Skip to content

Mať prácu nestačí – odborári požadujú dôstojnú prácu

10570397_754800397890442_7045614006608823055_nJe slobodný ten, kto nemá istotu? Je slobodný ten kto nemá na prežitie? Pýtal sa 7. októbra v Žiline predseda OZ KOVO Emil Machyna na zhromaždení pri príležitosti Dňa boja za dôstojnú prácu v Žiline. Podobné zhromaždenia organizovali odbory po celom svete. Cieľom týchto zhromaždení je poukázať na praktiky zamestnávateľov, ktorých cieľom je len rýchlo zbohatnúť a pracovník je pre nich len handrou. Či už ide o rizikové formy zamestnávania bez zamestnaneckých práv, nútené nadčasy, práce v soboty a nedele či niekoľko týždňov nonstop. Mnohí čitatelia to sami poznajú. Nejeden zamestnávateľ sa smeje z dodržiavania zamestnaneckých práv so slovami, že pracovať nadčasy je „štandard“ a „tu každý tak robí“. Priemerný nadčas v priemysle je podľa odborárov až 170 hodín na osobu. K pracovaniu nadčas vedú predovšetkým dva dôvody: nútenie zo strany zamestnávateľov a zúfalá finančná situácia zamestnanca, ktorý bez nadčasov nesplatí svoje mesačné účty a náklady.


Z človeka sa tak stáva len vyčerpaný stroj, ktorý nemá trochu času pre svoj vlastný život a len sa naháňa v práci. Vy pracujte, my rozhodujeme, niekto zbohatne a vy buďte radi, že máte prácu. Týmito slovami opísal súčasný systém Machyna. Podľa jeho slov sa takéto zametanie s človekom maskuje pod „flexibilitu“. Tiež sa vyjadril, že takto pracujúci človek je neslobodný, pretože nemá ekonomickú slobodu, zvlášť pokiaľ má na krku takú samozrejmosť dnešnej doby ako úver. To sa prejaví aj v jeho „odvahe“ pri vyjednávaní so zamestnávateľom či účasti v štrajku. Aj preto zatiaľ čo piloti v Nemecku, ktorí zarábajú 10 000 € mesačne štrajkujú proti predlžovaniu veku odchodu do dochodku, zatiaľ čo hokejisti NHL, ktorí zarábajú milióny štrajkovali, aby získali lepšie zmluvy, my máme strach štrajkovať aj keď máme úbohé mzdy.


Predseda KOZ Jozef Kollár zdôraznil, že 50% pracovných kontraktov na Slovensku je mimo zákonníka práce a rizikové formy zamestnávania sú čoraz častejšie. Podľa neho tu už máme generáciu, ktorá nikdy v živote nepracovala na trvalý pracovný pomer.


Vzdor – strana práce medzi odborármi


Medzi odborármi boli aj členovia VZDOR – strany práce, ktorý osobne oslovili množstvo z nich, predstavili stranu ako jedinú komunistickú stranu na Slovensku, vymenili si názory, kontakty. Zástupcovia strany pozývali prítomných na chystaný odborársky seminár „Budovanie triednej solidarity“ v Martine. Predseda strany sa zaujímal predovšetkým o situáciu vo fabrike Way Industries v Krupine a podarilo sa mu získať kontakty na miestnych odborárov. S niektorými sa zástupcovia strany a odborov dohodli na vzájomnej výmene informácií. Počas pochodu mestom, ktorý bol skôr povinnou prechádzkou (píšťalky, balóny, vlajky) členovia VZDOR-strany práce skandovali heslá ako „Kapitalizmus-vojna bieda hnus“ a „Pracujúcim fabriky, pracoviská kliniky“.


S odborármi sa zástupcovia strany zhodli predovšetkým na tom, že sa musíme za svoje záujmy postaviť ako trieda, a nie zachraňovať posledné zvyšky práv až keď je veľmi zle. Prezentovali tiež svoj názor, že to, čo bráni zlepšeniu sociálnej situácie sú kapitalistické vzťahy samotné a že situácia v našich krajinách je pre kapitál žiaduca, pretože ten sa rozdeľuje na krajiny bohatého a chudobného kapitalizmu. Práve a len vďaka biede zvyšného sveta sa darí udržiavať (čoraz slabšie) štandardy v krajinách imperializmu. A naša pasivita a strach tomu len napomáhajú.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *