Horúcou témou na Slovensku je predaj U.S Steelu Košice čínskej spoločnosti He Steel. Je však otázne, kedy k tomu dôjde. Hovorí sa o cene 1,4 až 1,5 miliardy Eur. Pripomeňme si, že v roku 2000 štát na čele s Dzurindom predal vtedajšie VSŽ za smiešnych 60 miliónov Eur a spoločnosť dostala k tomu dlhé daňové prázdniny do roku 2010. Daňové prázdniny sa vzťahovali na sumu 430 miliónov dolárov, no túto sumu prečerpali U.S Steel už v roku 2008, no daňové prázdniny im skončili až v roku 2010. Zoberme si, že až na dva roky, U.S Steel Košice generovali stále zisk a vonkoncom nie malý a zoberme si, že U.S Steel Košice sú za posledné 4 roky jedinou oceliarňou skupiny U.S Steel, ktorá má kladné hospodárske výsledky a tak vďaka Košiciam znižujú obrovské straty materskej spoločnosti v USA. U.S Steel Košice vytvára až 20% tržieb celej spoločnosti.
Teraz si porovnajme tie obrovské podvody s VSŽ po roku 1989 (niekdajšia VSŽ – pýcha socialistického priemyslu, ktorá zamestnávala podstatne viac ľudí a ponúkala podstatne širšiu škálu výrobkov ), ktorý bol počas mečiarovskej rabovačky privedený na hranicu krachu a ktorý za babku predala Dzurindová pravicová vláda Američanom a pripravila Slovensko o jeden z najvýznamnejších strategických podnikov. Prečo nešla Dzurindova vláda cestou ozdravenia podniku a ponechania ho ako štátneho podniku, ale predala ho za smiešnu sumu 60 miliónov dolárov, s dlhodobými daňovými prázdninami a dnes U.S Steel za košickú oceliareň zinkasuje možno 1,5 miliardy Eur. Tu sa hovorí o rôznych kauzách okolo Bašternáka, Kaliňáka a podobne, kde sa bavíme radovo o niekoľko miliónov Eur, čo je síce pekné, no uvedomujú si Slováci, o koľko peňazí náš štát pripravila Dzurindová vláda predajom VSŽ Košice za 60 miliónov dolárov, keď dnes ho Američania idú predať za 1,5 miliardy. Veď tu ide o stovky a stovky miliárd, o ktoré prišiel náš štát a nikoho to nejak neinteresuje a nikto nepostáva pred domami Dzurindu, Mikloša a všetkých tých, ktorí umožnili predaj VSŽtky a pripravili nás o stovky miliónov EUR. Ako to, že kapitalistický štát, či za Mečiara, či za Dzurindu sa nedokázal postarať o taký strategický podnik a socialistický štát to zvládal bezproblémov a celé mesto a fabrika expandovali a rozvíjali sa?
Chcel by som si uctiť pamiatku dvoch zosnulých pracujúcich, nakoľko sa behom posledných dvoch týždňov stali na Slovensku dva smrteľné pracovné úrazy na našich pracoviskách. K jednej došlo v Železiarňach Podbrezová, kde zahynul Ján († 44 ) a k druhej tragédii pri výstavbe fabriky Jaguáru Land Roveru Nitra, kde zahynul Adrián († 22 ). Pri úmrtí Adriána Inšpektorát práce tiež zhodnotil, že nehody samostatne zárobkových osôb nie sú od roku 1990 brané ako pracovné úrazy. Je to naozaj na pováženie, že v dnešnej dobe, kedy je stále viacej pracujúcich tlačených, aby sa stali samostatne zárobkovými osobami, nemajú takúto ochranu a ich úrazy nie sú brané ako pracovné úrazy a tak nemôžu poberať z toho plynúce odškodné.
Predseda vlády, ale aj minister práce sociálnych vecí a rodiny sa v uplynulom období opakovane vyjadrili, že na Slovenskom „trhu práce“ začína byť nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a firmy začínajú mať problémy s obsadením voľných pracovných miest. Vláda vraj bude nútená prijať opatrenia ktoré umožnia prísun pracovnej sily zo zahraničia.
V uplynulých dňoch sa členovia Vzdoru-strany práce venovali aj aktivitám antikomunistov na Slovensku, ktorých špecialitou sa v poslednej dobe stalo aj hanobenie pamätníkov a pamätných tabúľ. Ako dobre viete, aj v dnešnej dobe sa vedie viacero súdnych sporov a najznámejšími antikomunistickými „bojovníkmi“ proti rôznym bustám a pamätným tabuliam sa stali dvaja páni Lorenz a Kalmus. Pán Kalmus sa netají tým, že z pamätníka padlým vojakom Červenej armády osekal kosáky a kladivá, ktoré sú súčasťou tohto pamätníka.
Dňa 18. februára 2017 sa v centrále Komunistickej strany Slovenska v Bratislave uskutočnilo stretnutie ľavicových, antikapitalistických subjektov. Pozvanie komunistickej strany prijali predstavitelia troch strán a hnutí – Vzdor – strana práce, Úsvit a Front ľavicovej mládeže. Cieľom stretnutia bolo prediskutovať možnosti spoločného postupu pri hľadaní východis<span class=“text_exposed_show“>ka zo zložitej situácie v ktorej sa naša spoločnosť po 27 rokoch od politického prevratu ocitla. Zvrátenosť súčasného zriadenia citeľne poškodzuje existenciu väčšiny občanov Slovenska a na politickej scéne nie je žiadny relevantný subjekt, ktorý by zastavil devastáciu krajiny a degradáciu poctivo pracujúceho človeka. Konštatovali, že Slovenská republika je v hlbokej politickej a spoločenskej kríze a že majú záujem reprezentovať slovenských voličov, preferujúcich skutočné ľavicové hodnoty.
EÚ predĺžila trvanie ekonomických sankcií voči Rusku o ďalších 6 mesiacov- teda od 31. januára do konca júla 2017. Slovenská diplomacia taktiež zahlasovala za predĺženie sankcií. Tu môžeme krásne vidieť dvojitú tvár premiéra Fica, ktorý na jednej strane pred domácim obyvateľstvom vyhlasuje, že je proti sankciám a nesúhlasí s nimi, no na strane druhej, slovenská diplomacia veselo podpíše ďalšie predlženie sankcií . Ide o hru, rétoricky si získavať ľudí svojim “nekompromisným postojom“, no 
Pokiaľ sa chcete na nás obrátiť v oblasti pracovného práva, alebo pokiaľ chcete ako právnik pomôcť ostatným, kontaktujte nás na pravnapomoc@vzdor.org
