Skip to content

Regióny - 6. page

Informácie o činnosti našej strany v jednotlivých regiónoch

Naše poľnohospodárstvo dopláca aj na drastické zníženie dobytka a pôde tak chýbajú živiny z maštaľného hnoja: Z hnoja sa stala vzácna komodita…

13335712_602011866632576_6838546594764968616_nNedávno som písal o devastácii unikátneho zavlažovacieho systému za posledných 28 rokov, ktorý bol vybudovaný za socializmu a poskytoval vlahu pre 320-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy a bol tak účinnou zbraňou našich poľnohospodárov proti suchu. Dnes ostalo z neho len torzo a zavlažovací systém funguje len na území o rozlohe 60-tiśic hektárov. Tento rok opäť ukázal, ako akútne potrebujeme obnoviť zavlažovací systém hlavne tam, kde sa objavujú časté suchá, nakoľko tieto poľnohospodárske oblasti mali tento rok nedostatok vlahy. Toto všetko sa prejavilo pri tohtoročnej žatve, kedy na juhozápade Slovenska poľnohospodári zaznamenali úrodu zrna a krmovín až o 30% nižšiu a pri pšenici a jačmeni až o polovicu nižšiu ako minulý rok.

No na klesaní úrod na Slovensku sa začína prejavovať aj ďalší fenomén okrem nedostatku vlahy a tým je nedostatok maštaľného hnoja. To má súvis s ďalším problémom, na ktorý dopláca Slovensko od pádu socializmu a to je drastická likvidácia chovov hovädzieho dobytka, ošípaných, či kôz a oviec. Pripomeňme si, že počas socializmu sa v 80-tých rokoch na SR chovalo vyše 1,6 milióna kusov hovädzieho dobytka, dnes to je niečo cez 450-tisíc kusov, približne 700-tisíc oviec, v dnešnej dobe sa u nás chová len 370-tisíc oviec a počty z roka na rok klesajú, ošípaných sa chovalo až 2,7 milióna kusov a dnes to je len niečo okolo 620-tisíc kusov.

Slovenská poľnohospodárska pôda nám už jasne dáva najavo, že nedostatok maštaľného hnoja je pre ňu kritický. Ako si všimlo viacero odborníkov v poľnohospodárstve, tam kde sa nehnojí maštaľným hnojom, tam sú aj úrody nižšie, oproti oblastiam, kde sa chová dobytok a pôda sa pravidelne hnojí. Živočíšna a rastlinná výroba sú spojené nádoby, keď chýba jeden z tohto reťazca, hneď sa to prejaví. Veď každý dobrý poľnohospodár vedel, že keď má byť dobrá úroda, pôda musí mať dobrú výživu z maštaľného hnoja a dobrú vlahu. Dnes sme to dopracovali tam, že chovy dobytka sa zrušili, zachovala sa len rastlinná výroba a tak pôda trpí tým, že nedostáva naspäť dostatok živín a tie sa začínajú nahrádzať rôznymi umelými chemickými hnojivami, ktoré skôr pôdu kontaminujú, ako vyživujú. Môže sa stať, že obchodovanie s maštaľným hnojom sa môže stať v budúcnosti veľmi lukratívnym biznisom. Je fakt absurdné, že všetky vlády po roku 1989 to s našim poľnohospodárstvom dobačovali tak, že už aj z hnoja sa stala v kapitalizme nedostatková komodita. Keby ste povedali poľnohospodárom za socializmu, že niekedy sa na Slovensku stane z maštaľného hnoja nedostatková komodita, nevedeli by zastaviť výbuch smiechu…

Continue reading

Navrhujeme zrušenie dotácií na drevo používané v spaľovniach na biomasu, rapídne zníženie vývozu surovej drevnej hmoty za hranice a zníženie ťažby v našich lesoch

Vzdor-strana práce sa dlhodobo venuje aj ekologickým a enviromentálnym témam. Pálčivým problémom v poslednej dobe je drancovanie lesov na Slovensku a ubúdanie drevín a krovín na ostatných územiach. V roku 2014 sa na Slovensku vyťažilo približne 9,4 miliónov kubíkov drvenej hmoty. Pripomeňme si, že za posledné roky socializmu sa u nás ročne vyťažilo približne 5 miliónov kubíkov dreva. Podľa odborníkov, by sa na Slovensku malo ročne vyťažiť maximálne 6 až 7 miliónov kubíkov dreva. Na Slovensku sa teda každoročne vyťaží až o tri milióny kubíkov viac dreva, čo má na našu prírodu, lesy a nelesné spoločenstvá fatálny dopad. Odhaduje sa, že Slovensko za posledných 20 rokov prišlo až o 800km2 rozlohy lesa. Na devastácii našich lesov sa podieľa viacero faktorov. Sú to prirodzené faktory, ako sú rôzne kalamity ( pamätáme si najsilnejšie kalamity z Vysokých Tatier, či Čertovice ), no najzávažnejšími faktormi sú nadmerný vývoz surovej nespracovanej drevnej hmoty za hranice nášho štátu, čo činí približne cca. 3,4 milióna kubíkov dreva a ťažba na energetické účely a tzv. biomasu, čo je ročne vo výške 3,8 milióna kubíkov dreva. Do spotreby dreva na Slovensku musíme započítať aj významného odberateľa a tým je naša najväčšia celulózka v Ružomberku, ktorá potrebuje ročne približne 2,7 miliónov kubíkov dreva.

Continue reading

Vzdor-strana práce žiada zvýšenie minimálnej mzdy na úroveň 600 EUR: Za dôstojný život, proti pracujúcej chudobe

Vzdor-strana práce už pred vyše dvoma rokmi prišla s požiadavkou zvýšenia minimálnej mzdy na Slovensku na úroveň 600 EUR a spolu s pracovníkmi nemocnice v Myjave sme odovzdali do NR SR petíciu s podpismi, kde sme požadovali zvýšenie minimálnej mzdy na spomínanú sumu. Túto sumu, keďže ide o minimálnu mzdu – považujeme iba za akési minimum pre normálny život pracujúceho človeka v súčasných ťažkých podmienkach a už počujeme hlasy rôznych akože ekonómov, politikov, že sme buď populisti, ktorí sľubujú nesplniteľné (na to tu však máme populistov už takmer 27 rokov), alebo sme blázni. Už počujeme, že sa to nedá, lebo nie sú na to v kase peniaze. Rovnako tak počúvame, že znížime zamestnanosť, pretože kapitalisti nebudú ľuďom platiť „toľké“ peniaze a radšej nezamestnajú nikoho. Prepočítajme si dané tvrdenia na drobné a pozrime sa na podstatu týchto tvrdení. Kapitalistický režim tak sám tvrdí, že teda nedokáže zabezpečiť ani minimum pre dôstojný život pracujúcim. Prečo potom pracujeme, keď sa nemáme lepšie ale horšie? K čomu je dobrý taký režim? A máme tu hneď odpoveď na obe tvrdenia. Nepracujeme totiž pre seba a pre spoločnosť, ale výsledky našej práce idú na konto kapitalistickým vykorisťovateľom. To je hlavný dôvod, prečo je kasa prázdna.

Continue reading

Vzdor-strana práce na výročie SNP usporiadala viacero akcií: Pozrite si bohatú FOTOGALÉRIU a VIDEO

14095846_1254425447921154_4217715006495584430_nVzdor-strana práce zorganizovala viacero sprievodných akcií na počesť 72. výročia Slovenského národného povstania a všetkých antifašistických hrdinov. My sa hrdo hlásime k antifašistickému odkazu a chceme a budeme ho rozvíjať aj v súčasnosti v plnej miere. V obci Medzibrod sme usporiadali 28. augusta na počesť piatich popravených partizánov, ktorí boli popravení v roku 1944 v tejto obci nacistami, celoslovenské stretnutie sympatizantov a členov Vzdoru-strany práce, kde sme položili veniec k pamätníku SNP a navarili nefalšovaný partizánsky guláš. Počas SNP bola v Medzibrode vojenská nemocnica. Za pomoc povstalcom sa fašisti pomstili obyvateľom Medzibrodu 27. decembra 1944. Rudolfa Slosiarika, Jána Droppu, Jána Záhorského a sovietskeho partizána Ivana Seršeňa brutálne mučili a na druhý deň verejne popravili. Za účasť v protifašistickom odboji zastrelili aj Emila Jančiara. V zimných mesiacoch 1944-1945 zastrelili viacerých zajatých partizánov a povstaleckých vojakov na okraji mosta cez rieku Hron. Mŕtve telá padali priamo do rieky. Zúčastnili sme sa tiež oficiálnych osláv SNP v Banskej Bystrici, kde naša delegácia položila veniec vďaky a v spolupráci s ďalšími antifašistami z organizácií ako napr. Charta 2015 sme pripravili vlastné verejné zhromaždenie v Banskej Bystrici, ktoré bolo venované boju proti fašizmu, kapitalizmu, vojnám, NATO a za socializmus a mier. Počas SNP slovenský národ nenadával pri pive, ale odvážne so zbraňou v ruke povstal proti nacistom a ich domácim prisluhovačom a kolaborantom. Aj vďaka SNP žijeme ešte stále v mieri,“ povedal predseda Vzdoru-strany práce Stanislav Pirošík na tomto zhromaždení.

 

Continue reading