Skip to content

Regióny - 5. page

Informácie o činnosti našej strany v jednotlivých regiónoch

Za socializmu dokázali Rómovia a majorita spolu dobre vychádzať: Dnešný rómsky problém je výsledkom 29 rokov kapitalizmu na Slovensku

26168530_1543579262363807_7999585130908987594_nZvýšenie policajných hliadok v oblastiach s vysokým podielom rómskeho etnika nič nerieši, iba ak dôsledky, no nie podstatu problému. Za socializmu to išlo. Rómovia spomínajú na socializmus veľmi pozitívne. Mali prácu, nebol rasizmus, každý sa spolu bavil, nerobil sa žiaden rozdiel, existovala vzájomná pomoc, ľudia sa stretávali, pracovali v spoločných kolektívoch… Socializmus je príkladom, ako sa dá spolunažívať spoločne bez problémov, keď ľudia majú istoty, prácu, solidárnosť. Až kapitalizmus spôsobil to, že vôbec hovoríme o nejakom rómskom probléme. My komunisti vo Vzdore-strane práce vieme ako na to, veď práve socializmus bol najzlatšou érou vo vývoji Rómov a v dobrom spolunažívaní medzi Rómami a majoritou. Kapitalizmus si nevie s niečim takým poradiť… Zoberme si fakt, že v roku 1987 počas socializmu bolo na Slovensku registrovaných 292 osád, kde žilo okolo 16-tisíc ľudí. Po 29rokoch kapitalizmu máme na Slovensku  okolo tisíc osád, kde žije cez 200 000 ľudí… To hovorí samé za seba. 

Celý problém tkvie predovšetkým v nezamestnanosti. Rómom musíme dať prácu a tým odstrániť do očí bijúcu chudobu. V našom programe je obnova družstiev, mäsokombinátov, fabrík na potravinovú výrobu a výrobkov, podpora pre komunitné pestovanie plodín, zeleniny, ovocia ( opäť obnovovať a zveľaďovať ovocné sady na celom území SR ) a drobnochovu zvierat, ktoré zabezpečia prácu aj pre množstvo nezamestnaných ľudí s nižším vzdelaním a v týchto opatreniach vidíme aj jeden z hlavných nástrojov, ako dokážeme pomôcť riešiť problémy Rómov, ktorí by v družstvách našli prácu. Zo skúseností z Anglicka jasne vyplýva, že slovenskí Rómovia tvoria v niektorých fabrikách v Anglicku zameraných na spracovanie mäsových výrobkov, či iných fabrikách zameraných na potravinovú výrobu aj 20-30% zamestnancov. O tom sa na Slovensku hovorí málo.

Drastické zníženie dávok, ako navrhuje SaS, či Kotlebovci nič nevyrieši, práve naopak, iba by sa prepadli na existenčné dno. Z toho by pramenilo extrémne zvýšenie kriminality, lebo človek bojujúci o holé prežitie je schopný všetkého. To si bude vyžadovať posilnenie policajného zboru, preplnia sa väzenské cely a to, čo by ste ušetrili na znížení dávok, by ste náramne preplatili pri  enormnom zvýšení výdavkov napr. vo väzenstve… Tým sa len zase zaťaží štátny rozpočet. Oslabí sa tiež kúpyschopnosť obyvateľstva, čo bude mať za následok stratu zamestnania pre ďalšie tisíce Nerómov. Už dnes hlavnú zákaznícku klientelu obchodov v určitých regiónov tvoria Rómovia. Nehovoriac o tom, že znižovanie sociálnych stimulov by samozrejme negatívne ovplyvnilo aj ľudí z majority. Článok pokračuje po kliknutí na ikonku Continue reading:

Continue reading

Nie milióny Eur na zbrojenie, ale na vybudovanie potravinovej sebestačnosti, na diaľnice, výstavbu bytov, podporu rodín, či nemocnice !

Slovensko od pádu socializmu trpí drastickou likvidáciou chovov hovädzieho dobytka, ošípaných, či kôz a oviec. Pripomeňme si, že počas socializmu sa v 80-tých rokoch na SR chovalo vyše 1,6 milióna kusov hovädzieho dobytka, dnes to je niečo cez 400-tisíc kusov, približne 700-tisíc oviec, v dnešnej dobe sa u nás chová len 370-tisíc oviec a počty z roka na rok klesajú, ošípaných sa chovalo až 2,7 milióna kusov a dnes to je len niečo okolo 585-tisíc kusov. Napr. len tak na porovnanie, za socializmu u nás vyrábalo sedem mliekarní 5 370 ton bryndze. Dnes na Slovensku vyrába bryndzu síce 268 výrobcov, no ročne vyrobia o vyše polovicu bryndze menej, ako vyrobilo dokopy sedem mliekarní za socializmu, ide len o 2 518 ton ročne.

Za posledný rok skončili až v 45tich družstvách a farmách s výrobou slovenského mlieka a ďalším hrozí podobný osud… Slovenskí mliekari zaznamenali stratu až 45 miliónov EUR… Približne 60% konzumného mlieka na našich pultoch pochádza zo zahraničia ! Slovensko sa z roka na rok prepadáva vo výrobe vlastných potravín. Podľa posledných zistení Potravinárskej komory Slovenska, v našich obchodných reťazcoch nájdeme len 37,2% našich potravín. Sú to naozaj alarmujúce čísla. Na Slovensku sa likvidujú chovy ošípaných, dojníc, oviec a ďalších hospodárskych zvierat. Zatvárajú sa mäsovýroby, bitúnky, mliekarne, no my vo veľkom zbrojíme.

Premiér Fico vyhlasoval, že radšej jeho vláda dá financie na mlieko, ako na zbrane. Slovenská vláda schválila  nákup 485 obrnených bojových vozidiel za 1,2 mld Eur a zaviazala sa na rokovaní špičiek NATO, že drasticky navýšime aj prostriedky na našu armádu na 1,6% HDP ( dnes dávame na armádu 1,2% HDP, čo je približne miliarda EUR ) a je možné, že v horizonte niekoľkých rokov budeme dávať na armádu až 2% HDP, čo sú približne dve miliardy EUR, k čomu nás tlačí NATO. Tak opäť raz vidíme, ako nás premiér Fico zavádzal, keď nám tvrdil, ako dajú radšej poľnohospodárom a potravinárom, ako na zbrane. My hovoríme jasné nie zbrojeniu a miesto toho tieto financie investovať do poľnohospodárstva, na výstavbu diaľnic, nových štátnych bytov, podpory rodín, sociálne služby, zdravotníctva, školstva, či kultúry! No, vidíme smutnú realitu… Článok pokračuje po kliknutí na ikonku Continue reading:

Continue reading

Analytik hovorí, že štrajky v automobilkách a agresívne vyjednávanie o mzdách znižuje dôveryhodnosť krajiny: My odpovedáme, štrajky, vyššie platy a koniec lacnej pracovnej sile !

19956726_1603967342966961_8418127687522539412_oAnalytik Martin Jesný sa vyjadril, že jednou z podmienok, aby Slovensko bolo lídrom v globálnom automobilovom priemysle je flexibilné fungovanie trhu práce a pripojil, že negatívom môže byť príliš agresívny prístup pri vyjednávaní o mzdách… „To nie je len o tom, koľko budú ľudia zarábať, ale v okamihu, keď sa do hry dostáva prerušenie výroby, či už je to štrajk zamestnancov alebo zastavenie výroby zo strany automobiliek ako reakcia na takýto štrajk, potom to zníži dôveryhodnosť krajiny. Toto je tiež dôležitý faktor. Máme na to, aby sme ostali špičkou, ale zadarmo to nebude,“ povedal.
 

Takže, keď to rozmeníme na drobné, tento analytik jasne odkazuje pracujúcim, že veď prečo bojujete za výrazné zvyšovanie svojich platov, keď zahraničné korporácie tu investujú len kvôli tomu, že sme lacná pracovná sila a to je naša výhoda, že nadnárodné koncerny tu stavajú svoje podniky kvôli tomu, aby čo najviac ušetrili na pracovnej sile a vydolovali z tadeto čo najviac kapitálu pre seba a teda že tak to ma byť a tak je to správne…. Pripomeňme, že podobné platy a podmienky v ich domovských krajinách by im nikto netoleroval a tedy my sme čo, nejaký odpad, menejcenní ľudia, že máme znášať takéto podmienky a byť ešte šťastní a vďační…

Premeňme si aj jeho pojem „flexibilné fungovanie trhu práce“ na drobné. Ide o fenomén dočasných pracovných miest, kde pracujúci majú minimálne zamestnanecké práva, kde môžu byť kedykoľvek prepustený bez akýchkoľvek kompenzácií, nemajú nárok na zamestnanecké výhody, nemajú istotu práce. Toto je realita miliónov Európanov a desaťtisícov Slovákov, zamestnanecké práva sú rapídne okliešťované, títo ľudia sú nútení pracovať pre rôzne agentúry,na dohody, živnosti a tým pádom sa ich netýkajú ani žiadne výhody z kolektívnych zmlúv. Takto šetria kapitalisti na lacnej pracovnej sile, ktorá je neorganizovaná a ničím chránená. Stačí si pozrieť, ako sa na Slovensku rozširuje vo veľkých koncernoch najímanie ľudí cez agentúry… V kapitalizme sa z okliešťovanie práv pracujúcich stal doslova “národný šport”

Jesný svojimi vyjadreniami určite naráža na nedávny štrajk vo Volkswagene Bratislava a pokračuje tak vlastne v antikampani, ktorá prebehla počas štrajku zo strany určitých novinárov, analytikov, ekonómov, politikov, predstaviteľov zamestnávateľov a vedenia podniku. Opakuje presne to isté, čo nám hovorili vlastníci z automobiliek. Snažili sa zdiskreditovať celý štrajk pred očami verejnosti a vzbudiť u nás dojem, že ide o prehnané požiadavky protestujúcich, že to ohrozuje zamestnanosť, ekonomiku Slovenska, že sa staneme nelukratívnou krajinou pre investorov, že veď tam zarábajú oproti iným Slovákom nadpriemerne a podobne… Článok pokračuje po kliknutí na ikonku Continue reading:

Continue reading

Aktuálny boj zamestnancov Embraca v štátoch EÚ: Na Slovensku hrozil štrajk, taliansku pobočku zatvoria a vyhodia 497 ľudí: Príbeh o lacnej pracovnej sile a presúvani výroby

Na Slovensku boli do dnešného dňa v štrajkovej pohotovosti zamestnanci spoločnosti Embraco v Spišskej Novej Vsi, kde miestne odbori vyjednávali vyššie platy pre pracujúcich a v pondelok 16.1. 2018 oznámili, že sa dohodli. Nikde v našich médiách sa však neobjavila správa, že práve v tejto dobe, kedy boli v štrajkovej pohotovosti zamestnanci Embraca v Spišskej Novej Vsi, tak prebiehali a prebiehajú demonštrácie, štrjaky a vyjednávania odborov v ďalšej fabrike Embraca v meste Turín v Taliansku, kde oznámilo vedenie spoločnosti, že prepustí 497 zamestnancov, z celkového počtu 537, takže fabrika prakticky zastavuje výrobu. Odbori a pracujúci v talianskej pobočke Embraca už celé mesiace bojujú o zachovanie výroby tejto fabriky a požadovali od vedenia priemyslený plán, iniciovali aj zmluvy o solidarite, aby udržali výrobu, to však vedenie odmietlo a potvrdilo prepustenie 497 zamestnancov fabriky. Vedenie už začalo aj s vyprázdňovaním kancelárií.

Za posledné roky boli prepustené vyše tri štvrtiny zamestnancov tejto talianskej pobočky Embraca. Časť výroby a bude určite presunutá aj do slovenského závodu Embraca v Spišskej Novej Vsi.  Komunistická strana v Taliansku ku kauze prepúštania vo fabrike Embraco povedala, že veľké spoločnosti, ktoré nejprv berú verejné peniaze, potom presúvajú výrobu do zahraničia a na ulicu prepustia stovky pracovníkov, musia byť prevzaté pod správu ich zamestnancov, znárodnené a ubránená práca a produktívna štruktúra krajiny.

Ako nadnárodné korporácie presúvajú výrobu do krajín s lacnou pracovnou silou, aby maximalizovali zisky

Tu v praxi vidíme, ako funguje neoliberálny kapitalizmus, nadnárodné korporácie a kapitalisti, ktorí ich vlastnia. Pracujúci v Taliansku prídu o prácu nie kvôli tomu, že by nebolo práce a zákaziek, ale kvôli tomu, že vlastníci a manažment chcú maximalizovať svoje zisky, aby im putovalo ešte viacej peňazí na ich osobné účty, tak zatvoria svoju fabriku v Taliansku a presunú výrobu na Slovensko a do iných krajín s lacnou pracovnou silou.

Čiže ide len a len o maximalizáciu zisku, ide o nenažranosť vlastníkov, nakoľko v Taliansku minimálny plat nie je pod 1 200 Eur a priemerná mzda je tam na úrovni 2 590 Eur, takže keď museli platiť v ich talianskej fabrike pred pár rokmi pred znižovaním stavov okolo 2 000 pracujúcich s platom vyšším ako 1 200- 1 500 Eur a viac, tak jednoducho týchto zamestnancov prepustili a presunú výrobu do takých krajín ako Slovensko.

Tam veľké množstvo zamestnancov pracuje za platy o niečo vyššie ako je minimálna mzda na Slovensku a priemerná mzda vo fabrike je na úrovni 760 Eur, no je to podobné ako s celkovou priemernou mzdou na Slovensku, ktorá je na úrovni 944 Eur a povedzme si úprimne, kto z nás sa čo i len trochu približuje k tejto cifre, keď sa pozrie na svoju výplatnú pásku. Takže keď si to zrátate, tak veľmi ľahko zistíte, koľko Embraco ušetrí na mzdách, keď zavrie svoju pobočku v Taliansku a presunie ju na Slovensko a ešte do okresu, kde ľudia radi idú pracovať aj za minimálnu mzdu, alebo o trochu vyššiu od nej, len aby mali prácu.

26239507_1918378858196649_4292182306129282032_n

Tiež si zoberme ďalší fakt, že Embraco na Slovensku dostáva od našej vlády dlhodobú investičnú pomoc. Na nákup dlhodobého hmotného majetku dostali v minulosti od štátu 2,7 mil. Eur, na úľavách na dani z príjmu 2,3 mil. Eur a na vytvorenie nových pracovných miest 1,5 mil. Eur. No a vláda im schválila aj na roky 2016 až 2023 ďalšie stimuly vo výške 900 tis. Eur… To sa potom dobre maximalizujú zisky, keď Vás štedro dotuje štát a ešte máte takú lacnú pracovnú silu… Článok pokračuje po kliknutí na ikonku Continue reading:

Continue reading

Zamestnanci Embraca v Spišskej Novej Vsi sú v štrajkovej pohotovosti: Vzdor-strana práce plne podporuje ich boj za vyššie mzdy

Zamestnanci spoločnosti Embraco v Spišskej Novej Vsi sú momentálne v štrajkovej pohotovosti už od 8. januára 2018, nakoľko vedenie podniku nechce pristúpiť na odbormi navrhované zvýšenie platov. V roku 2016 sa uskutočnil v Spišskej Novej Vsi aj masový pochod odborárov, namierený proti nízkym mzdám a členovia Vzdoru-strany práce aktívne podporili tento pochod. Vzdor-strana práce tak ako v minulosti, tak aj teraz, plne podporuje požiadavky odborov v Embracu na zvyšovanie platov a odkazujeme pracujúcim z tohto podniku, aby sa nedali zastrašiť, aby neustúpili od svojich požiadaviek a išli aj do ostrého štrajku, tak ako sa to odhralo vo Volkswagene. Dosť bolo nízkych platov, z ktorých nedokážeme uživiť naše rodiny. Dosť bolo lacnej pracovnej sily. Pracujúci sa musia začať v oveľa väčšej miere angažovať v odboroch a tam kde nie sú, začať ich zakladať. Pracujúci na Slovensku si musia tiež uvedomiť, že sa musia za seba postaviť, že sa nesmú nechať rozoštvať medzi sebou a vždy sa podporiť, keď niekde vypukne štrajk.

Veľké množstvo našich pracujúcich pracuje v otrasných podmienkach a za otrasné mzdy. Celý tento kapitalistický systém je jedna fraška, na jednej strane máte vraj možnosť výberu, môžete dať výpoveď… To sa ale ťažko uskutočňuje v regiónoch ako sú Gelnica, Stropkov, Kežmarok, Revúca, Rimavská Sobota, Vranov nad Topľou, Spišská Nová Ves a iné. Vezmime si len príklad vranovských šičiek, ktoré pracovali za mzdy okolo 300 €, napriek tomu, že majiteľ mal daňové prázdniny a 800 tisícovú dotáciu! Čo si nevybojujeme, to nemáme. Ľudia si konečne musia uvedomiť, že jedinou silou je naša jednota, jedine tá premôže moc peňazí, ktoré oni nakradli a teraz nimi držia v rukách doslova celý svet! Zároveň však treba dodať, že my nejdeme len cestou boja za vyššie platy, ale aj politickou cestou za zrušenie kapitalistického hospodárstva, kde sú celé národy len nástrojom k zisku pre pár ľudí.

Musíme si uvedomiť, že toto je triedny boj, a v histórii to vždy fungovalo tak, že to čo si pracujúci nevydobyli sami, nikdy nedostali. História je plná príkladov bojov pracujúcej triedy, kedy sa štátna moc a kapitalisti neštítili použiť akékoľvek násilie a represiu a veľa pracujúcich bolo aj chladnokrvne pozabíjaných. Vzdor-strana práce však zastáva názor, že sa nemôžme obmedzovať iba na kozmetické zvyšovanie mzdy, lebo mzda ako taká je iba jedným výrazom ceny práce a naše požiadavky musia smerovať aj celkovo proti kapitalistickému systému.
 
Tlačme na zvyšovanie pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami a odborári musia tiež skoncovať s niektorými skorumpovanými funkcionármi odborov, ktorí stoja na čele organizácii v rôznych fabrikách na Slovensku a ktorí doslova kolaborujú s vedeniami spoločností a tie im diktujú, ako majú postupovať a oni robia iba to, čo im vlastník povolí. Je to teda aj memento pre pracujúcich, že keď určití predáci budú podkopávať snahy pracujúcich v jednotlivých závodoch, tak by mali zvážiť aj cestu založenia si novej odborovej organizácie, kde si zvolia progresívne a odhodlané vedenie, ktoré sa postaví za ich požiadavky.
 
Miroslav Pomajdík- podpredseda Vzdoru-strany práce

Continue reading

Stanovisko Vzdoru – strany práce k pripravovanému zvýšeniu príplatkov za nočné smeny, za prácu počas víkendov a sviatkov

Vzdor – strana práce pozitívne hodnotí snahy predsedu vlády o zvýšenie príplatkov za nočnú prácu, prácu počas sviatkov a prácu počas víkendu. Plne podporujeme takéto snahy a rovnako sme presvedčení o tom, že podnikateľskú sféru takéto zvýšenie nijako neohrozí. Preto odmietame fňukanie podnikateľskej sféry ako je to pre nich likvidačné. Dokonca sme toho názoru, že zvýšenie by mohlo byť aj výraznejšie, ako ho navrhuje Róbert Fico a mohlo byť oveľa skôr. Nevidíme dôvod, prečo má tento krok byť realizovaný až od mája roku 2018.

Čo nás však do istej miery prekvapuje je skutočnosť, že Robert Fico potreboval 25 rokov v politike a 10 rokov na poste predsedu vlády, aby sa dopracoval k tak zásadným objavom, ako napríklad, že na Slovensku ľudia pracujú aj v noci a že je to práca naozaj náročná. Pokojne s týmto návrhom mohol prísť aj v čase, keď Smer vládol sám , vtedy totiž na takéto zámery nepotreboval ani súhlas koaličných strán. Chápeme však skutočnosť, že väčšina pracujúcich tento krok uzná spôsobom, že radšej neskoro ako vôbec. Preto budeme rozhodne podporovať každú aktivitu, ktorá bude smerovať k zlepšeniu pracovného prostredia, či pracovných a platobných podmienok pracujúcich.

Róbert Fico na tlačovej besede na ktorej spolu s ministrom Richterom obhajoval plánované zvýšenia príplatkov okrem iného argumentoval aj výškou ziskov a tým, že podnikatelia v noci pokojne spia, zatiaľ čo zamestnanci pracujú, prípadne tým, že v sobotu si zájdu do sauny, či na golf, kým zamestnanci v ich firmách stoja za strojom.  My k tomu pridávame jednu podstatnú skutočnosť, ktorá evidentne unikla aj predsedovi vlády, keďže ju v podstate nespomenul. Článok pokračuje po kliknutí na ikonku Continue reading:

Continue reading

Odpoveďou na mnohé enviromentálne hrozby je prehodnotenie vzťahu k lesom: Toto sú návrhy, ktoré ozdravia naše lesy

Naše lesy prežili ťažšie ale aj svetlejšie časy. Prežili výrub prvých usadlíkov, pastierov dobytka a oviec, ktorí si na úkor lesa rozširovali svoje pastvy pre dobytok, prežili tiež mnohé veterné kalamity, alebo požiare a tiež nesmiem zabudnúť na dve svetové vojny.  Dovolím si tvrdiť, že v súčasnosti sa naša príroda nachádza na rázcestí úplnej zmeny vzhľadu, funkcie, vlastnosti a vlastníctva.

Čo robiť ?

Túto otázku si neraz kládol jeden z revolucionárov. Pravda, vtedy sa13589039_1285437954814891_1855664467_o zrejme nik z nich nezaoberal (nebolo treba) témou svetovej klímy, zmeny prúdenia vzduchu, ako aj jeho prehrievania sa, dlhotrvajúce sucha, alebo prívalové dažde a lokálne záplavy. Čo sa za týmto skrýva? Aké sú hlavne príčiny a ako ich vyriešiť a vôbec je možne riešiť komplexne a celoplošne tieto výzvy v kapitalizme, ktorého hlavnou úlohou je zisk?

Najhlavnejšou úlohou socializmu, tak vtedy, ako aj teraz je zabrániť vykorisťovaniu človeka človekom, zamedziť biede a hladu, poskytnúť každému bezplatne vzdelanie a lekársku starostlivosť a predovšetkým prácu, ktorá minimalizuje rozdiely a nenávisť v tom slova zmysle, ako ju dnes poznáme, že niekto nepracuje a má a druhy drie a ma problém vyžiť. Pre socializmus v podmienkach 21. storočia sa k týmto úlohám nutne musí pripojiť aj úloha zmeny vzťahu človeka k prírode, svojmu životnému prostrediu a v neposlednej rade k živočíchom. Tieto požiadavky musia vychádzať predovšetkým z potrieb skvalitnenia života každého človeka. Pre tieto potreby je nutné pôsobiť na lesy tak, aby sme im vrátili ich funkcie a to predovšetkým funkciu obnovy a nezničili tak jedine slovenské perpetum mobile.

Klenotom slovenského lesníctva ak aj výskumným strediskom sú13682364_1285438808148139_1349084180_o odjakživa dnes ťažko skúšané lesy TANAPu. Tento národný park vznikol 1.1.1949 čiže ani nie rok od nástupu komunistov k moci! Je verejne známe, že pred tým boli lesy v Tichej a Kôprovej doline v dezolátnom stave (niekoľko kalamít, najväčšia s požiarom v roku 1941, vzácna borovica limba takmer celkom vyrúbaná z dôvodu ceny dreva), no nikdy kalamita neprerástla do tak gigantických rozmerov, ako teraz. Je potrebné uviesť, že na území Slovenska je dnes niekoľko kalamít a nie len v ihličnatom poraste (napr. Čertovica) ale aj v bukových a dubových porastoch na Slovensku. Po vzniku TANAPu boli postupne prijate zákony, ktoré presne vymedzovali čo a akým spôsobom môžu lesníci zasahovať do vývoja lesa (zalesňovanie, výchova porastu, spracovanie kalamity, zber semena). Taktiež  zákony o TANAPe presne určovali, akou mierou sa bude zasahovať výstavbou (ciest, hotelov, športových stredísk, reštaurácií a pod) do vzhľadu TANAPu. Všetky tieto vplyvy boli zastrešené zákonom o TANAPe z roku 1952, ktorý bol spolu s prácou lesníkov a lesných pracovníkov základom zelených Tatier.

„Zem sme nezdedili po našich predkoch, ale požičali sme si ju od našich detí.“ (indiánske príslovie)

Po prevrate v roku 1989 sa stali zásadné zmeny od organizácie štátnych úradov až po zmenu prístupu k lesu ako takému. V roku 1994 vzniklo ministerstvo životného prostredia a v roku 1995 vstúpil do platnosti zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorý rozčlenil územie Slovenska na stupne krajiny od 1. s minimálnymi obmedzeniami až po najprísnejší 5. stupeň. Najzávažnejšou zmenou bolo to, že v 5. stupni ochrany prírody sa nesmú robiť žiadne zásahy do prírody! Teda lesníci podľa zákonu nemôžu vôbec zareagovať na dianie v tomto stupni ochrany. Hranice 5. pásma nie sú určene do dnes pre nezhody lesníkov, aktivistov, podnikateľov a ochrancov prírody. Začalo sa obdobie rušenia zákonov, rozdrobenia úradov  a teda vnášanie chaosu do systému ochrany prírody no nie len v TANAPe, ale na celom území Slovenska! Zrušenie zákonu o TANAPe a rozdelenie správy TANAPu v Tatranskej Lomnici na dve organizácie (Štátne lesy TANAPu a Správa TANAPu), ktoré spadajú pod dve ministerstvá nasvedčuje odkiaľ vietor fúka. Najnovší zákon, ktorý umožňuje bohatej oligarchii zo zahraničia vykúpiť tie najlepšie lesy za zlomok ceny,  akú v skutočnosti majú. Nečudujme sa preto, že les maximálne vyťažia, aby nakŕmili svoju fabriku drevom a nechajú tak.

„Sám som sa stal smrťou, ničiteľom sveta“ (Hinduistické varovanie)

Článok pokračuje po kliknutí na ikonku Continue reading: Continue reading

Prečítajte si rozhovor s podpredsedom Vzdoru-strany práce Miroslavom Pomajdíkom, ktorý poskytol pre DAV DVA

titulka2

1.Ahoj Miro, môžeš sa v krátkosti predstaviť?

Volám sa Miroslav Pomajdík, som vyštudovaný politológ a mám 30 rokov. Od ukončenia štúdia som pracoval ako historik, novinár a aj ako robotník v Anglicku. Vyrastal som v Smižanoch a momentálne bývam už dlhšiu dobu v obci Arnutovce so svojou snúbenicou.

2. Si podpredsedom Vzdor strany práce, ako dlho si už v strane, ako dlho sa celkovo venuješ politickej činnosti a aký je tvoj dôvod prečo sa politike venuješ?

Som členom Vzdoru-strany práce, kde zastávam funkciu podpredsedu strany. Bol som jeden zo zakladajúcich členov Vzdoru-strany práce, ktorá vznikla v roku 2014. Politicky sa angažujem od svojich 17-tich rokov, keď som vstúpil do mládežníckej komunistickej organizácie Socialistický zväz mladých, v ktorej som sa neskôr stal predsedom v dvoch volebných obdobiach. Práve v Socialistickom zväze mladých vyrástlo a pôsobilo viacero výrazných osobností dnešnej komunistickej ľavice na Slovensku, ako napr. Stano Pirošík, Artur Bekmatov, Ivan Luljak, Jozef Hrdlička, Martin Zeleňák, Jozef Vacula, Vladimír a Martin Jágrikovci, Michal Frič, či Tono Vilček.

Keď som mal 18 rokov, vstúpil som do Komunistickej strany Slovenska. Musím podotknúť, že aj keď som bol jednou z výraznejších postáv KSS, čo dokazovali aj parlamentné voľby v roku 2012, kedy som počtom preferenčných hlasov skončil na 2. mieste za predsedom strany Hrdličkom, nikdy som nebol členom vedenia KSS. V roku 2013 som aj s ďalšími mladými členmi po rôznych vnútrostraníckych nezhodách ohľadne smerovania strany odišiel z KSS a v roku 2013 sme založili OZ Vzdoru-hnutie práce a neskôr novú politickú stranu Vzdor-stranu práce. V boji za práva pracujúcich a sociálnu spravodlivosť sa angažujem prakticky už vyše 13 rokov.

Môj dôvod vstupu do politiky bol taký, že sa nechcem zmieriť s tým, že pracujeme pre blahobyt úzkej skupiny oligarchov, ktorí držia v rukách hospodárstvo Slovenska, ktoré nám už dávno nepatrí a krajina, kde pracujúci nevlastnia svoje výrobné prostriedky, svoje hospodárstvo, je len obyčajnou neslobodnou hračkou v rukách oligarchov a toto je realita dnešného kapitalistického sveta, kde sa čoraz viac kumuluje bohatstvo v rukách boháčov a tí tak majú neskutočnú moc, kedy cez obrovský nahromadený kapitál korumpujú všetko a všetkých. Kupujú si politikov, ktorí potom presadzujú také zákony, ktoré im vyhovujú. Za kapitalistickými stranami sú vždy oligarchovia, ktorí takto ovplyvňujú politiku celej krajina, tak o akej slobode a demokracii sa tu potom bavíme… Kde sú veľké majetky a kapitál, tam je aj moc… Zmieriť sa s týmto stavom znamená poprieť všetko ľudské a nechať voľnú ruku zlu! Títo ľudia vždy hľadeli na seba a nám hádzali len zbytky, aby sme sa medzi sebou o ne pobili a ešte ich za to milovali, že nám vôbec niečo hodili.

Chce to ale odstránenie systému s jeho mechanizmom, odstránenie jednotlivcov bez odstránenia pôvodcu nič nerieši. Na ich miesto by prišli ďalší, ktorí by hrabali a vykorisťovali. Moje angažovanie v politike v krátkosti vysvetľuje aj môj starší citát: „Keď ťa dostanú raz na kolená, opráš sa a znovu postav a bojuj, bojuj za svoju česť a ideály. A keď raz niekde budeš umierať potupený a zronený, spomeň si na to, že po všetkom tom zlom, si ty zostal stále ČLOVEKOM.“

Continue reading

PENTA si zo zdravotníctva spravila dojnú kravu a je na čase ju zastaviť: Vybrala si a ovládla tie odvetvia a nemocnice, kde je zaručený zisk…

19030331_1564259340271095_7727355503713015844_nPENTA tvrdí, že problémom v našom zdravotníctve sú nemocnice, v ktorých hrá rozhodujúcu úlohu štát. V preklade to znamená, že PENTE sa nepáči, že na Slovensku sú nemocnice v rukách štátu a brúsi si zuby na ich ovládnutie- privatizáciu a zisky, ktoré jej budú z tohto prebratia plynúť. PENTA už ovláda viacero našich nemocníc a toto je jasný signál, že si brúsi zuby na ďalšie. PENTA by nikdy nevstúpila do zdravotného sektora a nebudovala si tam také silné postavenie, keby vedela, že sa na tom poriadne nenapakuje a nedosiahne slušné zisky. Viacerí neoliberáli tvrdia, že nemocnice v súkromných rukách, sú efektívnejšie spravované a tie štátne tvoria iba dlhy. Pozrime sa však na jednu zásadnú vec, ktorú si títo podporovatelia súkromného biznisu v zdravotníctve neuvedomujú. Súkromné spoločnosti ako PENTA vlastnia lokálne nemocnice a zdravotné strediská, kde sa vykonávajú krátkodobé lekárske úkony, ako diagnostika, jednodňová chirurgia, plus úkony za ktoré sa dopláca, samozrejme potom sa tam dá krásne vytvárať zisk, nakoľko neposkytujete zdravotné úkony ako tzv. koncové nemocnice v rukách štátu, ktoré sú s celoslovenskou a celorepublikovou pôsobnosťou, kde sa konajú tie najťažšie operácie, kde ležia ľudia s najvážnejšími chorobami a zraneniami, kde veľa pacientov musí podstúpiť náročnú niekoľkomesačnú, pri niektorých až vyše ročnú nemocničnú liečbu. Pri koncových štátnych nemocniciach ide teda o dlhodobú starostlivosť pri najťažších prípadoch a to sú aj najdrahšie úkony, preto samozrejme majú potom tieto koncové nemocnice aj problém s vytváraním straty.

V nemocniciach a zdravotných strediskách PENTY sa takéto náročné a dlhodobé zdravotnícke úkony a starostilovosť nevykonávajú, ktoré sú  fianančne aj tie najdrahšie, preto by bolo zaujíamavé vidieť, ako by PENTA prehodnotila svoje podnikanie, keby im štát zákonom prikázal, že v tej svojej nemocničnej sieti musi vykonávať aj fiančne náročné zdravotnícke úkony a dlhodobú starostlivosť, presne tak ako to vykonávajú hlavné koncové nemocnice na Slovensku. Zrazu by sa museli starať o množstvo ťažkých prípadov, čo by značne zasiahlo ich ziskovosť, lebo tieto lekárske úkony a starostlivosť patria k tým najdrahším. Je možné, že PENTA by po tomto zákone len tak upaľovala zo zdravotníctva, alebo by ste sa nestihli čudovať, aká by začala lobby, aby sa spoplatňovalo v zdravotníctve stále viac a viac úkonov… PENTA a súkormný sektor si teda zo siete zdravotníctva vyberá len tie oblasti, ktoré sú ziskové, cez súkromnú poisťovňu, ktorá ma vyše milión 400-tisíc poistencov sa dostáva k ich povinným zdravotným odvodom,  lokálne nemocnice bez náročnych zdravotných úkonov , lekárne a teda distribúciu liekov, čiže si vyberajú len hrozienka zo spoločného koláča, kde sa dá najviac zarobiť…

Ako je tiež možné, že náš protimonopolný úrad odobril aj vstup PENTY do predaja liekov cez sieť Dr. MAX a konštatoval, že to nijak neohrozuje malé lokálne lekárne. Ako je vôbec možné, že štát dopustil, aby jedna finančná skupina začala preberať naše nemocnice, vytvorila si svoju sieť lekárni, ovládla zdravotnú poisťovňu… Veď vznikol nám v zdravotníctve moloch, aký sa len tak nevidí, ktorého cieľom je zbohatnúť na našom zdraví. To Vám Slováci naozaj nevadí, že zo zdravotníctva sa stáva biznis?

Vzdor-strana práce jasne hovorí, že zdravie nie je tovar a vnášanie voľnotrhových podmienok do nášho zdravotníctva je to najškodlivejšie, čo môže byť. Zdravotníctvo nesmie fungovať na obohacovanie finančných skupín a pánov podnikateľov. Zo zdravotníctva sa stal biznis. Vzdor-strana práce chce jednoznačne vyhnať PENTU z  nášho zdravotníctva, chceme, aby sa lokálne nemocnice v ich rukách opäť dostali do vlastníctva občanov SR, bojujeme za jednu štátnu zdraovtnú poisťovňu. Za socializmu u nás zdravotníctvo fungovalo výborne, patrilo kvalitou a výskumom k svetovej špičke a dosiahli sme to bez finančných skupín a súkromného trhového systému. Zdravotníctvo slúžilo ľuďom a nie na tvorenie zisku pre úzku skupinu oligarchov. PENTA si za vyše 9 rokov pôsobenia v našom zdravotníctve odniesla z neho čisté zisky v sume niekoľkých stoviek miliónov EUR.

Dnes PENTA ovláda poisťovňu Dôvera, z ktorej mala čistý zisk za rok 2016 na 12,8 mil.Eur a ktorá za 8 rokov dosiahla zisk okolo 600 miliónov EUR, cez Svet zdravia vlastní 12 nemocníc, ku ktorým sa dostala buď prenájmom od VUCiek, alebo privatizáciou. Svet zdravia mal zisk za rok 2016 – 10,5 miliónov EUR. Ďalej PENTA stojí aj za sieťou lekárni Dr. MAX, ktorá má ročné tržby na úrovni 23 miliónov EUR a nemôžeme zabúdať ani na sieť polikliník ProCare, tiež v rukách PENTY, kde boli zisky na úrovni 2,4 milióna EUR.

Continue reading