Skip to content

Vzdor-strana práce: EÚ smeruje k rozpadu a po nej musíme vybudovať nové solidárne spoločenstvo celej Európy

2011-04-19171613_^_u-flagHelena Růžičková v záverečnej scéne úspešnej trilógie Slunce, seno úplne správne stúpila jednou nohou do hovna, keď hovorila o našom návrate do Európy, ako by sme dovtedy boli v Ázii. Ten film natočený v roku 1991 celkom hodnoverne odráža mentalitu národa, ktorý napľuje sám na seba a vzhliada k „modernému vyspelému Západu“. Sú to presne tie názory, čo všetko by tu bolo, len keby nás 40 rokov nebrzdili boľševici. Nepochybne boľševici boli na planétu Zem vysadení lietajúcim tanierom a ich úloha bola jasná – zatiahnuť ručnú brzdu vývoja k šťastnej budúcnosti. Navzdory tomu, že kapitalizmus je schopný v priebehu 20 rokov vyvolať dve svetové vojny.


Tak sme teda tu. Sme riadnymi členmi EÚ a tiež NATO a nachádzame sa v období hlbokej krízy Európskej únie, ktorá nás zblúdené ovce prijala medzi seba. Spolok akým je EÚ sa zákonite nemôže dlhodobo udržať v pokoji, mieri a stabilite. Je to tým, že kapitalistické hospodárstvo je založené nie na spolupráci subjektov, ale na ich konkurencii a požieraní jedného druhým. Už nehovoriac o kapitalistickej kríze z nadvýroby. Preto každý kto trocha uvažuje nad vývojom spoločnosti mohol už pár rokov dozadu predpokladať, že príde doba, kedy sa začnú jednotlivé štáty biť o svoj záujem. Alebo presnejšie povedané, kedy sa národná buržoázia začne biť o trh s nepochybne silnejšou nadnárodnou buržoáziou. Tá v priestore ako EÚ pomerne ľahko ovládne trhy celého kontinentu. Navyše centralizácia tohto spolku dosahuje takej hranice, že domáci parlament neraz už len plní zabehnutú politiku Bruselu.

Domnievame sa, že odchod Británie naštartuje rozpad Únie ako takej. Niekto by mohol namietať, že sa nič nedeje. „Oni boli vždy iní“, vypočul som si. Áno, ale to môžeme hovoriť v roku 1978, nie dnes keď sa Únia drží zubami-nechtami a keď potrebuje každú ekonomiku. Vypadnutie takejto ekonomiky spôsobí EÚ ťažké straty, navyše referendum bude inšpirovať mnohé ďalšie krajiny. Dôvodom môžu byť aj kvóty na migrantov, či podpis dohody TTIP, ktorá dokazuje, že EÚ je pod obrovským tlakom a diktátom USA. Únia už nemôže “ po starom“. Nezaobíde sa bez diktátorského správania a práve toto správanie urýchli jej rozpad.

Aké je postavenie nás – občanov „východného bloku v EÚ?

Dovolíme si tvrdiť, že momentálne sme hlavným budovateľom hospodárstva celej únie a to preto, lebo sme kvalifikovaní a na pomery Západu lacní. Západné firmy otvárajú podniky u nás – samozrejme ako spasitelia za fanfár a daňových úľav. Na druhej strane naši pracovníci odchádzajú smer Západ, aby mohli zaplatiť hypotéky a nejako sa osamostatniť. Odchádzajú tam, aby mali to, čo socializmus garantoval ako normálnu vec. Príďte na akúkoľvek stavbu na Západe a môžete robiť “ všeslovanský zjazd“. Bolo by zaujímavé sledovať, ako by Únia vyzerala bez pádu socializmu v roku 1989. Možno by sme dnes k nej nevzhliadali s nádejou a obdivom k mercedesom a videoprehrávačom.

Paradoxom je, že zatiaľ čo niektoré krajiny uvažujú ako von z tohto zahnívajúceho spolku, iné sa ocitajú v mentalite 90. rokov a vidia v EÚ garanciu šťastnej budúcnosti. Takým štátom je dnešná Ukrajina.

Dnes sme si zvykli tlieskať akémukoľvek protestu proti existujúcemu stavu. Často si zamieňame euroskepticizmus dobre že nie s revolučnosťou. Vystúpením z EÚ by sme sa síce vymanili spod bruselského diktátu, avšak v konečnom dôsledku to nijako nerieši sociálnu situáciu spôsobenú kapitalizmom. Vystúpiť z EÚ teda nestačí, je potrebné vydať sa na cestu odstránenia kapitalizmu a budovania socializmu. NEZÁVISLOSŤ, SOCIALIZMUS a solidárna spolupráca medzi národmi a štátmi je riešením.

Európa musí úplne prehodnotiť doterajšie vzťahy medzi krajinami. Doterajšia spolupráca bola budovaná vždy na ekonomickom základe, čiže samotný projekt EÚ vznikol preto, aby sa kapitálu vytvorili najpriaznivejšie podmienky, čiže v preklade, aby oligarchii nestálo nič v ceste pri jej expanzii pri dobíjaní nových trhov. Toto všetko ľudia cítia a preto sa za dlhé roky nedokázali s EÚ stotožniť, lebo tam kde nevládne medzi národmi solidarita, ale nekompromisný konkurenčný boj, kde silné štáty požierajú ekonomiky tých slabších, tam nikdy žiadne silné puto a previazanosť nevybudujete.

Čo čaká Európu?

Dnes sa žiaľ triedny boj iba prebúdza a ťahúňom boja za vystúpenie z EÚ sú domáci kapitalisti a fašisti. Vládne „mainstreem“. Bud si pre, alebo proti migrantom a islamu, bud si Zeman, alebo prozápadný. Tí ktorí nesúhlasia s migrantmi, často krát samých seba považujú za tých, ktorí sa nedali zmanipulovať médiami, ale pokiaľ nepožadujú socializmus a odstránenie vykorisťovania národa národom, tak je to obyčajná masa, ktorá sa dala vtiahnuť do mediálnych režimných hier a žiaľ tá tvorí väčšinu. Preto odtrhnutie sa od EÚ nemusí znamenať len krok k socializmu, ale aj krok k prehĺbeniu neoliberálneho systému, k omnoho väčšiemu ekonomickému diktátu zo strany štátov, ktoré najviac ovládajú našu ekonomiku a nadnárodných koncernov a ten najhorší možný scenár je ten, že obyvateľstvo sa začne fašizovať a budeme smerovať k novému fašizmu. Napríklad v Británii začali po referende útoky voči Poliakom, aj keď nerozumieme prečo Poliaci, keď dosiahli „vysnívanú kapitalistickú demokraciu“ na čele s o.z. SOLIDARNOŚĆ utekali vo veľkom do Británie. Mali ostať budovať slobodné kapitalistické Poľsko… Jedine že by jediná možnosť v novom slobodnom režime bolo vypadnúť do Anglicka a akosi to kapitalistické Poľsko už nedokáže v kapitalizme uživiť svojich obyvateľov, čo bolo za socializmu samozrejmé…

Tento scenár, ktorý sme načrtli a začiatky tohto procesu sú už viditeľné v celej Európe, čiže to sa už deje v samotnej EÚ. EÚ v dnešnej dobe je už nereformovateľná, no národy Európy nesmú upadnúť do izolacionizmu, ale začať budovať naozajstné solidárne vzťahy a nevylučovať žiaden národ. Nesmú sa začať vytvárať bloky spolkov štátov, ktoré budú namierené proti sebe, to by viedlo k novej vojne. Nesmieme dopustiť, aby štáty uprednostňovali svoje egoistické záujmy na úkor spolupráce.

EÚ smeruje k svojmu rozvratu a pracujúci musia na jej troskách vybudovať vlastné medzinárodné zoskupenie národov a etník podľa potrieb pracujúcich ľudí a žiadna európska krajina nemôže zostať mimo a izolovaná. Až v takomto zoskupení, kde výroba a prírodné bohatstvo bude v spoločenskom vlastníctve pracujúcich každého národa, bude zabezpečená rovnosť jej všetkých obyvateľov a vzťahy vzájomnej podpory a nie olupovania, ktorého svedkami sme v EÚ a ktorého odstrašujúcim príkladom je napr. Grécko, ktoré pod diktátom EÚ musí sprivatizovať strategické podniky, ktoré boli ešte v rukách štátu.

Vzdor-strana práce

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *