Skip to content

Predseda Pirošík odpovedá čitateľovi:„Potláčanie kapitalistických nárokov považujem za upevnenie demokracie“

stanoooMy komunisti chceme ľuďom opísať veci tak, ako ich skutočne vidíme, nemáme dôvod dávať Vám za pravdu, len aby sme si získali Vaše sympatie. Tie si môžeme získať len našou úprimnosťou. My chceme, aby ľudia chápali o čo tu skutočne ide a nenechali sa klamať vykonštruovanou realitou. A preto vám otvorene píšem, že nič medzi kapitalizmom a socializmom neexistuje. Som presvedčený, že už čoskoro bude viac ako jasné, že máme na výber dve možnosti: socializmus alebo barbarstvo (teda kapitalizmus, ktorý už otvorene neskryte útočí na základné práva, prudko znižuje životnú úroveň obyvateľstva, zavádza čoraz neľudskejšie vykorisťovanie a je schopný rozpútať aj vojenský konflikt). Prosím vyberte si. Ak si neviete vybrať dnes, čas Vám pomôže…

Čitateľ Jardo píše ( pozn. admina: Jardov text zverejňujeme tak, ako bol samotným Jardom napísaný, nijak sme ho neupravovali, ani po gramatickej, obsahovej a ani štylistickej stránke ).

„Zaujímave teoretizovanie, myslím, že kritika kapitalizmu ako takého je známa asi každému (ja som čítal Marxa ako 16 ročný). Pre mňa je nepochopiteľné, že skurvený systém chcete nahradit skurveným systémom (boľševizmom, nakoľko som nepostrehol, že by ste sa od jeho zverstiev distancovali). Bol to robotník, kto robil čistky na inteligencii, kto vyvraždil vojenské vedenie v casoch mieru, kto zatváral vraždil a perzekuoval iné nazorové prúdy v spolocnosti? Bol to iba Lenin, Stalin,…a tí po ňom, alebo to bolo cele politbiro?? Bol to robotník, kto riadil svoj život, alebo bol rovnaké kolečko akurát v inom stroji? Kapitalizmus je čierna a boľševizmus biela a ked budem chciet byt zeleny? ZAVRETE MA ZA NAZORY ODLISNE OD OFICIALNEJ DOKRINY „proletariatu“?

Cesta vpred je poucenie sa z chyb oboch extremnych polov a nie priklananie sa k jednemu z nich. Budovanie na spoločenských koncenzoch je jediná cesta vyhnúť sa ozbrojenému konfliktu pracujucich s oligarchami, kapitalistami a klero-fasistami. Si to predstavte miliony pracujucich s motykami proti tankom statnych alebo zoldnierskych armad…toto chceme? A výsledok? Nesloboda fasticka alebo bolsevisticka?

Alebo sa oficilne distancujete od sovietskeho modelu a chcete rovnostarsku spolocnost s moznostou volby pre jednotlivca? K takej
spolocnosti je ale cesta dlha a je potrebne nacuvat,debatovat a hladat prieniky. Bez toho by to bola zas len diktatura a plne basy ľudí iných nazorov-PRE ISTOTU. A zo strachu z imperialistov.“

Stanislav Pirošík odpovedá: Chceme, aby ľudia chápali o čo tu skutočne ide a nenechali sa klamať vykonštruovanou realitou 

Dobrý deň, ďakujem za otázku, ktorá patrí do rubriky často kladených, verím, že odpoveď na ňu pomôže ozrejmiť naše postoje aj ostatným čitateľom. V podstate sa viem vžiť do Vašich názorov. Podobné názory som mal ako 19-20 ročný. Tiež som si myslel, že je to také jednoduché. Myslel som si, že keby nebolo toho zlého Stalina, perzekúcií a mnohých ďalších vecí, dnes by socializmus nebol pošpinený a ľahšie by sa obhajoval. Dnes po skúsenostiach, poznávaní a uvažovaní chápem tento systém v podmienkach boja s kapitalizmom v bipolárnom svete a rád Vám to vysvetlím:

Aby sme dnes porazili po zuby ozbrojený kapitalizmus, ktorý prerastá od hry na demokraciu do otvorenej kapitalistickej diktatúry, budeme musieť byť voči vykorisťovateľom ešte tvrdší, no na druhej strane voči pracujúcim viac zodpovední a demokratickí, lebo medzinárodný kapitál je dnes ešte silnejší a prešpekulovanejší ako kedykoľvek predtým. Má v rukách hospodárstvo celého sveta vrátane potravín, má modernú armádu a moderné zbrane, má tiež najmodernejšie technológie na sledovanie ľudí – a hlavne má nahromadené priam nevyčerpateľné množstvo financií, zatiaľ čo my sa trasieme o splatenie hypotéky.

My komunisti chceme ľuďom opísať veci tak, ako ich skutočne vidíme, nemáme dôvod dávať Vám za pravdu, len aby sme si získali Vaše sympatie. Tie si môžeme získať len našou úprimnosťou. My chceme, aby ľudia chápali o čo tu skutočne ide a nenechali sa klamať vykonštruovanou realitou. A preto vám otvorene píšem, že nič medzi kapitalizmom a socializmom neexistuje. Budete buď biely alebo čierny. Zelený nikdy nebudete, aj keď si to budete celý život želať a bojovať za to. Vaša túžba byť zeleným pomôže buď bielej alebo čiernej. Práve naopak – som presvedčený, že už čoskoro bude viac ako jasné, že máme na výber dve možnosti: socializmus alebo barbarstvo (teda kapitalizmus, ktorý už otvorene neskryte útočí na základné práva, prudko znižuje životnú úroveň obyvateľstva, zavádza čoraz neľudskejšie vykorisťovanie a je schopný rozpútať aj vojenský konflikt). Prosím vyberte si. Ak si neviete vybrať dnes, čas Vám pomôže.

Pokiaľ hovoríme o DEMOKRACII – pýtame sa pre koho? Pokiaľ hovoríme o DIKTATÚRE – pýtame sa PROTI KOMU?

Mňa skutočne zaujíma, kto koho potláča, nepohoršujem sa nad potláčaním samotným, tak ako sa nad nim nepohoršuje ani trieda kapitalistov, ktorá má však pritom plné ústa slobody a demokracie. Potláčanie kapitalistických nárokov a upevňovanie národné hohospodárstva, kde ľudstvo pracuje pre seba považujem za upevnenie demokracie pre pracujúcu triedu. Naopak, sloboda pre triedu kapitalistov (ktorá má v potláčaní dlhoročnú prax), znamená menšiu slobodu a menšiu demokraciu pre pracujúcu triedu, ktorá sa stáva len správcom majetku kapitalistov a zápasí o prežitie. Absolútne súhlasím s Vašou tézou, že sa treba poučiť z minulosti a k mnohým veciam z praxe socializmu 1917-1991 sa staviame kriticky.

Kriticky z pozície posilniť demokraciu pre pracujúcu triedu, nie kriticky z pozície kapitulovať a odovzdať hospodárstvo do rúk
medzinárodného kapitálu a sami si uviazať putá na nohy. Práve naopak, ignorovanie historickej skúsenosti, ktorá trvala 74 rokov by bolo obrovskou chybou.

Podľa môjho názoru musia byť dodržané dva hlavné body – potlačiť buržoáziu a robiť všetko pre upevnenie demokracie pre pracujúcu triedu. Práve keď sa poľavilo z oboch bodov, prišla reštaurácia kapitalizmu. Ak potláčate buržoáziu a zároveň ľudia vidia a cítia že pracujú pre seba, že skutočne užívajú plody svojej práce, že ich život je lepší, že zrazu okrem dostupného bývania, školstva, zdravotníctva a dôstojnej práce majú aj nejaký voľný čas, kultúrne vyžitie, dostupný šport a záujmovú činnosť, že v dôsledku toho, že stroj slúži človeku a človek nie je len príveskom stroja sa im skracuje pracovná doba, tak je to v poriadku.

Ľudia tiež musia chápať svoj podiel na revolúcii, musia si uvedomovať za čo bojujeme, proti čomu bojujeme, rozhodne si neželáme tupé stádo, ktorému zapcháme ústa dostatkom sena, nech je ticho. Musia teda chápať aj isté obmedzenia v štádiu boja kapitalizmu so socializmom.

V minulosti sa však stalo, že strana/strany sa na mnohých miestach privilegovali, často krát nepočúvali opodstatnenú kritiku, smerujúcu k upevneniu demokracie pre pracujúcu triedu, boli ľahostajné k problémom a napokon ako sa ukázalo, vo vrcholných miestach nesedeli komunisti, ale prospechári a karieristi, z ktorých sú dnes kapitalisti. Strany masovo prešli na kapitalistické pozície. Ako dopadli „komunistické“ strany vo svete sa dozviete v analýze od našich priateľov z ČR: http://casopis.vzdor.org/?p=685.

Komunistické hnutie bolo rozložené ako prehnité červivé jablko. Tým nechcem dehonestovať prácu čestných komunistov, ktorých dodnes celé okolie vníma pozitívne. Práve nedôslednosť a ignorantstvo v druhom bode viedlo k nespokojnosti obyvateľstva, čo naplno využili všetci, ktorí chceli vrátiť kapitalizmus – žiaľ aj vrátane mnohých členov „komunistických strán“.

Musí byť zavedená kontrola zdola nahor, tak aj zhora nadol

Viem, že mnohým – a v podstate aj mne z toho vychádza jeden argument: všetko padá na ľudskej povahe a chamtivosti. Keďže neverím na spasiteľský komplex (som však presvedčený o nepredajnosti a pevnom charaktere skutočného človeka bez ohľadu na to, či je komunista alebo nie), pre odstránenie tohto problému sa musíme pozerať na to, komu takýto stav prekáža a dať mu moc.

Musí byť zavedená demokratizácia od dielne až po štátne orgány, musí byť zavedené pravidelné zodpovedanie sa zo zverených úloh a tiež okamžitá vymeniteľnosť. Musí byť zavedená kontrola zdola nahor, tak aj zhora nadol. Musí prebiehať slobodná výmena
názorov zúčastnených. Tiež nesúhlasím napr. s faktom, že isté pracovné miesta boli prístupné len pod podmienkou členstva v strane. Je to nevýhodné vo všetkých smeroch. Jednak znemožníme kvalifikovanému a nadanému človeku pracovať na adekvátnom mieste, a pritiahneme si do strany človeka, ktorý v nej prakticky byť nechce – je tu len kvôli lepšiemu pracovnému miestu.

Paradoxné je, že sám Stalin, ktorého kritizujete sám kritizoval takéto praktiky a vyzýval k vťahovaniu nestraníkov do riadiacich pozícii. Keď už sme sa dostali k tým názorom, tak Vám v odpovedám, že za iný názor sa vás nikto nechystá zavrieť a ani popraviť. Napokon, ak si otvoríte dejepis pre 3. Ročník gymnázií, sú tam štatistiky trestov smrti. Na Slovensku bolo popravených niečo cez 50 ľudí (a to aj vrátane kriminálnych živlov, ktorí tvorili väčšinu) – znamená to teda, že na Slovensku s režimom nesúhlasilo len niečo cez 50 ľudí?

Na druhú stranu si uvedomujem, že na revolučné podmienky a obdobie prípravy na 3. svetovú vojnu v 50. rokoch, na obdobie plné dezinformácií, agentov a (žiaľ opodstatnenej) nedôvery doplatili aj nevinní ľudia, no iní boli potrestaní oprávnene a na danú dobu prípravy nového svetového konfliktu adekvátne. Nezabúdajme tiež na to, že na Západe to v tej dobe komunisti tiež nemali jednoduché. V USA zúril McCarthizmus, boli popravení napr. manželia Rosenbergovci. Mnoho ľudí bolo zatknutých za „neamerickú
činnosť“

Kedy začne reálna zmena systému?

V bipolárnom svete vám na zmenu režimu naozaj stačia nespokojné masy v uliciach. Veď rozvrátiť republiku a sprivatizovať hospodárstvo, to je proces vítaný a žiadaný – teda pre súčasnú vládnucu triedu, ktorá tento pre ňu výnosný proces rada zorganizuje – už aj bez účasti más. Dnes je situácia opačná – máme globálny kapitalizmus – môžeme mať plné ulice,
zanadávame si – ale rozídeme sa domov. Dnes musíme vedieť čo presne chceme, nestačí byť nespokojný (ako dopadli protesty Gorila?). Ak aj vieme čo chceme a nerozídeme sa domov, čaká nás tvrdý boj – podstatne tvrdší, než bol boj za navrátenie kapitalizmu. A ak dôjde k sociálnej revolúcii – čaká nás boj ešte tvrdší! Tým to celé len začne, hoc sme dosiahli to, čo sa dnes mnohým zdá nemožné. A tu sa dostávame k podstate toho, čo vo svojej téze ignorujete a čo som kedysi ignoroval aj ja: triedny boj.

Triedu kapitalistov dnes privádza do zúrivosti a okamžite sa bránia, ak im niekto chce napr. len zakázať zisk z verejného zdravotníctva, alebo zdvihnúť bankám daň o zlomok percenta. Viete si asi predstaviť ich reakcie, ak im nedovolíme vytĺkať zisky z celej krajiny, alebo polovici planéty? Ani cent zo súčasných miliardových obratov? Žiadna „s.r.o“, „a.s“ žiadna „member of
group“, žiadna „corporation“? V žiadnom prípade! Taká krajina a taký režim musí byť pošpinená, ohovorená, zablokovaná, nesmie sa jej dariť, treba tam vyslať tisíce agentov tajných služieb, diverzantov a ako ukazuje historická skúsenosť – aj komandá smrti alebo armádu.

Trieda kapitalistov urobí všetko pre to, aby sa dostala k svojim miliardám. Každá nespokojnosť, každý neúspech, chyba, dezinformácia, neúroda je pre nich veľkou šancou a úspechom. (Všimnite si napríklad, že kapitalistom je ľúto podvyživeného dieťaťa len v troch prípadoch: ak je na Kube, vo Venezuele alebo v KĽDR. Inak im podvyživených detí ľúto nie je aj keď v kapitalistickom svete ich nechajú napr. šiť tenisky za 20 centov na hodinu, nechávajú ich žiť na ulici, prespávať v staniciach
metra a umierať denne od hladu).

Už som vymenoval niektoré spôsoby kapitalistickej diverzie voči socialistickým krajinám. Je to neľútostný boj a musíme to brať ako fakt. Od ohováračskej kampane v masmédiách, cez agentov-chodcov, šírenie dezinformácií v strane i medzi obyvateľstvom, ničenie zásob potravín, schovávanie zbraní, vraždenie komunistov a funkcionárov režimu diverzantskými skupinami, infiltrovanie sa do riadiacich funkcií na nižšej i vyššej úrovni, získavanie ľudí na svoju stranu, rozpútavanie „farebných revolúcií“ až po otvorenú vojenskú agresiu, snahy rozhádať a rozložiť strany a kolektívy, podporovať v nich prúdy smerujúce k reformizmu a návratu ku kapitalizmu.

Ako zaujímavosť tiež spomeniem zneužívanie náboženského citu obyvateľstva a dôverčivosti voči kňazom, kedy napríklad kňazi zorganizovali počas omše „samovoľné“ hýbanie krížom alebo rozprávali veriacim o tom, ako sa zjavila panna Mária s americkým tankom.

Prosím, majte všetky tieto veci na vedomí, neignorujte tieto zásadné fakty. Pokiaľ budeme hrať mŕtveho chrobáka, tak budeme zákonite rozmetaní. Len neviem, ako sa potom pozrieme do očí tým ľuďom, ktorí nám dôverovali a šli do toho s nami – a verte, že revolúciu nedokáže spraviť strana izolovaná od ľudí.

Neporovnávajte socializmus v bipolárnom svete s globálnym kapitalizmom. Porovnávajte, až tu bude globálny socializmus, ktorý nebude mať bohatého nepriateľa na druhej polovici planéty. Viem, že moja odpoveď bude pre vás zatiaľ nedostatočná, aj mne sa vynárajú prípadné Vaše protiotázky, na ich rozvádzanie však po večeri strávenom pri tejto odpovedi mi neostal čas.

S úctou Stanislav Pirošík,- Predseda VZDORu-strany práce

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *