Skip to content

Kriticky o Kube (1. časť)

Aaron_Escobar-Cuba_LibreKuba je učebnicou revolúcie aj kontrarevolúcie. Týmito slovami začínam moju prácu „Kriticky o Kube“. Jej časti som už dlhšie nosil v hlave, mal zaznamenané v knihách, brožúrach a novinových článkoch. Teraz ich dávam na papier v ucelenej podobe. Tento rok 12. marca uplynulo 50 rokov od chvíle, keď Ernesto Che Guevara napísal šéfredaktorovi uruguayského týždenníka Marcha – Carlosovi Quijanovi – list s názvom „El socialismo y el hombre en Cuba“ (Človek a socializmus na Kube). Týždenník Marcha tento list neskôr uverejnil.


V tomto liste Che Guevara stručne píše o úlohe a vzťahoch jedinca a ľudových más, komunistickej strany a Fidela Castra, kultúry, výchovy a školstva pri budovaní socializmu na Kube. Pri tom všetkom zvýrazňuje význam nových socialistických ekonomických vzťahov na Kube, upozorňuje na riziko obnovy kapitalizmu prameniaceho z existencie doživajúcich kapitalistických vzťahov a spôsobov konania.

Od národného oslobodenia k socialistickej revolúcii

 

Vynikajúco píše čo by znamenalo obnovenie kapitalistických prvkov v ekonomike – hlavne zákona hodnoty. Preto každému poctivému komunistovi odporúčam si to prečítať. Budem tak trúfalý, že to odporučím aj samotným Kubáncom. Che Guevaru treba mať v srdci a hlave, nie na stene, tričku, čiapke, taške či náušniciach. Zanechal nám tu svoje myšlienky nie podobizeň.

Preto začnem citátom z toho listu: „Ostáva dlhá etapa, ktorú je potrebné prejsť, aby sme vybudovali ekonomickú základňu socializmu, a pokušenie sledovať vychodenú cestu materiálnych záujmov, ako hnacou pákou pre zrýchlenie rozvoja, je veľké. Myslieť si, že uskutočníme socializmus s pomocou otupených zbraní (tovar ako ekonomická bunka, zisk, peniaze ako všeobecný výmenný ekvivalent – ako tovar zvláštneho významu – hmotná zainteresovanosť, prémiovanie za vysoké pracovné výkony a napokon individuálne záujmy jedincov ako páka rozvoja…), ktoré nám ako dedičstvo zanechal kapitalizmus, je ilúzia vedúca do slepej uličky. Z toho plynie veľký význam správnej voľby nástrojov mobilizácie más. Tie musia mať zásadne morálnu povahu, bez toho, aby sa potláčalo správne použitie materiálnych stimulov, predovšetkým sociálnej povahy.“ Ernesto Che Guevara – El socialismo y el hombre en Cuba (Človek a socializmus na Kube), marec 1965.

Veľkosť kubánskej revolúcie je v tom, že neskončila národným oslobodením, ale pokračovala ešte ďalej k sociálnemu oslobodeniu sa pracujúcich. Po zvrhnutí amerických vykorisťovateľov došlo taktiež k zvrhnutiu domácich vykorisťovateľov – lokajov americkej oligarchie. Pracujúci na Kube začali budovať socializmus. Ako sa ukázalo národné a sociálne oslobodenie idú ruka v ruke. Jedno bez druhého nemôžu existovať. Len v socialistickej spoločnosti môže existovať čosi ako národná sloboda. Obnova prvkov kapitalizmu ako súkromné podnikanie, výroba pre zisk – vedú k triednej diferenciácii spoločnosti. To sa končí úplnou obnovou kapitalizmu a uvrhnutím ľudí do národnej a sociálnej neslobody.

Aj napriek ťažkému postaveniu uprostred kapitalistického sveta, si Kuba a jej ľud môžu zachovať slobodu a suverenitu jedine ďalším budovaním socializmu. Prejavili obrovskú silu a odhodlanie, keď v 90-tych. rokoch po rozpade ZSSR a celého socialistického tábora v Európe nezišli zo svojej cesty. Jedine neochvejný pochod po tejto ceste môže Kube zaistiť šťastie aj v budúcnosti.

Pre všetkých našich členov a sympatizantov predstavuje Kuba a boj jej ľudu vzor hrdinského boja za národnú nezávislosť, mier a socializmus. Pevne veríme, že tento boj aj napriek ťažkým podmienkam neustane a stále bude inšpiráciou pre mnohé národy v Južnej Amerike a na celom svete. Kuba dala svetu vzor nového socialistického človeka – pevného v zásadách, nemilosrdného k nespravodlivosti, odhodlaného k boju do poslednej chvíle.

Kuba na ceste ku kapitalizmu?

 

Veríme, že vďaka triednej uvedomelosti takýchto obetavých ľudí, na Kube nikdy nenastane proces takých spiatočníckych reformistických zmien v politike a ekonomike ako u nás v 80-tych rokoch, čo malo za dôsledok zničenie socialistickej spoločnosti a návrat do kapitalizmu.

Naša „viera“ sa však otriasa v základoch už od leta 2011. Vtedy sme prvý krát od kubánskeho veľvyslanca počuli, že Kuba začína s reformami na vlas podobnými gorbačovskej a „našej“ perestrojke. Potvrdila to jeho nástupkyňa v roku 2013, keď pri príležitosti 60. výročia kubánskej revolúcie rečnila o úspešnom zavádzaní reforiem v hospodárstve, spočívajúcich v rozvoji súkromného podnikania a obchodu.

Teraz v roku 2015 sa opäť „blysla“ v rozhovore pre mesačník KROKY (uverejnenie takýchto rozhovorov svedčí o ideovej a politickej dezorientácii tohto plátku a že vraj komunistickej strany čo ho vydáva). Veď zacitujem z rozhovoru (konfrontujte slová veľvyslankyne Kuby s myšlienkami – výstrahami! – Che Guevaru): „…je nutné urobiť konkrétne zmeny s vedomím, že nebudú proti socializmu, ale naopak, na skvalitnenie socialistického systému.“ (Nehovoril podobné veci náhodou aj Gorbačov a spol.???) „…všetko štátne (!pozor štátne vlastníctvo existuje aj za kapitalizmu!!!) patrilo pod jednotlivé ministerstvá. V súčasnosti, keď sú to stále štátne podniky, pracujú na tom, aby dosiahli autonómnosť a nepatrili priamo ministerstvám.“ (Presne toto spravil v ZSSR Chruščov a dopadlo to veľmi zle – bol z toho chaos a neplnenie výrobných plánov. Kubánski „súdruhovia“ sa zdá sa nepoučili).

„Socialistický sektor pretrváva vo veľkých strategických podnikoch dôležitých pre štát ako taký. Podniky, ktoré nemajú takýto charakter môžu byť v súkromnom sektore. Je to krok, ktorý má zamedziť zbytočnému ekonomickému zaťažovaniu štátu. Do súkromného vlastníctva a živností prejde sféra služieb.“

V ďalšej odpovedi hovorí: „Do súkromného podnikania patrí napr. doprava, nákladná doprava a pod. Taktiež malopoľnohospodári, ktorí predávajú svoje produkty v rámci cestovného ruchu.“ Toto je vydávané za pokrok v budovaní socializmu???

Ekonomické opatrenia, ktoré vedú ku kapitalizmu

 

Kuba za jeden rok po zvrhnutí kapitalizmu odstránila negramotnosť, no knihy klasikov tam do dnes asi nečítali. Plakať sa chce nad takou nevedomosťou z politickej ekonómie socializmu. Neviem či toto na Kube odpísali od Hrdličku a Suška, alebo to bolo opačne, ale o to nejde.

Podstatné je, že: 1. Kde a dokedy existuje malovýroba, tam a dovtedy má kapitalizmus silnejšie zázemie ako socializmus, lebo malovýroba plodí kapitalizmus a kapitalistov neprestajne, v stále väčšom rozsahu,

2. Dochádza k neobmedzenému kšeftáreniu na voľnom trhu. Poľnohospodár prestáva byť oporou socialistického štátu (nedodáva mu svoje produkty a nekupuje spotrebné tovary od štátnych podnikov), ale nadväzuje hospodárske vzťahy s „domácimi“ kapitalistami, s kapitalistickou cudzinou, cez neho prenikajú prvky kapitalizmu do socialistickej ekonomiky (presne ako v ZSSR za Chruščova a potom Gorbačova). Ako povedal Lenin: „Roľník je z polovice pracujúci, z polovice špekulant.“

3. V socialistickej ekonomike sú práve doprava, služby a predovšetkým obchod to, čo predstavuje hlavný zdroj príjmov do štátneho rozpočtu! Je to tzv. daň z obratu. Veľké strategické podniky nikdy nemôžu dosahovať takú ziskovosť a masu zisku ako sféra obchodu a služieb. Inak musí byť daň z obratu nahrádzaná prevodmi zisku z priemyslu. Vo výrobe teda musí začať panovať princíp zisku, maximálneho zisku – a to je základný ekonomický zákon kapitalizmu. V skutočnosti nastane obrovský výpadok príjmov a nie zbavenie sa ekonomickej záťaže!

4. Môže nastať už len jediné. Výpadok príjmov sa štát pokúsi kryť zvyšovaním ziskovosti veľkopriemyslu (pobúri si proti sebe robotníkov, lebo tí už nebudú vyrábať výrobky z dôvodu prostej potreby týchto výrobkov, ale pre zisk, doslova bude vytvorený základ vykorisťovania robotníkov) a zdaňovaním malovýroby, služieb a obchodu (pobúri si proti sebe obnovenú triedu maloburžoázie). Výsledkom bude všeobecná nespokojnosť, pád takéhoto „socializmu“ a obnova kapitalizmu,

5. Predpokladám, že do teraz značnú časť dopravy, obchodu a služieb na Kube dotoval štát. Teraz už nebude a ľudia si ich budú platiť z vlastného. To vzbudzuje falošnú ilúziu, že štát sa zbaví ekonomickej záťaže. Lenže v skutočnosti to znamená: a) Musia stúpnuť mzdy a platy pracujúcich,

b) Z jednej strany Kuba príde o časť príjmov, ktoré budú od teraz predmetom súkromného kšeftu, z druhej strany v štátnych podnikoch a inštitúciách budú musieť stúpnuť náklady na mzdy a platy – ekonomická záťaž sa teda ešte zvýši. Jedine, že prepustia časť robotníkov a zamestnancov v naivnej viere, že súkromný podnikateľ ich zamestná. Keď ich aj zamestná budeme tu mať protiklad vykorisťovaného a vykorisťovateľa presne ako v kapitalizme. Ak ich nezamestná budeme mať masu nezamestnaných čo je hádam najtypickejšia črta kapitalizmu. Štátu na Kube potom ostane jediné – stimulovať súkromníkov štátnymi dotáciami, presne ako v kapitalistických štátoch, kde súkromný kapitál dobíja stále viac príjmov z dotácii a renty.

c) Čo je najhoršie obnoví sa všeobecná zmena výrobkov za peniaze (tovarová výroba typická práve pre kapitalizmus), obnoví sa živelné kšeftárenie na voľnom trhu, začne neobmedzene, z úzadia ako záhadná sila, pôsobiť kapitalistický zákon hodnoty.

Kuba, kam sa to len rútiš. Veď v takýchto podmienkach „je človek riadený neosobným príkazom ekonomických zákonov (živelného trhu), ktoré sa vymykajú jeho chápaniu. Odcudzená ľudská bytosť je neviditeľnou pupočnou šnúrou spojená so spoločnosťou ako celkom. Zákon hodnoty pôsobí na všetky aspekty jej života, modeluje jej cestu a jej osud. Zákony kapitalizmu (predovšetkým zákon hodnoty), slepé a neviditeľné pre zdravý ľudský rozum, pôsobia na jedinca, bez toho, aby si to uvedomoval.“ Ernesto Che Guevara – El socialismo y el hombre en Cuba (Človek a socializmus na Kube), marec 1965.

Ako by sme mali v terajších podmienkach na Kube chápať tento výrok? Pravdepodobne tak, že v podmienkach živelného pôsobenia zákona hodnoty sa z človeka ako jedinca musí stať viac menej sebecké indivíduum starajúce sa v prvom rade o svoje úzko súkromné záujmy a potreby. Spoločnosť začne vnímať ako čosi čo ho obmedzuje, začne mať voči nej nepriateľské postoje. Takú spoločnosť chce odstrániť, lebo verí, že si tým uvoľní cestu k uskutočneniu svojich sebeckých potrieb. V tomto prípade sa jedná o odstránenie akejsi zdegenerovanej podoby socializmu a jeho nahradenie kapitalizmom, na ktorom takýto jedinec „nevidí nič iného než široký nekonečný horizont lekcii úspechu Rockefellera ako ho prezentuje kapitalistická propaganda. Množstvo biedy, ktorá sa musí nahromadiť a zločinov, ktoré sa musia stať, aby bol dosiahnutý tento jeden exemplárny prípad úspechu za kapitalizmu, už nie sú súčasťou obrazu kapitalistickej propagandy.“ Ernesto Che Guevara – El socialismo y el hombre en Cuba (Človek a socializmus na Kube), marec 1965.

Ivan Gaľa

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *