Skip to content

Spoveď predsedu Vzdoru-strany práce Stanislava Pirošíka:Ako som sa stal komunistom

Predseda Vzdoru-strany práce hovorí o počiatkoch vzniku našej strany a čo nás k tomu viedlo: „Vzdor-hnutie práce a neskôr Vzdor-stranu práce sme založili po dlhých bojoch v Komunistickej strane Slovenska, ktorá už dávno smerovala k sociáldemokratizmu. V teórii ale ani praxi až na pár výnimok to nemalo nič spoločné s dôslednou komunistickou politikou. Bol a stále to je červenejší Smer-SD vo vedení a nekonečné nadávanie na kapitalizmus v členskej základni. Tento vývoj trval minimálne štyri roky. Dali sme dokopy ľudí, ktorí boli nespokojní s vývojom v KSS, ale aj ľudí, ktorí odtiaľ dávno vystúpili ale tiež takých, ktorí neboli v žiadnej strane, ale sympatizovali s nami. Na začiatku nás nebolo mnoho. Na zakladajúcom zjazde nás bolo zhruba 30, no vzhľadom na súčasný marazmus to nie je také zlé číslo. Dnes sa k nám do strany hlásia v priemere traja ludia denne.“

● Čo Vás priviedlo k myšlienkam marxizmu – leninizmu? Máte prečítaný Marxov Kapitál, prípadne nejaké Engelsove a Leninove diela?

K týmto myšlienkam ma nepriviedli žiadne knihy, ale reálny život a to už od detstva. Podaktorí sa domnievajú, že ja som nejakým synom bývalého krajského predsedu Pirošíka. A vobec – mnohí si myslia, že súčasní komunisti sú akýmisi bývalými papalášmi a ich rodinami. To je však úplne na smiech. Bývalí papaláši sú dávno rozlezení v kapitalistických stranách, sú majiteľmi, riaditeľmi, dobre zabezpečenými osobami a podľa môjho názoru by mali byť za svoju zradu aj riadne potrestaní. Až na pár výnimiek nebojovali za pracujúcich v socializme, tak prečo by to robili dnes?

Nie, súčasní komunisti vznikajú priamo z pracujúcej triedy, 10656305_569381599851764_1186359959_nvznikajú kontaktom s kapitalizmom, spoznávaním života a nespravodlivosti. Moje komunistické presvedčenie vo mne spustili napríklad také veci, že som videl obrovský plot na lúke, kde som sa kedysi chodil prechádzať a vozil sa tam nejaký zbohatlík na džípe. Pobúrilo ma, ak som sa dozvedel, že niekto vlastní nejaký prameň. Akým právom??? Pýtal som sa ešte ako žiak základnej školy. Aj môj otec, ktorý je vodičom MHD a nie bývalým krajským predsedom a ktorý nikdy nebol v KSČ mi hovoril ako to bolo kedysi a ako to je dnes. Ten systém, ktorý mi opisoval mi prišiel tisíckrát ľudskejší, spravodlivejší a normálnejší. V mojom začínajúcom komunistickom presvedčení ma utvrdzovala aj stúpajúca kriminalita, ale celkovo aj arogancia, drzosť a neúcta medzi ľuďmi. Knižky a teória prišli až neskôr.

Spočiatku som si myslel, že Marx mal dobrú myšlienku a tomu prispôsobil celú teóriu, kde zdôvodnil, že inak to ani dopadnúť nemôže. Neskôr až po štúdiu marxizmu-leninizmu som sa presvedčil, že to tak skutočne je. Marx, Engels, Lenin, Stalin ale i ďalší pomerne zrozumiteľne zdôvodnili rozpory kapitalizmu a krízy do ktorých vždy smeruje.

10989751_10206772313283458_3557890813786116889_nKapitalizmus v čase rúcania feudálnych poriadkov bol pokrokovým systémom, vlastníctvo výrobných prostriedkov bolo v súlade s výrobou. Boli tu predovšetkým drobní výrobcovia, ktorí sa živili vlastnou prácou. S vývojom kapitalizmu sme však dospeli do toho, že celé národy pracujú pre hŕstku svetovej oligarchie a nie pre seba. Navyše systém potrebuje neustály odbyt, čo je nereálne, ďalej v konkurencii tlačí dole cenu práce a to tak, že nakladá viac na ľudí, zatvára fabriky a ide za najlacnejšou pracovnou silou, z dvadsiatich zamestnancov desať prepustí a tí ktorí ostanú musia zachovať výrobu v pôvodnom štádiu.

Ďalším príkladom je dvíhanie produktivity do nebies, čo sa neprejavuje v platoch ani v náraste počtu zamestnancov. Mohol by som takto menovať ešte pol hodinu. Socializmus dá do súladu charakter práce s vlastníctvom. Pracujeme spoločne a spoločne musíme vlastniť aj naše hospodárstvo, rozhodovať o ňom na základe overených mechanizmov a demokratického centralizmu. Tu je hnacím motorom maximálne uspokojenie potrieb obyvateľstva, nie maximalizácia ziskov. Socializmus tak či onak príde, akurát je na nás, či nás ešte pred jeho príchodom čaká fašizmus a najväčšie barbarstvo alebo nie.

No už veľa vysvetľujem, tak ešte odpoviem na otázku o tom, čo som prečítal:

Prečítal som množstvo diel klasikov Marxizmu-Leninizmu, prečítal som LeninKapitál, prečítal som Manifest, ale celkovo asi 20 diel od Marxa a Engelsa, množstvo diel od Lenina, napríklad Štát a revolúcia, ktoré odporúčam ako jedno zo základných diel, pokiaľ máme niečo pochopiť, potom množstvo textov k výstavbe strany, rôzne zborníky na rôzne témy, niekoľko celých zväzkov vybraných spisov. Prečítal som aj dôležité Stalinove diela, tiež odporúčam, nakoľko tieto diela sú písané tak, že ich každý pochopí. Idú jasne, na príkladoch a po lopate, napríklad „Otázky Leninizmu“, ktorých súčasťou je aj výborná brožúra „O dialektickom a historickom materializme“, ďalej Ekonomické problémy ZSSR, ktorá porovnáva systém kapitalistickej a socialistickej ekonomiky.

Z klasikov som prečítal aj Mao Ce-tungov výber „O praxi a rozporu“, ktorý vyšiel len nedávno, tiež má dobré myšlienky, ale aj také, s ktorými sa nestotožňujem. Okrem toho som ale prečítal množstvo iných kníh, ekonomických, politických, historických, cestopisných, životopisných či už z bývalého režimu, ale aj zo súčasnosti. Na súčasných ekonómoch, ktorí sa nazývajú „marxistami“ alebo „neomarxistami“ sa mi však nepáči jedna zásadná vec: vybrali z Marxa to podstatné – REVOLÚCIU, vyvlastnenie kapitálu, triedny boj a spravili z  neho len pindanie a spochybňovanie kapitalistickej ekonomiky. K  spochybňovaniu kapitalizmu však nepotrebujeme študovaného ekonóma, to zvládne aj chlap od miešačky.

capitalism-crash

Títo ekonómovia majú pomerne dobré názory a napokon to zabijú tvrdeniami, že „vzniknú nové kapitalizmy“, alebo že kapitalistov nahradia manažéri. Lenin takéto reči nazýva „lyžica dechtu v sude medu“. Už nehovoriac o autoroch ako napr. Josef Heller z KSČM, ktorý opisuje krásny svet tzv. Samosprávneho socializmu, ale vôbec nenapíše, ako k nemu dôjde. Asi sa do neho jedného rána zobudíme. Nech ide radšej písať scenáre pre Teletubbies tam to tak funguje. Kedysi som si viedol čitateľský denník, ale kdesi som ho stratil. Už pred 5 rokmi tam bolo cez 100 prečítaných kníh.

stanoooInak, najväčšia sranda je, že keď sa nejakí antikomunisti dozvedia, že príde nejaký predseda komunistickej strany, tak čakajú dôchodcu. Potom keď vidia, že prišiel mladý človek, tak sú presvedčení, že prišiel nejaký hlupáčik, ktorý len kdesi počul že „kedysi bolo lepšie“. Sú presvedčení, že mi treba povedať len nejakú „zásadnú informáciu“ o ktorej neviem a ktorú mi nikto nepovedal. A potom keď mi túto informáciu povedia, len pozerajú a nestíhajú sa diviť reakciám.

● Veríte, že by tieto veci mohli reálne fungovať na Slovensku?

Ak by som tomu neveril, prečo by som robil politiku? Všetko je len otázkou taktiky triedneho boja, musíme v každej situácii vedieť zhodnotiť pomer síl a vybrať takú taktiku, aby sme z tohto boja vyšli víťazne. Slovensko a vobec situáciu v Európe netreba brať staticky. Všetko sa vyvíja. Tento svet a toto zmýšľanie ako tu sedíme, tu o pár rokov nebude. Svet bude iný, myslenie ľudí bude iné a aj VZDOR-strana práce bude inde. My to nechceme a ani nemôžeme robiť štýlom „zvoľte nás“ a my vybojujeme vaše šťastie.

praha

Komunistická strana musí byť nevyhnutne spojená s ľudom. Neznárodňuje sa len podpísaním zákonu, ktorý by bol v EÚ tak či onak protiústavný, ale znárodňuje sa aj generálnym štrajkom. Presný recept vám žiaden komunista nepovie, pretože marxizmus-leninizmus nie je o tom, čo presne treba urobiť, ale ako treba rozmýšľať a že vždy treba voliť taktiku v danej situácii. Viete ako bude Európa vyzerať o pár rokov? Ja nie a preto je nezmysel hovoriť čo presne urobíme.

Na otázky odpovedal Stanislav Pirošík- predseda Vzdoru-strany práce

Koniec 1. časti

One thought on “Spoveď predsedu Vzdoru-strany práce Stanislava Pirošíka:Ako som sa stal komunistom

  1. Peter says:

    Gratulujem, napriek tomu že si komunizmus pamäť nemôžeš si neprepadol tej antikomunistickej propagande ktorá sa spustila po ’89. Aj keď som zarytý pravičiar držím vám palce.

    Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *