Skip to content

Vzdor – strana práce k pokusu o rozpustenie strany Kotleba- Ľudová strana Naše Slovensko: Ide o vyvrcholenie zápasu dvoch fašistických prúdov

Na jednej strane je to nadnárodný globálny fašistický prúd, ktorého cieľom je pohltenie všetkého a zlikvidovanie každého, kto sa postaví proti. Tento fašistický prúd je v ekonomickej oblasti reprezentovaný veľkými globálnymi koncernami, ktoré sa snažia zlomiť každý odpor v ich snahách o absolútne ekonomické zotročenie celej planéty. V politickej oblasti tento fašistický politický prúd reprezentujú politici, ktorí vtiahli krajiny do zločineckého fašistického paktu NATO, ktorý je strojcom mnohých vojen a je predĺženou rukou globálnej oligarchie a ktorí u nás presadzujú neoliberálny diktát. Medzi politikov na Slovensku, ktorí presadzujú totalitný neoliberalizmus, diktát NATO, militarizáciu, americké zahraničné záujmy, neobmedzenú ruku trhu patrí napr. prezident republiky Andrej Kiska, minister zahraničných vecí Miloslav Lajčák, ale aj mnohí Šebejovia, Dostálovia, Gajdošovia a mnohí podobní, pre ktorých je sväté to, čo sa povie v centrále NATO, v Bruseli, či na Americkej ambasáde v Bratislave. Druhý fašistický prúd, ktorý vznikol ako zákonitá odozva na kroky globálnej oligarchie a ich predĺžených politických a vojenských rúk, je organizovaná domáca maloburžuázia nacionálneho smerovania, ktorej politickým predstaviteľom je práve KĽSNS. Jej agendou je tzv. „ochraňovanie domácich hodnôt“ a ochrana „národného a tradičného“. Teda v skutočnosti je to konflikt nadnárodného kapitalizmu s tým domácim nacionálnym.

Vzdor – strana práce považuje kapitalizmus za prekonaný spoločenský systém, ktorý treba odstrániť, nakoľko tento systém je prekážkou k smerovaniu k spravodlivejšiemu usporiadaniu spoločnosti. Z tohto dôvodu nevidíme ani najmenší zmysel, aby sme sa stavali na stranu niektorého zo súperiacich fašistických prúdov. Už v minulosti sme viac krát upozorňovali, že fašistické tendencie a smerovanie nie je iba v KĽSNS. Pre nás je rovnako prejavom fašizmu, keď sa prezident republiky bratríčkuje s prezidentom Ukrajiny, ktorý vyzbrojuje neonacistické banderovské skupiny, vyhlasuje banderovcov za hrdinov, zabíja na východe vlastných obyvateľov a presadzuje totalitné prvky. Pre nás je rovnako prejavom fašizmu, keď minister zahraničných vecí SR je ochotný schváliť akékoľvek „humanitárne bombardovanie“, ktoré zrealizuje NATO, či priamo USA a vyhlasuje podporu tureckému režimu, ktorý vo veľkom prenasleduje vlastné obyvateľstvo a podporuje islamistických teroristov. Pre nás je rovnako fašizmom, keď politici, či novinári šíria v spoločnosti protiruskú nenávisť a hystériu a snažia sa v ľudoch vyvolávať strach a volajú po zbrojení a konfrontácii. Rovnako je a bude pre nás prejavom fašizmu, znevažovanie Slovenského národného povstania, označovanie účastníkov SNP ako „dezertérov“(Kotlebov výraz spred niekoľkých rokov), či banditov. Spochybňovanie hrôz druhej svetovej vojny, označovanie Hitlera za „mierotvorcu“ (kandidát na poslanca za ĽSNS na kandidátnej listine pod č.88) zdravenie sa pozdravom fašistického Slovenského štátu, i ospevovanie prezidenta spomenutého režimu Jozefa Tisa.

Konflikt medzi týmito prúdmi je zákonitým vyvrcholením vývoja kapitalistickej spoločnosti. No ani tento konflikt a ani prípadné víťazstvo niektorého z týchto dvoch fašistických prúdov neznamená pozitívny pokrok v smerovaní našej spoločnosti. Tento konflikt môže v budúcnosti smerovať jedine k rozhoreniu vojnového ohňa. Ani jeden zo súperiacich prúdov totiž nemá záujem na odstránení kapitalizmu, práve naopak. Oba prúdy sú tu na to, aby kapitalizmus a záujmy kapitalistov ochraňovali, či už sa jedná na jednej strane o záujmy nadnárodného kapitálu, či na druhej strane o záujmy domácej maloburžoázie.

V skutočnosti však pracujúci zostávajú na tom rovnako. Či už ich zdiera zahraničná firma, alebo domáci malý, či stredný podnikateľ. Národnosť majiteľa fabriky nie je rozhodujúca. To čo je v tejto etape rozhodujúce a je potrebné to treba znova pripomenúť, je skutočnosť, že pracovná sila je v skutočnosti iba lacným otrokom, ktorá vytvára zisk, no ten zákonite končí vo vrecku majiteľa zahraničného koncernu, alebo vo vrecku domáceho podnikateľa. V každom prípade to nijako nemení žalostné postavenie pracujúcich. Jediné riešenie preto vidíme v odstránení kapitalizmu ako takého a tým aj odstránenie jeho fašistických prúdov a chápediel.

Ak by sa aj tomuto režimu podarilo rozpustiť KĽSNS, nič to v skutočnosti nezmení. Jednak tu zostane neoliberálny fašistický prúd a jednak spoločenské podmienky, triedna neuvedomelosť a nacionálne podhubie bude živnou pôdou pre vznik novej domácej nacionálno-fašistickej organizácie. Veď je verejne známe, že kotlebovci už majú pripravenú alternatívu vo forme záložnej strany, pod ktorú nasmerujú svoje aktivity. Tiež toto zakazovanie môže docieliť aj to, že spravia z kotlebovcov v očiach verejnosti nejakých “martýrov”, “hrdinov”, ktorých prenasleduje štátna moc a môže to viesť k ich omnoho väčšej popularite, či už v etape, keď sa skončí právny spor a nepodarí sa zakázať ich stranu, alebo keď po zakázaní budú pokračovať v novej záložnej strane. Môže to vyvolať solidaritu obyčajných ľudí, ktorí to budú brať ako krivdu tohto systému. Môže sa však z toho stať aj právny precedens, nakoľko by išlo v histórii Slovenska o prvú zakázanú stranu pôsobiacu v parlamente a štátna moc tak bude môcť v budúcnosti zakázať aj každú politickú stranu, ktorá bude hájiť antikapitalistické postoje, čo je aj jasný signál pre antikapitalistickú ľavicu a komunistické hnutie.

Preto ak chceme reálne bojovať proti fašizmu, musíme zákonite v prvom rade bojovať proti kapitalizmu, ktorý ho stvoril a je pre neho živnou pôdou.

Vzdor – strana práce

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *