Skip to content

Reflexie - 2. page

Naše poľnohospodárstvo dopláca aj na drastické zníženie dobytka a pôde tak chýbajú živiny z maštaľného hnoja: Z hnoja sa stala vzácna komodita…

13335712_602011866632576_6838546594764968616_nNedávno som písal o devastácii unikátneho zavlažovacieho systému za posledných 28 rokov, ktorý bol vybudovaný za socializmu a poskytoval vlahu pre 320-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy a bol tak účinnou zbraňou našich poľnohospodárov proti suchu. Dnes ostalo z neho len torzo a zavlažovací systém funguje len na území o rozlohe 60-tiśic hektárov. Tento rok opäť ukázal, ako akútne potrebujeme obnoviť zavlažovací systém hlavne tam, kde sa objavujú časté suchá, nakoľko tieto poľnohospodárske oblasti mali tento rok nedostatok vlahy. Toto všetko sa prejavilo pri tohtoročnej žatve, kedy na juhozápade Slovenska poľnohospodári zaznamenali úrodu zrna a krmovín až o 30% nižšiu a pri pšenici a jačmeni až o polovicu nižšiu ako minulý rok.

No na klesaní úrod na Slovensku sa začína prejavovať aj ďalší fenomén okrem nedostatku vlahy a tým je nedostatok maštaľného hnoja. To má súvis s ďalším problémom, na ktorý dopláca Slovensko od pádu socializmu a to je drastická likvidácia chovov hovädzieho dobytka, ošípaných, či kôz a oviec. Pripomeňme si, že počas socializmu sa v 80-tých rokoch na SR chovalo vyše 1,6 milióna kusov hovädzieho dobytka, dnes to je niečo cez 450-tisíc kusov, približne 700-tisíc oviec, v dnešnej dobe sa u nás chová len 370-tisíc oviec a počty z roka na rok klesajú, ošípaných sa chovalo až 2,7 milióna kusov a dnes to je len niečo okolo 620-tisíc kusov.

Slovenská poľnohospodárska pôda nám už jasne dáva najavo, že nedostatok maštaľného hnoja je pre ňu kritický. Ako si všimlo viacero odborníkov v poľnohospodárstve, tam kde sa nehnojí maštaľným hnojom, tam sú aj úrody nižšie, oproti oblastiam, kde sa chová dobytok a pôda sa pravidelne hnojí. Živočíšna a rastlinná výroba sú spojené nádoby, keď chýba jeden z tohto reťazca, hneď sa to prejaví. Veď každý dobrý poľnohospodár vedel, že keď má byť dobrá úroda, pôda musí mať dobrú výživu z maštaľného hnoja a dobrú vlahu. Dnes sme to dopracovali tam, že chovy dobytka sa zrušili, zachovala sa len rastlinná výroba a tak pôda trpí tým, že nedostáva naspäť dostatok živín a tie sa začínajú nahrádzať rôznymi umelými chemickými hnojivami, ktoré skôr pôdu kontaminujú, ako vyživujú. Môže sa stať, že obchodovanie s maštaľným hnojom sa môže stať v budúcnosti veľmi lukratívnym biznisom. Je fakt absurdné, že všetky vlády po roku 1989 to s našim poľnohospodárstvom dobačovali tak, že už aj z hnoja sa stala v kapitalizme nedostatková komodita. Keby ste povedali poľnohospodárom za socializmu, že niekedy sa na Slovensku stane z maštaľného hnoja nedostatková komodita, nevedeli by zastaviť výbuch smiechu…

Continue reading

Yazaki Michalovce začala prepúšťať a šepká sa aj o možnom odchode zo Slovenska: Viac nám prezradí aktivista Vzdoru-strany práce a zamestnanec Yazaki

Podľa najnovších informácií, fabrika Yazaki v Michalovciach začala prepúšťať a šepká sa aj o jej odchode zo Slovenska. Už teraz príde o prácu 29 ľudí a časť výroby spoločnosť presúva do Rumunska. Vzdor-strana práce celú situáciu podrobne sleduje a podrobnejšie správy, čo sa deje priamo vo fabrike nás informoval náš aktivista a zamestnanec Yazaki, ktorý z pochopiteľných dôvodov ostane v anonymite. Vo fabrike bola už rozpustená jedna výrobná linka a na rade je ďalšia. Majú rozpustiť ešte jednu. Hovorí sa, že o prácu má prísť  v blízkej dobe možno až 600 zamestnancov, ktorých budú priebežne prepúšťať, aby to nebolo klasifikované ako hromadné prepúšťanie. Vedenie spoločnosti na túto tému nekomunikuje s médiami, bohužiaľ ani zamestnanci nemajú konkrétne informácie.“ 
 
Vo firme momentálne pracuje približne 2600 ludi a ďalej dopĺňa, že filozofia firmy za posledný rok bola asi taká, že ľudia ktorí tam mali odpracované roky, boli doslova naháňaní svojimi nadriadenými, aby dali sami výpovede. Veľa ich odišlo už s podlomeným zdravím, nakoľko tempo práce, vysoké normy  a časté 12 hodinové smeny zanechali svoje stopy na ich zdravotnom stave. Firma si skúsených zamestnancov vôbec neváži a radšej zamestná nových z úradu práce, za ktorých samozrejme dostane štátny príspevok na novovytvorené miesto. Dostať výpoveď z takejto firmy, je podľa mňa pre väčšinu zamestnancov veľakrát doslova ako vykúpenie z jeho utrpenia. My sme len čísla, my sme len zdroje a po celom svete takto vznikajú fabriky zahraničných investorov, kde to veľakrát pripomína skôr pracovné tábory, ako normálnu fabriku . Postavíme im diaľnice, povolíme vybudovať haly na úrodných poliach a k tomu prihodíme daňové prázdniny a množstvo pracovnej sily, ktorá pracuje za minimálne náklady,“ doplnil.
 

Continue reading

Politický väzeň a zároveň predseda strany Zmiana Piskorski napísal predsedovi Vzdoru-strany práce list: Odkazuje Slovákom, v Poľsku niet žiadnej demokracie

Včera mi do schránky prišiel list s troma známkami a červenou pečiatkou „Ocenzurowano“. Je  od poľského politického väzňa Mateusza Piskorskeho, ktorému som napísal ešte v máji.  Tomu len nedávno predĺžili vyšetrovaciu väzbu až do novembra 2017. Sedí už od mája 2016, bez akéhokoľvek rozsudku či verdiktu súdu.

img_20170808_123544Sedí za to, že je nepohodlný a že si dovolil organizovať protesty proti NATO a stal sa hlasom tých Poliakov, ktorí nesúhlasia s kolenačkovou politikou voči USA.  To všetko stačilo na to, aby bol Mateusz označený ako „ruský agent“ a bez dôkazov vzatý do väzby. Strana „Právo a spravodlivosť“ zvolila teda taktiku „lámania na kolese“, kedy exemplárne a prísne potrestajú vedúcu osobnosť, aby odradili ostatných. Držaný môže byť podľa zákona až dva roky a je predpokladám, že sa tak i stane. Keď sa Mateusz dostane na Slobodu, veľmi rád ho pozvem medzi Vás napr. na Hviezdoslavove námestie v Bratislave.

Prvý list som mu písal ja, najmä na znak podpory, informoval som ho o akcii pred poľskou ambasádou a prial mu veľa síl. Okrem fotografií zo zhromaždení som mu napísal i toto:

„To čo sa stalo a deje s Tebou v Poľsku je absurdné. Aj u nás sme si z rôznych neoliberálnych a pro-európskych kruhov zvykli počúvať, že každý kto má iný názor, každý, kto aktívne vystupuje proti imperializmu, nemá vlastný názor, ale je „platený ruský troll“. Avšak je vylúčené, aby niekoho držali už viac ako rok za mrežami, odlúčeného od svojej rodiny, od života.

Dvojnásobnú dávku absurdnosti pridáva aj fakt, že vo Východnom bloku existujú desiatky tzv. „mimovládnych inštitúcii“ a „think-tankov“ ktorí majú desiatky „profesionálnych klamárov a propagandistov“. Oni nechodia každý deň do práce ako my, ktorí sa politike venujeme vo voľnom čase neraz na úkor svojej rodiny, alebo práce doma. Toto lož a propaganda je ich pracovnou náplňou.“

Continue reading

Devastácia zavlažovacieho systému v poľnohospodárstve po roku 89 nemá obdobu: V boji so suchom je nevyhnutná obnova melioračnej sústavy

Aj tohtoročné horúčavy nám jasne ukázali ďalší veľký problém, ktorý musíme urýchlene riešiť a z toho vyplýva aj ďalšie zistenie, že všetky kapitalistické vlády nechali za 28 rokov  trestuhodne zničiť jeden z unikátnych projektov socializmu a to závlahový melioračný systém. Ako hovorí viacero odborníkov, devastácia zavlažovacieho systému po roku 1989 v takom rozsahu, ako to prebehlo u nás, nemá obdobu v celej Európe. Pripomeňme si, že socialistický štát začal budovať závlahový systém v 50-tých rokoch a do roku 1989 investoval  do neho okolo 2 miliardy korún. Za socializmu bolo vďaka vybudovanej kvalitnej siete melioračnej sústavy zavlažovaných okolo 320-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. Dnešná realita je viac ako smutná, funkčná závlahová sústava ostala len na 60-tisíc hektároch. Boli vybudované rôzne zásobníky vody, umelé vodné nádrže, sieť kanálov, potrubí, vodných diel a priehrad…   

Československo bolo aj vďaka tomuto dômyselnému systému potravinovo sebestačné a dosahovalo nadpriemerné úrody. Za socializmu bolo správne zavlažovanie v poľnohospodárstve riadnym vedným a špecializovaným odvetvím. V každom družstve bol špecialista na zavlažovanie, v špeciálnom pracovisku Poľnohospodárskeho projektového ústavu prebiehal výskum v odvetví zavlažovania, vyučovalo sa to na vysokých poľnohospodárskych škôl, bola zriadená sieť melioračných družstiev a správ. K tejto téme mám veľmi blízko, nakoľko moja babka pracovala za socializmu na jednej z týchto melioračných správ a venovala sa správnemu zavlažovaciemu systému vo svojej oblasti.

Slovenskí klimatológovia hovoria jasnou rečou, že južné oblasti Slovenska, kde máme najúrodnejšiu pôdu, trpia vďaka otepľovaniu a častým suchám nedostatkom vody. Teploty sú tam vyššie a zrážky menšie. Tiež sa hovorí o tom, že začína byť problém aj so suchom v hlbšej vrstve pôdy, tak od 40 do 100 cm, že zrážky na povrchu prenikajú len do vrchných vrstiev a málo sa ich dostane hlbšie. Toto všetko sa prejavilo naplno aj tento rok, kedy vďaka suchu na juhozápade Slovenska poľnohospodári odhadujú, že úroda zrna a krmovín bude až o 30% nižšia, ako minulý rok. Ide o státisíce ton… Keby nebol zdevastovaný melioračný systém, výpadok na úrode nemusel byť žiaden. O tom svedči aj porovnanie, ktoré hovorí, že tam kde tento rok používali funkčný systém zavlažovania, mali o polovicu vyššie výnosy na hektár, ako tam, kde žiaden nefungoval. Ako fungoval zavlažovací systém za socializmu, si môžete pozrieť na množstve fotografií aj TU: Foto: Ako sa s teplom a suchom potrápili v minulosti

Continue reading

V Európe sa rozširuje fenomén dočasných pracovných miest, kde pracujúci majú minimálne zamestnanecké práva: Pracujúci človek je v kapitalizme na okraji záujmu

19956726_1603967342966961_8418127687522539412_o

V Európe sa rozširuje fenomén dočasných pracovných miest, kde pracujúci majú minimálne zamestnanecké práva, kde môžu byť kedykoľvek prepustený bez akýchkoľvek kompenzácií, nemajú nárok na zamestnanecké výhody, nemajú istotu práce. Toto je realita miliónov Európanov a desaťtisícov Slovákov, zamestnanecké práva sú rapídne okliešťované, títo ľudia sú nútení pracovať pre rôzne agentúry,na dohody, živnosti a tým pádom sa ich netýkajú ani žiadne výhody z kolektívnych zmlúv. Takto šetria kapitalisti na lacnej pracovnej sile, ktorá je neorganizovaná a ničím chránená. Stačí si pozrieť, ako sa na Slovensku rozširuje vo veľkých koncernoch najímanie ľudí cez agentúry… V kapitalizme sa z okliešťovanie práv pracujúcich stal doslova „národný šport“. Viac sa dočítate aj TU: Eurozóna zažívá boom částečných a špatně placených pracovních úvazků

O tomto sa na Slovensku nehovorí, nehovorí sa ani o samovraždách pracujúcich, ktorí nezvládli tieto sociálne a pracovné tlaky. Naše média vôbec nezaujíma, prečo vôbec dochádza k týmto tragédiám a vyzdvihujú sa len životy rôznych celebrít, smotánky, oligarchov, boháčov, kapitalistov. Zabúda sa tak na obyčajného pracujúceho človeka. Vzdor-strana práce sa vždy bude zaujímať o osudy pracujúcich a bude bojovať za lepšie pracovné podmienky a proti vykorisťovateľskému kapitalizmu. Odmietame súčasný spoločenský systém fungujúci na princípe voľného trhu vracajúceho človeka späť k zákonom džungle. V nej, rovnako ako v kapitalizme, sa darí iba najsilnejším jedincom. Kapitalizmus zašiel ale omnoho ďalej ako divoká príroda – degradoval obyčajného človeka na súčiastku kolosálnej mašinérie, ktorej cieľom je vytvárať čo najvyšší zisk pre potreby najmocnejších.

Našou túžbou je pomôcť vytvoriť spoločnosť, ktorej ciele určujú najšľachetnejšie ľudské hodnoty. Ľudia v nej majú v iných ľuďoch hľadať to, čo ich spája a sloboda a právo jednotlivca majú byť ohraničené jedine slobodou a právom jednotlivca iného. Veríme v človeka. Pre nás je rovnako dôležitý každý človek, jeho príbeh. Každý jedinec dokáže ovplyvniť svoje okolie. Ľudia vzdelaní, spájajúci rozum i cit môžu tak do celého sveta priniesť viac spravodlivosti. Preto kladieme zásadný dôraz na vzdelanie. Múdrosť je studňa pochopenia a úcty, prameňom harmónie a mieru.

Continue reading

Ku kauze dovozu potravín so zníženou kvalitou: Slovensko by malo tieto spoločnosti zažalovať na medzinárodných súdoch

Ako je už dlhodobo známe, zahraničné koncerny k nám dovážajú potravinárske výrobky zníženej kvality, oproti výrobkom, ktoré dodávajú na vlastný trh. Takto nám nepriamo a jasne hovoria, že sme pre nich len odbytišťom podradných potravín, pre podradnejších ľudí…Toto je niečo tak obludné a poburujúce a potvrdzuje to len naše tvrdenia, že pre západné štáty sme len druhotriedne krajiny, kolónie, na ktorých sa dobre ryžuje. Veď to je zločin voči našej krajine a ľuďom a vláda SR by mala začať konať a všetky spoločnosti, pri ktorých sa potvrdí znižovanie kvality pre potravinové výrobky na dovoz, zažalovať na medzinárodných súdoch. Po našej niekdajšej potravinovej sebestačnosti a našich kvalitných potravinových podnikoch zostali už len spomienky a fotky…hlavne že nám tu vozia zo zahraničia kvalitou podradné potraviny a platíme za nich tak isto, ako za ich kvalitnejšiu verziu platia domáci spotrebitelia v krajinách, kde ich vyrábajú a pritom máme o polovicu nižšie platy ako oni. Potom sa čudujeme, že sa u našich ľudí vo veľkom objavujú rôzne choroby. Veď našu obranyschopnosť najviac ovplyvňuje to, akú kvalitnú potravu jeme…

Slovensko sa z roka na rok prepadáva vo výrobe vlastných potravín. Podľa posledných zistení Potravinárskej komory Slovenska, v našich obchodných reťazcoch nájdeme len 37,2% našich potravín. Sú to naozaj alarmujúce čísla. Na Slovensku sa likvidujú chovy ošípaných, dojníc, oviec a ďalších hospodárskych zvierat. Zatvárajú sa mäsovýroby, bitúnky, mliekarne, no my vo veľkom zbrojíme. Patríme ku krajinám s najvyšším podielom dovezených potravín. Potravinárstvo u nás upadá a v tomto odvetví rapídne miznú pracovné miesta. Podpora štátu pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo je na Slovensku tretia najnižšia z celej EÚ. V produkcii potravín sme prakticky pod kritickou hranicou potravinovej bezpečnosti štátu.

Otázka postupného znovuobnovenia potravinovej sebestačnosti patrí k absolútnym prioritám Vzdoru-strany práce. Po roku 1989 bol slovenský poľnohospodársky sektor doslova vydrancovaný, kvôli čomu miera sebestačnosti klesla zo 100 % (pričom ďalších 30 % nadbytku sa vyvážalo) na súčasných cca 46 % (údaj z roku 2012). Niekdajšie úspešné družstvá boli z veľkej časti sprivatizované, mnohé z nich za „záhadných“ okolností skrachovali. Z pýchy slovenského hospodárstva zostali len zvyšky, kvôli čomu sa Slovensko stalo závislé na dovoze potravín ( často pochybnej kvality ) zo zahraničia. Nakoľko v podmienkach EÚ sa už len ťažko môžeme spoliehať na páky v podobe regulačných nástrojov vo vzťahu k zahraničiu (ako napríklad clá), domáce poľnohospodárstvo čelí množstvu ťažkostí, ktoré spôsobujú, že byť poľnohospodárom sa v súčasnosti jednoducho nevypláca. Slovenským farmárom, chovateľom, či pestovateľom nepomáha ani veľké daňové zaťaženie, či vysoké prirážky jednotlivých článkov v distribučnom reťazci, ktoré značne predražujú domáce výrobky.

Continue reading

Pani Anna. Č († 59) zomrela počas pracovnej doby vo fabrike: Pracujúci zo spoločnosti Leoni prehovorili o zlých pracovných podmienkach

Pani Anna († 59) zomrela počas pracovnej doby na zlyhanie srdca. Vyjadrujeme úprimnú sústrasť pozostalým, takéto úmrtia ľudí práce nás vždy nesmierne zasiahnu, nakoľko sme pracujúci, ktorí bojujú za práva všetkých pracujúcich. Je nám z toho smutno a je nám smutno aj z toho, že hodnoty dnešnej spoločnosti sú niekde inde a nie tam, kde by mali byť pri pracujúcich, ktorí vytvárajú hodnoty a zdroje tohto štátu a spoločnosti. Česť jej pamiatke, určite sa na ňu nezabudne, nakoľko bude ďalej prežívať v srdciach všetkých ľudí, ktorí ju milovali a vážili si ju.

Vzdor-strana práce sa vždy bude zaujímať o osudy pracujúcich a bude bojovať za lepšie pracovné podmienky a proti vykorisťovateľskému kapitalizmu. Neriešia sa podmienky práce, prečo došlo k takýmto úmrtiam počas pracovnej doby, ako to zasiahlo ich rodiny, nakoľko dobre vieme, že títo pracujúci sú veľakrát prepracovaní, vyčerpaní z ťažkej práce, musia ťahať nadčasy, je na nich vyvíjaný enormný tlak, aby v čo najkratších termínoch ukončili zákazky, úlohy, projekty, stavby… Sú to tzv. šibeničné termíny a z toho pramení stres a ten je o to vyšší, keď na ich jedinom príjme je závislá celá rodina a možno aj niekoľko ďalších príbuzných.

Musíme začať tejto spoločnosti ukazovať, že toto sú tie podstatné veci, na ktorých záleží, veď ide o naše životy, ide o živiteľov rodín, ženy, mužov, o mladých ľudí, ktorí bojujú za svoju šťastnú budúcnosť a táto spoločnosť sa musí konečne preorientovať smerom k pravým hodnotám a zaujímať sa o podstatné témy, ktoré túto spoločnosť trápia.

Continue reading

Ako prospieva Slovensku kapitalizmus? Či za Mečiara, Dzurindu a Fica, oligarchia bohatne rovnako a rozdiel medzi väčšinou obyvateľstva a boháčmi narastá !

Obrovský kapitál vybudovaný našimi otcami a dedami po 2.svetovej vojne, ktorý mal slúžiť nám všetkým, bol v rôznych privatizáciách buď privlastnený úzkou skupinou ľudí, ktorí ho vytunelovali, teda fabriky zavreli, ľudí prepustili na ulicu a získané financie použili na iné svoje podnikanie, alebo bol za tučné provízie predaný zahraničným kapitalistom. Kedysi sebestačné poľnohospodárstvo bolo zlikvidované a dnes dovážame väčšinu potravín, ktoré by sme boli schopní vypestovať sami. Krajina ako celok bola neuveriteľne zadĺžená. Dnešné Slovensko tak predstavuje hračku v rukách veľkých zahraničných kapitalistov.

Z privatizérov, korupčníkov sa stali bohatí ľudia, ktorí sú prezentovaní ako tí úspešní. Kým na jednej strane vznikla skupina neuveriteľne bohatých ľudí, na druhej strane sa zjavila nezamestnanosť, strach o prácu, práca za smiešnu mzdu ba až extrémna chudoba v rôznych slovenských rodinách a rómskych komunitách. Kým za socializmu sa darilo osady likvidovať, Rómov integrovať do spoločnosti, Rómovia mali prácu a spolunažívanie s majoritou bolo na dobrej úrovni, dnes väčšina Rómov prácu nemá, rozširujú sa osady a napätie s majoritou. A rozdiely sa ďalej zväčšujú.

Dzurindova neoliberálna vláda výrazne znížila dane bohatým, kým nezamestnaným znížila dávky hlboko pod hranicu chudoby a dokonca zaviedla nútené práce, za ktorých odrobenie vám vyplatia hmotnú núdzu. Ponúkla daňové prázdniny a priame dotácie pre zahraničných investorov, ktorí zaviedli režim otrockej práce, lacných montovní, bránia organizovaniu sa v odboroch, čím zvýšili stupeň vykorisťovania. Pokúsila sa privatizovať školstvo a zdravotníctvo. Boj podnikateľov o vyššie zisky zavŕšila tým, že sprivatizovala dôchodky (slávny II.tzv.pilier), čím pracujúcim zobrala poslednú istotu, istotu príjmu v starobe a nahradila ho lotériou.

Continue reading

Ako prišlo Slovensko predajom VSŽ Košice o stovky miliónov Eur: U.S. Steel kúpil od štátu VSŽ Košice za 60 miliónov dolárov, dnes sa hovorí o predaji za 1,5 mld. Eur…

ussHorúcou témou na Slovensku je predaj U.S Steelu Košice čínskej spoločnosti He Steel. Je však otázne, kedy k tomu dôjde. Hovorí sa o cene 1,4 až 1,5 miliardy Eur. Pripomeňme si, že v roku 2000 štát na čele s Dzurindom predal  vtedajšie VSŽ za smiešnych 60 miliónov Eur a spoločnosť dostala k tomu dlhé daňové prázdniny do roku 2010. Daňové prázdniny sa vzťahovali na sumu 430 miliónov dolárov, no túto sumu prečerpali U.S Steel už v roku 2008, no daňové prázdniny im skončili až v roku 2010. Zoberme si, že až na dva roky, U.S Steel Košice generovali stále zisk a vonkoncom nie malý a zoberme si, že U.S Steel Košice sú za posledné 4 roky jedinou oceliarňou skupiny U.S Steel, ktorá má kladné hospodárske výsledky a tak vďaka Košiciam znižujú obrovské straty materskej spoločnosti v USA. U.S Steel Košice vytvára až 20% tržieb celej spoločnosti.

Teraz si porovnajme tie obrovské podvody s VSŽ po roku 1989 (niekdajšia VSŽ – pýcha socialistického priemyslu, ktorá zamestnávala podstatne viac ľudí a ponúkala podstatne širšiu škálu výrobkov ), ktorý bol počas mečiarovskej rabovačky privedený na hranicu krachu a ktorý za babku predala Dzurindová pravicová vláda Američanom a pripravila Slovensko o jeden z najvýznamnejších strategických podnikov. Prečo nešla Dzurindova vláda cestou ozdravenia podniku a ponechania ho ako štátneho podniku, ale predala ho za smiešnu sumu 60 miliónov dolárov, s dlhodobými daňovými prázdninami a dnes U.S Steel za košickú oceliareň zinkasuje možno 1,5 miliardy Eur. Tu sa hovorí o rôznych kauzách okolo Bašternáka, Kaliňáka a podobne, kde sa bavíme radovo o niekoľko miliónov Eur, čo je síce pekné, no uvedomujú si Slováci, o koľko peňazí náš štát pripravila Dzurindová vláda predajom VSŽ Košice za 60 miliónov dolárov, keď dnes ho Američania idú predať za 1,5 miliardy. Veď tu ide o stovky a stovky miliárd, o ktoré prišiel náš štát a nikoho to nejak neinteresuje a nikto nepostáva pred domami Dzurindu, Mikloša a všetkých tých, ktorí umožnili predaj VSŽtky a pripravili nás o stovky miliónov EUR. Ako to, že kapitalistický štát, či za Mečiara, či za Dzurindu sa nedokázal postarať o taký strategický podnik a socialistický štát to zvládal bezproblémov a celé mesto a fabrika expandovali a rozvíjali sa?

Continue reading

Vzdor-strana práce k nedávnym tragédiám na pracoviskách, kde vyhasli životy pracujúcich: Táto spoločnosť sa musí konečne preorientovať smerom k pravým hodnotám

17425893_1476509779046052_315491139527386378_nChcel by som si uctiť pamiatku dvoch zosnulých pracujúcich, nakoľko sa behom posledných dvoch týždňov stali na Slovensku dva smrteľné pracovné úrazy na našich pracoviskách. K jednej došlo v Železiarňach Podbrezová, kde zahynul Ján († 44 ) a k druhej tragédii pri výstavbe fabriky Jaguáru Land Roveru Nitra, kde zahynul Adrián († 22 ). Pri úmrtí Adriána Inšpektorát práce tiež zhodnotil, že nehody samostatne zárobkových osôb nie sú od roku 1990 brané ako pracovné úrazy. Je to naozaj na pováženie, že v dnešnej dobe, kedy je stále viacej pracujúcich tlačených, aby sa stali samostatne zárobkovými osobami, nemajú takúto ochranu a ich úrazy nie sú brané ako pracovné úrazy a tak nemôžu poberať z toho plynúce odškodné.

Títo mladí muži zahynuli veľmi tragicky a naozaj hroznou smrťou, mali celý život pred sebou, a mňa osobne, ako aj celý Vzdor-stranu práce to poriadne zasiahlo. Mrzí nás tiež to, že v našich médiách sú dookola omieľané iba určité tzv. prominentné obete, ktorým sa venuje pozornosť, vidíme to aj pri momentálnom otvorení prípadu smrti Remiáša a na obete z radov pracujúcich, ktorí zahynuli pri výkone povolania médiá kašlú, neriešia sa podmienky práce, prečo došlo k týmto tragédiám, ako to zasiahlo ich rodiny, nakoľko dobre vieme, že títo pracujúci sú veľakrát prepracovaní, vyčerpaní z ťažkej práce, musia ťahať nadčasy, je na nich vyvíjaný enormný tlak, aby v čo najkratších termínoch ukončili zákazky, úlohy, projekty, stavby… Sú to tzv. šibeničné termíny a z toho pramení stres a ten je o to vyšší, keď na ich jedinom príjme je závislá celá rodina a možno aj niekoľko ďalších príbuzných.

Continue reading