Skip to content

Ako sa šafári v podnikoch na Slovensku: USS Košice, Siderit, Kia, Solivar, Steel Mills, PSA…

10659383_827030290660674_5134381313139129069_nSituácia v Slovenskej republike vyplýva z jej pozície vo svete a v Európe (členstvo v NATO a v EU). Situácia v Slovenskej republike zase spätne ovplyvňuje jej pozíciu, lebo politické vedenie krajiny vidí riešenie problémov v ešte väčšej integrácii do NATO a EÚ a tieto medzinárodné zoskupenia to využívajú na ešte väčšie ovládnutie Slovenska. Integrácia v EÚ je ekonomické a politické ovládnutie štátov medzinárodným kapitálom. Vedie k strate ich štátnej suverenity a kultúrnej osobitosti.

U nás sa jedná o to, že štát na Slovensku sa snaží o hospodársku reguláciu. Jednako je stále nástrojom v rukách finančných skupín ako J&T, Penta, ArcaCapital. Zvláštnosť je v tom, že títo „naši“ finančníci sú podriadení zahraničnému kapitálu cez zahraničné banky.

Pozrime sa bližšie na kapitalistické šafárenie v USS Košice, Siderite, Steel Millse, Solivare, Kii…

 

USS Košice dostáva z jedného jediného hutníckeho kombinátu toľko, že to stačí na dotovanie jeho stratových oceliarní na východnom pobreží USA (predovšetkým Pittsburské železiarne) čo predstavuje cca 20 – 25% amerického oceliarskeho priemyslu. Na tomto príklade môžeme vidieť, že vývoz kapitálu sa deje nie len z metropol do periférie. V čase krízy putuje kapitál z periférie do metropol v ešte väčšom množstve. Keď ani to nestačí, tak USS pohrozí odchodom zo Slovenska prepustí niekoľko tisíc zamestnancov a vyderie od Slovenska ekonomické úľavy.

Existujú ešte horšie prípady ako trebárs banský závod Siderit v Nižnej Slanej. V roku 2008 tu pracovalo 600 zamestnancov. V roku 2013 však zahraničný vlastník ukončil výrobu a podnik rozpredal medzi 3 súkromné spoločnosti. Tie z podniku postupne odviezli banské vozíky, stroje z dielní, rozobrali ťažobnú vežu, kompresorovňu a elektrické inštalácie. V roku 2014 boli vstupy do štôlní zaliate betónom. Kedysi moderný ťažobný závod Siderit, dodávajúci suroviny práve pre oceliarsky priemysel, skončil po vstupe zahraničnej firmy a iných súkromných firiem ako ruina.

Podobne tragicky pred dvoma rokmi skončil prešovský Solivar – spracovateľský podnik zatvorili, ťažobné vrty ostali nesanované, zalieva ich podzemná voda, dochádza k ich zničeniu, slaná voda s nebezpečne vysokou koncentráciou soli sa vylieva na povrch a predstavuje ekologickú hrozbu pre okolie.

Alebo čerstvá udalosť z februára 2015 v hutníckej firme Slovakia Steel Mills v Strážskom (okres Michalovce). Došlo tu k súdnym sporom medzi SSM, Českou exportnou bankou, ukrajinskou podnikateľskou skupinou KVV Group, finančnými skupinami J&T a ArcaCapital. SSM bolo v strate, nesplácalo ČEB pohľadávku až na základe trestného oznámenia ČEB súd zastavil v SSM výrobu, čím 500 robotníkov prišlo o zamestnanie. Slovakia Steel Mills skončil v konkurze, nasledovať bude speňaženie jeho majetku, oceliarskych strojov, tovaru na sklade a surovín. Jediný kto rozhodnutie súdu privítal je Česká exportná banka, ktorá takto po zaplatení úrokov dostane aj plnú výšku úveru, ktorý v roku 2007 poskytla zakladateľom továrne. Celá táto „pracovná“ činnosť pánov bankárov a priemyselníkov pozostávajúca z podvodov, špekulácie a súdnych ťahaníc dokumentuje jediné – kapitalisti sú ako spoločenská trieda úplne zbytoční, imperializmus je zahnívajúci, umierajúci kapitalizmus.

Podobne sa skončila hutnícka a strojárska výroba v železiarňach KCC v Prakovciach (okres Gelnica), kde bolo 200 robotníkov počas marca prepustených a ostali bez mzdy za 3 – 4 predchádzajúce mesiace. Zvyšných 150 bude prepustených v priebehu ďalších mesiacov. Robotníci tu vyšli do štrajku za svoju prácu a mzdu. V prípade Prakoviec musíme povedať, že na tomto štrajku došlo k fyzickému stretu medzi robotníkmi a políciou.

Pri obci Gemerská Poloma sa nachádza ložisko vysokokvalitného mastenca. Bolo objavené v roku 1985. Dnes predstavuje zamestnanie pre niekoľko stoviek ľudí. Tento minerál je surovinou pre farmaceutický, stavebný, chemický a papierenský priemysel. Dopyt po tejto surovine neustále rastie a teda aj zisky z jej predaja. Navyše ložisko na Gemery patrí k najlepším na svete. To bude dôvod prečo sa stalo predmetom súdneho sporu dvoch zahraničných ťažobných spoločností – EuroGas a VSK Mining, ktorá už začala ťažiť. EuroGas preto inicioval arbitrážny súd lebo podľa nich Slovenská republika protiprávne nepovolila ich dcérskej spoločnosti Rozmin ťažbu v Gemerskej Polome. Požadovali odškodné vo výške 1,65 miliardy dolárov (približne 1,2 miliardy eur). To je približne suma predstavujúca stratený zisk z ťažby mastenca.

Druhým prípadom je prieskum a ťažba uránu pri Košiciach, o ktorú má záujem kanadská spoločnosť Ludovika Energy. Vraj ak by nedošlo k predĺženiu povolenia na prieskum museli by sme tej spoločnosti zaplatiť rádovo desiatky miliónov eur ako odškodné. Je to príklad toho, že v dnešnom systéme sú veľké spoločnosti silnejšie ako celé štáty a národy. Robia si s nimi čo chcú v záujme svojho bohatnutia. Miesto toho, aby štátne a samosprávne orgány ťahali za jeden koniec v prospech občanov, tak prehadzujú zodpovednosť jeden na druhého. Každý sa vyjadrí, že je proti prieskumu a ťažbe, ale nakoniec stále ustúpia požiadavkám ťažobnej spoločnosti. Od počiatku táto firma postupne ostatných tlačí do kúta. Akékoľvek rozhodnutie v jej neprospech dáva na opätovné posúdenie pokiaľ nedosiahne svoje – povolenie ďalšieho prieskumu a časom aj ťažby.

Posledný príklad z automobilového priemyslu. KIA vyrába z roka na rok vyšší počet automobilov a má rastúci zisk. VW tiež vyrába rok od roka viac automobilov, teraz dokonca rozširuje výrobu a naberá nových zamestnancov. PSA sa naopak trápi. Doteraz v PSA neznižovali výrobu lenže za cenu zvyšovania intenzity práce a zosilňovania vykorisťovania robotníkov. V minulých týždňoch situácia vyvrcholila štrajkami robotníkov PSA, výroba sa zastavila. Celkovo výroba AP na Slovensku rastie, sú prosperujúce automobilky, sú trápiace sa automobilky. Rozrastá sa dodávateľská sieť AP. V týchto firmách tiež rastie výroba, naberajú nových robotníkov, mzdy však rastú podstatne pomalšie ako objem výroby. Bežná je dokonca taká prax, že napríklad podniku francúzkej firmy Valeo končili daňové prázdniny a preto prešiel pod japonskú firmu U – Shin, ktorá dostala ďalšie daňové prázdniny. Pracovné podmienky v týchto podnikoch sú ešte horšie ako v samotných automobilkách. Výrobu ženú do neba, mzdy zvyšujú len veľmi pomaly, štátny rozpočet oberajú o ďalšie financie. Skončiť to môže jedine ďalšou hospodárskou krízou.

Aké máme možnosti?

 

Niektoré podniky prosperujú, iné sú v problémoch. Niekde do práce prijímajú, inde z nej prepúšťajú. O čom to svedčí? Nepochybne to svedčí o tom, že ako v medzinárodnom meradle, aj na Slovensku existujú dve protikladné hospodárske tendencie – k rastu (rozmachu) a poklesu (kríze). To znamená, že aj u nás len čo sa výroba ako tak rozbehne ihneď narazí na strop, začne stagnovať a klesať. Najprv v jednom podniku, potom odvetví a potom v celom hospodárstve.

Máme tu obrovský revolučný potenciál, ktorý nie je reálne využitý v praxi. Je to o tom, že tu zatiaľ niet relevantnej politickej sily pracujúcich. Keby tu bola, hneď by sa ukázalo, že tí dole už nechcú žiť po starom a následne tí hore by už ďalej nemohli vládnuť po starom. Na Slovensku je revolučná situácia, no nikto to zatiaľ nedokázal využiť.

Túto úlohu môže splniť len revolučná a organizačne schopná strana. Preto sme odišli z organizačne a ideovo prehnitej Komunistickej strany Slovenska a založili VZDOR – stranu práce, preto budujeme a vybudujeme revolučné komunistické hnutie. Je nám jasné, že čím budeme silnejší tým budú silnejšie a rafinovanejšie aj útoky našich odporcov.

Aby sme my žili, kapitalizmus musí zomrieť. My volíme socializmus, poučený z minulosti, obohatený o poznatky prítomnosti a s víziou do budúcnosti.

VZDOR – strana práce

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *