto subjektom štát prostredníctvom svojej legislatívy umožňuje aby sa stávali ešte bohatšími tým, že ich v uvedenom prípade oslobodí od povinnosti platiť daň z príjmov.

Skutočne by som rád počul jeden racionálny argument, prečo je tomu tak, no tento argument možno ťažko počuť nielen z toho dôvodu, že podľa mňa neexistuje, ale aj z toho dôvodu, že na túto tému neexistuje ani žiadna  diskusia, a to ani na odbornej, ani na celospoločenskej úrovni. Takáto diskusia by mala zmysel predovšetkým v tomto období, keď štát každoročne hľadá v rozpočte prostriedky na znižovanie deficitu.

Všetko na chrbát najchudobnejšej vrstvy spoločnosti

Ak sa na znižovaní schodku verejných financií môže podieľať predovšetkým stredná trieda (pojem, ktorý  z pohľadu najbohatšej vrstvy neznamená nič iné ako chudoba), prečo tomu tak nie je v prípade finančných inštitúcií?

Dane sú prirodzene hlavným príjmom štátneho rozpočtu. Je správne ak zdrojom na napĺňanie štátneho rozpočtu je predovšetkým chudobnejšia (a najpočetnejšia) časť spoločnosti? Tým, že štát stanovil pravidlá pre dane z príjmov okrem iného aj spôsobom popísaným v tomto článku, tak na položenú otázku odpovedá kladne. A to aj napriek tomu, že sa tak vzdáva významnej časti svojich príjmov.

Nie som ekonóm a nedokážem vyčísliť o akých sumách by bola reč. No stačí mi prostá vedomosť vyplývajúca z bežného života, a síce, že takmer každý človek, ktorého poznám, a ktorý si chce riešiť situáciu vlastného bývania, je prakticky odkázaný na hypotéku z banky. A to sú iba hypotekárne úvery, nehovorím o spotrebných úveroch alebo o pôžičkách poskytnutých na rôzne iné účely. Je jasné, že sa bavíme o astronomických sumách, ktoré banky za poskytnuté úvery vo forme úrokov inkasujú a tieto príjmy sú o to väčšie, že sa jedná o čistý zisk bez nutnosti zdanenia. Aj keď, ako som vyššie uviedol, vedenie štátu s takouto situáciou súhlasí, nemôže byť v jeho vlastnom záujme, že sa dobrovoľne vzdáva časti svojho príjmu tým, že najbohatším umožňuje, aby boli ešte bohatší.

Uvedená problematika je zaujímavá aj z toho dôvodu, že oslobodenie od dane z príjmov pri úrokoch z poskytnutých úverov sa týka iba právnických osôb. Ak teda hocijaká fyzická osoba požičia niekomu peniaze, pričom si so svojim dlžníkom dohodne určitý úrok, tento úrok je v podstate príjmom požičiavateľa. Znamená to, že mu vzniká povinnosť tento príjem priznať a zdaniť.

Rozdielny prístup k fyzickým a právnickým osobám

V prípade bánk (a iných právnických osôb) tomu tak ale nie je a takáto povinnosť (zdanenie príjmu, teda výnosov z poskytnutých pôžičiek) nevzniká. Je teda absolútne zrejmé, že oslobodenie od takejto dane nebolo legislatívne zadefinované s ohľadom na predmet dane, čo vyplýva z rozdielneho prístupu k fyzickým a právnickým osobám. V opačnom prípade by sa predmetné ustanovenie týkalo aj fyzických osôb. Takáto legislatívna definícia existuje výlučne s ohľadom na subjekt, čiže daňovníka (banky a iné právnické osoby), ktorý je od príslušnej dane oslobodený.

Za zmienku stojí aj tá skutočnosť, že dané ustanovenie nebolo žiadnou novinkou v čase, keď bol spomenutý zákon prijímaný, ale podobným spôsobom bolo oslobodenie od dane riešené aj v predchádzajúcom právnom predpise, ktorý upravoval dane z príjmov. Vo všeobecnosti možno preto skonštatovať, že od roku 1989 legislatíva v našej krajine vo výraznej miere napomáha činnosti bankového sektora v otázke hromadenia obrovského zisku na úkor väčšiny spoločnosti.

Banky v kapitalizme si cestičku vždy nájdu…

Riešenie popísanej situácie je na prvý pohľad jednoduché a mohlo by spočívať v zrušení ustanovenia zákona o dani z príjmov, ktorý oslobodzuje právnické osoby od daní za úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek. No v praxi by takéto opatrenie znamenalo iba to, že banky by si zníženie svojho zisku nahradili, pričom netreba byť ani odborníkom v danej oblasti na to, aby sme uhádli, akým spôsobom by to urobili. Doplatili by na to ich klienti na zvýšených úrokoch a vyšších platbách za poskytované služby.

Pamätám si na situáciu, keď sa diskutovalo o zrušení niektorých zbytočných bankových poplatkov. Aj keď to s touto témou nesúvisí, veľavravná bola reakcia prezidenta bankovej asociácie a predsedu predstavenstva jednej z bánk, ktorý s úsmevom na tvári povedal, že ide o jednoduchú matematiku, ak nás štát zaviaže určitými povinnosťami, mi tieto povinnosti prenesieme na našich klientov.

Toto vyjadrenie je výslovným výsmechom do tváre všetkým obyčajným ľuďom a demonštrovaním nedotknuteľného a neotrasiteľného postavenia súkromných bánk v tejto kapitalistickej spoločnosti. Tých bánk, ktoré žijú z našich peňazí a na „záchranu“ alebo „ozdravenie“ ktorých by sme sa opakovane skladali v prípade, že zisk týchto subjektov by bol ohrozený.

Otázkou preto je, koho záujmy hájilo a stále háji vedenie štátu, ktorý sa napriek deklarovaným finančným problémom rozhodol úroky z poskytnutých pôžičiek súkromným bankám nezdaniť.

Juraj

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *