Skip to content

Vzdor-strana práce ku mediálnej debilizácii:Už zajtra sa môžeš stať jej obeťou práve TY!

logo-noveSúkromné médiá zastupujú záujmy kapitálu, ich prioritou je primárne predajnosť a zisk. To si treba uvedomiť vždy, keď človek zapne televízor, roluje facebookom či keď počúva rádio. Otázkou je, či má antikapitalistická strana poskytovať rozhovory v médiách, ktoré účelovo prekrúcajú a klamú. Realita je totiž taká, že tieto média ovládajú kolektívne vedomie ľudí a tak ovplyvňujú status quo. Na druhej strane, alternatívne média stále nedosiahli taký dosah ako média mainstreamové a preto je otázkou taktickou s nimi kontakty nadväzovať, hoc i s týmto rizikom, nakoľko i negatívna propagácia je predsa len propagácia a ľudia klamstvo dokážu dekódovať. Treba však pripomenúť, že od 90. rokov sa na Slovensku mnohé zmenilo. V predvolebných debatách sú malé strany znevýhodňované a dokonca i zosmiešňované.

Kým ešte v 90. rokoch sedeli za jedným stolom najsilnejšie i najslabšie strany, dnes sa vytvárajú programy, ktoré účelovo kategorizujú strany podľa preferencií z manipulovaných prieskumov. Navyše neporušuje náhodou samotná RTVS volebný zákon, keď neposkytuje rovnocenný a bezplatný priestor politickým subjektom a namiesto toho robí z volebných spotov biznis (cena vysielania volebných spotov od pondelka do piatka o 15.30 je 1500€, a o 18.20 dokonca 3000€)?[1] Otázkou je, môžu si takéto ceny dovoliť strany, ktoré za sebou nemajú oligarchov, veľkokapitalistov a korporácie? Taktiež treba dodať, že komunisti sú v podstate mimo oficiálny diskurz a preto musia vystupovať viac-menej undergroundovo, cez alternatívne média či blogy (a dokonca i blogy sú cenzurované).

Demaskujme tzv. slovenských mienkotvorcov 

Nie je náhoda, že práve marxistickí teoretici sú najradikálnejšími kritikmi mediálnej manipulácie. Sú to väčšinou ľudia, ktorí nemajú čo stratiť a boli osvietení poznaním, ktoré ich nútilo bojovať a rebelovať proti kapitalistickému hyenizmu. Je pochopiteľné, že pravica sa kritike mainstreamových médií vyhýba, resp. kritizuje a obviňuje iba tie alternatívne. A tu je jasne rozpoznateľné, na koho strane v triednom kontexte stojí pravica.

Kritika médií bola ľavicovou agendou už od Antonia Gramsciho, ktorý pochopil silu kultúrnej hegemónie, cez teoretikov tzv. Frankfurtskej školy (knihy ako Jednorozmerný človek Herberta Marcuseho, Dialektika osvietenstva od Adorna a Horkheimera či Adornova Schéma masovej kultúry) až po tzv. Birminghamskú školu (Stuart Hall a jeho teória kódovania a dekódovania obsahov v médiách) či kritickú teóriu kultúry. Noam Chomsky patrí k najvýznamnejším autorom, ktorí odhalili ideologické aparáty indoktrinácie a taktiež treba pripomenúť Slavoja Žižeka, ktorý úspešne odhalil prostredníctvom psychoanalýzy podstatu neoliberálnej ideológie ukrytej vo filmoch. To všetko je kritika médií zľava. V súčasnosti vedú vojny médiá – pozrime sa na príklad rozpadu Juhoslávie. Na konci filmu Zem nikoho, ktorého téma je práve konflikt v Juhoslávii, hovorí hlavný hrdina so zbraňou v ruke posledné slová: „Nepribližujte sa! Všetci ste rovnakí a vy to ešte nahrávate! Za prachy že? Naše nešťastie vám vynáša, vy zasraní všiváci![2] Kto pomáhal majdanu na Ukrajine? Opäť média s celou kultúrnou hegemóniou.

Kritickú teóriu kultúry predpripravil už Jean Jacques Rousseau vo svojej knihe Rozprava o vedách a umeniach: „Potreba vztýčila tróny, vedy a umenie ich upevnili. Milujte nadanie mocipáni tohto sveta, a rozprestrite ochranné krídla nad duchmi, čo ho kultivujú.“ A dodnes je tomu tak. Nadčasovosť tejto citácie iba potvrdzujú pro-režimoví strojcovia tejto mašinérie. Avšak treba dodať, že v mnohých prípadoch nedochádza ku kultivácii, ale skôr k barbarizácii a degenerácii kultúry. Treba si uvedomiť, čo všetko stojí proti komunistom, socialistom či autentickým ľavičiarom. Je to mohutný ideologický aparát, pavučina lží poprepájaná cez korporácie, podnikateľov, umelcov a tretí sektor.

Aká je cesta z tohto marazmu?

Vybudovanie novej národnej a vyššej kultúry, ktorá bude stáť za pravdou a nebude v rukách záujmových skupín. Vybudovanie nových a nestranných médií, ktoré už v súčasnosti začínajú fungovať a ich cieľom je hľadanie pravdy vo svete lží. Prevzatie RTVS do rúk ľudu, vytvorenie špeciálnych komisií pre overovanie informácií, vyradenie všetkých zločincov a šíriteľov klamstiev. Médiá nikto nevolí, a tým pádom nemajú legitímne právo šíriť klamlivé a zavádzajúce informácie. V spravodlivom štáte by mali byť vyvodené dôsledky. Právnik Branislav Fábry z PF UK v rozhovore pre Zem a vek k tejto téme uvádza:
„Nájsť recept na otázku, akým spôsobom obmedziť vplyv a moc médií, bude nepochybne súvisieť s vlastníctvom médií alebo s vytvorením nových foriem. Domnievam sa, že z hľadiska vlastníckeho vzťahu je možné urobiť niektoré zásadné zmeny a v oblasti koncentrácie v oblasti médií by mohli zohrať nejakú úlohu… aj keď si uvedomujem, že práve z hľadiska cezhraničného pôsobenia médií by to mohlo byť problémom.“[3] Bude veľkou výzvou novej spoločnosti rozlúsknuť tento spor.

 

[1] https://www.rtvs.sk/download.pl?ID=23577&hash=8vjp1w1JaKTpqiPF1foMDabZPjdSe9MR

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *