Skip to content

Vzdor-strana práce ku kauze “Bašternák”: Divadlo politických oligarchov na oklamanie pracujúcich

Latuff_-_CapitalismGlobalWarmingObčania tejto krajiny sa nechcene stali svedkami ďalšieho dejstva veľkého politického divadla. Hlavnými účinkujúcimi sú opoziční poslanci a minister vnútra Robert Kaliňák. Divadelnú hru nazvali „Bonaparte“, ale mnohým je tiež známa pod zľudovelým názvom “Bašternákiáda”. Cieľom hry je úspešne odviesť pozornosť ľudí od vlastných problémov a zaujať ich hádkou miliardárov. Vzdor – strana práce, nepovažuje za potrebné robiť svojim stanoviskom rozhodcu v spomenutom predstavení, lebo tak či jedna, či tá druhá strana, patrí k slovenskej oligarchii, ktorej záujmy budú vždy hájiť. Chceme sa skôr na veci pozrieť pohľadom bežného človeka. Konflikty ktoré z tejto známej kauzy vznikli, spôsobili sieť tlačových besied. Najskôr to boli tlačové besedy Igora Matoviča, Richarda Sulíka atď… Potom to boli obranné tlačové besedy Roberta Kaliňáka. Kto si náhodne niektorú z nich vypočul, musel sa cítiť ako z iného sveta. Na tlačových besedách na jednej i druhej strane lietali také sumy, o ktorých sa bežnému človeku ani nesníva, nieto že by takú sumu mohol zarobiť poctivou prácou za celý svoj život. Z celej kauzy sa v skutočnosti stala iba trápna hádka miliardárov o to, kto je vlastne bohatší.

Tento konflikt nastavuje zrkadlo celému kapitalizmu a jasne ukazuje, o čo v tejto spoločnosti vždy ide- o záujmy tých bohatých. Z celého prípadu bije do očí obrovská falošnosť a pretvárka. Neboli a nie sú to práve obhajcovia kapitalizmu, ktorí nás už takmer 28 rokov presviedčajú, že každý sa má starať sám o seba a že trh všetko vyrieši? Niesu to práve obhajcovia kapitalizmu, čo milionárov a miliardárov bez ohľadu na to, ako sa ku svojmu majetku dostali, označujú termínom „úspešní“?

A teraz si zrazu „úspešní“ skočili do vlasov. Minister Kaliňák na tlačovej besede nevedel odpovedať na otázku, v ktorých spoločnostiach má svoje akcie. Vraj je toho veľa a on to nemá šancu vedieť z hlavy. Ako asi takáto správa zapôsobí na človeka, ktorý denno denne chodí do práce a na výplatu donesie domov horko ťažko sumu, za ktorú rodina iba prežíva. Ako takáto správa zapôsobí na slobodnú mamičku, ktorá v obchode poriadne prepočítava každé euro, aby uživila svoje dieťa. Ako táto správa zapôsobí na dôchodcu, ktorý prechádza po hypermarketoch a kupuje výlučne veci, ktoré sú v akcii a tesne pred skončením záruky, pretože za normálnu cenu si tovar nemôže dovoliť. Ako sa má na takéto informácie pozerať 60ročný prácou zodraný človek, keď mu niekto vysvetľuje, že jeho vek odchodu do dôchodku sa musí zvýšiť, pretože vraj niet peňazí. Niet peňazí pre chudobného, no miliardár, ani netuší odkiaľ sa mu sypú.

Ale, aby sme boli objektívni, tak Robert Kaliňák nie je prvý a ani jediný boháč v politike. Keď opomenieme miliardára, ktorý si pred voľbami zakúpil stranu a vďaka nej sa stal poslancom, tak tých milionárov a miliardárov je v politike pomerne veľa, vlastne skoro väčšina. V minulosti to bol napríklad Pavol Rusko, ktorý si sám založil a financoval svoju stranu, aj keď v politike skončil, prišli iní. Sulík, tiež nieje žiaden bedár a jeho expert na sociálne veci Mihál rovnako. Výsmechom obyčajných pracujúcich je Igor Matovič, ktorý nazval svoju stranu poeticky „Obyčajní ľudia” a pritom dobre vieme, že Matovič vlastní taký majetok, že určite nepatrí medzi bežnú triedu pracujúcich…

Či už bude rozuzlenie kauzy také, alebo onaké, faktom zostáva, že systém pôjde v zabehnutých koľajách ďalej, teda bohatí politici budú hájiť záujmy bohatých a bude to tak bez ohľadu na to, či sa ich strana bude volať „tí najobyčajnejší ľudia“, alebo budú členmi strany, ktorá bude o sebe prehlasovať, že je ľavicová, či sociálnodemokratická, lebo vždy ide o kapitalistické strany, ktoré držia nad vodou kapitalizmus, ktorý umožňuje malej hŕstke oligarchov ovládať väčšinu majetku sveta. Skutočnosť vidí každý, kto sa nad vývojom v tejto spoločnosti čo i len troška zamyslí. Každému musí byť jasné, že či je milionár, alebo milardár v politike oranžový, alebo modrý, je to úplne jedno, aj jeden aj druhý hrabe iba pre seba. Toto je pravá tvár kapitalizmu. Bežní ľudia sa trápia ako prežiť do ďalšej výplaty a nenažraní zbohatlíci predvádzajú pred spoločnosťou divadlo, aby ich vtiahli do svojej hry, do hry na dobrých a zlých zbohatlíkov.

Vzájomné hádky nenažrancov a zbohatlíkov nenasýtia bežných ľudí a ani nevyriešia ich každodenné problémy, preto jediným riešením je prekonanie tohto protiľudového kapitalistického zriadenia, ktoré na jednej strane vytvára hŕstku zbohatlíkov a oligarchov a na druhej strane státisíce ľudí, čo žijú z ruky do úst.

Ústredná rada Vzdor – strana práce

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *