Skip to content

Vyhlásenia - 2. page

Odmietame, aby počas štrajku za štrajkujúcich museli platiť zdravotné poistenie odbory: Navrhujeme, aby počas štrajku platil zdravotné poistenie zamestnávateľ

Vzdor-strana práce odmieta nový návrh z dielne Ministerstva zdravotníctva, ktoré navrhuje, aby počas štrajku platila za štrajkujúcich zamestnancov zdravotné poistenie odborová organizácia, ktorá zvolala štrajk. Vzdor-strana práce tiež odmieta doterajšie fungovanie so zdravotným poistením pre štrajkujúcich počas štrajku, kedy zamestnávateľ odhlasuje štrajkujúcich zo zdravotného poistenia a tí sa musia stať na dni štrajku samoplatcami. Teraz ministerstvo prišlo s návrhom zmien v zákone o zdravotnej starostlivosti, že štrajkujúceho počas štrajku zamestnávateľ nebude odhlasovať zo zdravotného poistenia a ten sa nebude musieť stať samoplatcom, ale že tieto náklady bude musieť preplatiť odborová organizácia, ktorá štrajk vyhlásila, priamo zamestnávateľovi. Doterajší stav a návrh ministerstva, sú pre nás rovnako nepriateľné, nakoľko aj pri jednom, aj pri druhom na to dopláca štrajkujúci a odbory, ktoré boujú za práva pracujúcich. Terajšia prax a návrh ministerstva je zo všetkých ohľadov výhodný len pre zamestnávateľa.

My vo Vzdore-strane práce odmietame túto novelu a aj doterajší stav a jasne hovoríme a navrhujeme, že počas štrajku musí naďalej platiť zdravotné odvody za štrajkujúcich zamestnancov zamestnávateľ a nie odborová organizácia, či samotní štrajkujúci, veď stále ide o zamestnancov danej firmy. To chce štát trestať odborárov a pracujúcich za to, že sa postavia formou štrajku za svoje práva, za to, že sú nútení štrajkovať, aby dostali aspoň ako také zvýšenie svojich mizerných platov. Takto sa správa vládna strana, ktorá sa bije do pŕs, ako bojuje za pracujúcich?

Na čele Ministerstva zdravotníctva SR stojí nominant Smeru-SD, strany, ktorá o sebe vyhlasuje, že je ľavicová a bojuje za pracujúcich. Potom, čo minister Žiga označil požiadavky protestujúcich odborárov z VW za iracionálne a že to môže ohroziť investovanie Volkswagenu na Slovensku, prišla ďalšia čerešnička od nominanta Smeru-SD Druckera, ktorý presadzuje, aby zdravotné odvody pracujúcich, ktorí sa zapoja do štrajku, počas celej doby jeho trvania platila odborová organizácia, ktorá ho vyhlásila, napr. aj za tých štrajkujúcich, ktorí nie sú členmi odborov a neplatia si tak členské. Je to ďalší reálny príklad útoku na práva pracujúcich na Slovensku a SMER-SD tak opäť raz demaskoval svoju “ľavicovú tvár“ a miesto toho, aby navrhovali Smeráci, aby počas štrajku platil za štrajkujúcich zdravotné poistenie naďalej zamestnávateľ, ktorý zlými podmienkami dohnal pracujúcich až k štrajku, oni nechávajú ťarchu na pracujúcich a odbory.

Predstavte si v praxi, že odborová organizácia vyhlási štrajk, do štrajku vstúpi niekoľko tisíc jej zamestnancov po dobu napr. týždňa a teraz odbory budú musieť preplatiť po skončení štrajku zamestnávateľovi niekoľko desiatok tisíc EUR za zdravotné poistenie za štrajkujúcich. Veď to ohrozuje samotné fungovanie odborov, robí z nich vazalov kapitalistov, u ktorých sa počas štrajku môžu obrovsky zadĺžiť a útočí to na samotnú podstatu štrajkového práva a boja pracujúcich. Veď to je útok na fungovanie odborového organizovania a podstaty štrajkov.

Continue reading

Vzdor-strana práce k 73. Výročiu SNP: Bez Povstania by sme sa zaradili na stranu agresorov a porazených, no my sme sa stali víťazmi!

10575332_820646694632367_376272879370120723_o

Slovenskému národnému povstaniu právom patrí úcta a uznanie. Uznanie pre všetkých, ktorí neváhali a nasadzovali za slobodu pre budúce generácie svoj vlastný život. Do Povstania sa zapojilo obrovské množstvo Slovákov, ku ktorým sa pripojili aj príslušníci iných národností, čím sa SNP stalo udalosťou s medzinárodnou účasťou. Ukázala sa solidarita, ktorá medzi národmi v boji proti fašizmu vznikla. SNP bolo antifašistickým a slobodným vystúpením. Povstanie nebolo vystúpenie proti nášmu národu, či štátu, ako sa nám snažia nahovoriť neoľudáci, ale vystúpenie proti ľudáckemu fašistickému režimu a nacizmu vo všetkých jeho podobách. Odkaz SNP musí ostať večne živý. V SNP sa bojovalo za slobodnú, demokratickú a sociálne spravodlivú budúcnosť. Bez Povstania by sme sa zaradili na stranu agresorov a porazených, no my sme sa stali víťazmi. Uctime si preto pamiatku všetkých , ktorým nebolo umožnené dožiť sa pádu fašizmu a vytúženej slobody. Dejiny sú nám varovaním, aby sa takéto zverstvá už nikdy neopakovali!

My vo Vzdore-strane práce sme dôslední antifašisti, nie ako množstvo takých novodobých pravičiarskych „antifašistov“, ktorí sú zároveň aj antikomunisti (čo bola vždy doména fašistov ), poškodzujú antifašistické pamätníky, velebia vojenské šialenstvá NATO, USA, Západu, vítajú s americkými vlajkami vojská USA, ktoré prechádzajú cez naše územie, nazývajú banderovcov bojovníkov za slobodu, fašistické ukrajinské novodobé bandy nazývajú vlastencami, kapitalizmus a voľný trh sú pre nich modly a obyčajní ťažko pracujúci ľudia sú pre nich len lenivé a neúspešné socky…

Komunistický odboj je dnes znevažovaný a dokonca od určitých novodobých takzvaných historikov sa dozvedáme, že komunisti sa odboja skoro ani nezúčastnili, dokonca sme sa v jednej publikácii dočítali, že ich význam na SNP a odboji je skoro nulový. Tieto slová svedčia o obrovskej neúcte k obetiam zo strany komunistov, ktorí tak isto bojovali a zomierali za našu slobodu. Dejiny musíme hodnotiť objektívne a bez emócií. Naše sympatie k tej, či inej strane nám nesmú zastrieť pohľad. Na začiatku roka 1945 boli na Slovensku 2 partizánske zväzky, 17 brigád a 22 oddielov, spolu s asi 13 500 bojovníkmi. Partizáni zohrali obrovskú úlohu pri oslobodzovaní Slovenska. Svojimi akciami veľakrát nedovoľovali Nemcom vybudovať obranné pozície proti postupujúcej Červenej armáde, ktorá prekročila naše hranice cez Duklianský priesmyk spolu s našim 1.československým armádnym zborom v ZSSR za nesmierne tvrdých bojov, ktoré si vyžiadali obrovské obete na všetkých bojujúcich stranách.

Continue reading

Stanovisko Vzdoru – strany práce ku konfliktom vo vládnej koalícii: V pozadí ide o mocenský boj SNS a SMERU-SD o toho istého voliča

Vzdor – strana práce vníma konflikty vo vládnej koalícii, ktoré vyústili vypovedaním koaličnej zmluvy zo strany SNS, ako dôsledok dlhodobého zápasu o voliča medzi SNS a Smerom SD. Po tom, ako SNS už dávno v minulosti rezignovala na národné témy a stala sa z nej strana akceptujúca naše členstvo v zločineckom pakte NATO a podporujúca naše členstvo v EÚ a ktorá sa uchádza o presne rovnaký typ voličov, akých má Smer – SD. Ak niekto očakával, že prvé konflikty nastanú medzi Mostom – HÍD a SNS, tak vývoj jasne ukázal, že to tak logicky nie je. Aj obrovské rozdiely medzi týmito stranami sa dali prekonať pri konštruktívnom vyjasnení si spoločných bodov, na ktorých sa dalo zhodnúť. No nikdy nehrozilo a nebude hroziť ani v najbližšej budúcnosti, že by voliči SNS mohli prechádzať k Mostu – Híd, alebo naopak. Medzi Smerom – SD a SNS je situácia iná. Smeru sa už pri minulom spoločnom vládnutí podarilo SNS zobrať nielen niektoré témy, ale aj časť voličskej základne, čo v konečnom dôsledku spôsobilo, že SNS vtedy vypadla z NR SR. Dnes sa úplne logicky a prirodzene opakuje niečo podobné. SNS sa však poučená z minulosti snaží tento zápas ustáť a pokiaľ možno získať nejaké body pre seba. Jedným z dôkazov je aj snaha SNS o zavedenie trinástych platov. Týmto populizmom sa SNS snaží prekonať populizmus strany Smer –SD.

13ty plat nie je populizmom iba preto, že v kalendári neexistuje 13ty mesiac, to by sa dalo vzhľadom na nízke mzdy počas celého roku pokojne prehliadnuť , populizmom je to práve preto, že plošné zavedenie 13teho platu reálne nezvýši prijem zamestnancov. V realite to bude totiž tak, že zamestnávatelia počas roka znížia zamestnancom pohyblivú časť mzdy, aby im túto sumu nakoniec vyplatili ako 13ty plat. Zamestnanec dostane rovnako a podnikateľ bude hrať dobrého, lebo dáva 13ty plat, no a politická strana, ktorá to presadí na tom získa politické body. Preto R. Fico voči SNS začal používať systém tvrdej ruky, lebo v populizme neznáša konkurenciu.

Continue reading

Naše poľnohospodárstvo dopláca aj na drastické zníženie dobytka a pôde tak chýbajú živiny z maštaľného hnoja: Z hnoja sa stala vzácna komodita…

13335712_602011866632576_6838546594764968616_nNedávno som písal o devastácii unikátneho zavlažovacieho systému za posledných 28 rokov, ktorý bol vybudovaný za socializmu a poskytoval vlahu pre 320-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy a bol tak účinnou zbraňou našich poľnohospodárov proti suchu. Dnes ostalo z neho len torzo a zavlažovací systém funguje len na území o rozlohe 60-tiśic hektárov. Tento rok opäť ukázal, ako akútne potrebujeme obnoviť zavlažovací systém hlavne tam, kde sa objavujú časté suchá, nakoľko tieto poľnohospodárske oblasti mali tento rok nedostatok vlahy. Toto všetko sa prejavilo pri tohtoročnej žatve, kedy na juhozápade Slovenska poľnohospodári zaznamenali úrodu zrna a krmovín až o 30% nižšiu a pri pšenici a jačmeni až o polovicu nižšiu ako minulý rok.

No na klesaní úrod na Slovensku sa začína prejavovať aj ďalší fenomén okrem nedostatku vlahy a tým je nedostatok maštaľného hnoja. To má súvis s ďalším problémom, na ktorý dopláca Slovensko od pádu socializmu a to je drastická likvidácia chovov hovädzieho dobytka, ošípaných, či kôz a oviec. Pripomeňme si, že počas socializmu sa v 80-tých rokoch na SR chovalo vyše 1,6 milióna kusov hovädzieho dobytka, dnes to je niečo cez 450-tisíc kusov, približne 700-tisíc oviec, v dnešnej dobe sa u nás chová len 370-tisíc oviec a počty z roka na rok klesajú, ošípaných sa chovalo až 2,7 milióna kusov a dnes to je len niečo okolo 620-tisíc kusov.

Slovenská poľnohospodárska pôda nám už jasne dáva najavo, že nedostatok maštaľného hnoja je pre ňu kritický. Ako si všimlo viacero odborníkov v poľnohospodárstve, tam kde sa nehnojí maštaľným hnojom, tam sú aj úrody nižšie, oproti oblastiam, kde sa chová dobytok a pôda sa pravidelne hnojí. Živočíšna a rastlinná výroba sú spojené nádoby, keď chýba jeden z tohto reťazca, hneď sa to prejaví. Veď každý dobrý poľnohospodár vedel, že keď má byť dobrá úroda, pôda musí mať dobrú výživu z maštaľného hnoja a dobrú vlahu. Dnes sme to dopracovali tam, že chovy dobytka sa zrušili, zachovala sa len rastlinná výroba a tak pôda trpí tým, že nedostáva naspäť dostatok živín a tie sa začínajú nahrádzať rôznymi umelými chemickými hnojivami, ktoré skôr pôdu kontaminujú, ako vyživujú. Môže sa stať, že obchodovanie s maštaľným hnojom sa môže stať v budúcnosti veľmi lukratívnym biznisom. Je fakt absurdné, že všetky vlády po roku 1989 to s našim poľnohospodárstvom dobačovali tak, že už aj z hnoja sa stala v kapitalizme nedostatková komodita. Keby ste povedali poľnohospodárom za socializmu, že niekedy sa na Slovensku stane z maštaľného hnoja nedostatková komodita, nevedeli by zastaviť výbuch smiechu…

Continue reading

Politický väzeň a zároveň predseda strany Zmiana Piskorski napísal predsedovi Vzdoru-strany práce list: Odkazuje Slovákom, v Poľsku niet žiadnej demokracie

Včera mi do schránky prišiel list s troma známkami a červenou pečiatkou „Ocenzurowano“. Je  od poľského politického väzňa Mateusza Piskorskeho, ktorému som napísal ešte v máji.  Tomu len nedávno predĺžili vyšetrovaciu väzbu až do novembra 2017. Sedí už od mája 2016, bez akéhokoľvek rozsudku či verdiktu súdu.

img_20170808_123544Sedí za to, že je nepohodlný a že si dovolil organizovať protesty proti NATO a stal sa hlasom tých Poliakov, ktorí nesúhlasia s kolenačkovou politikou voči USA.  To všetko stačilo na to, aby bol Mateusz označený ako „ruský agent“ a bez dôkazov vzatý do väzby. Strana „Právo a spravodlivosť“ zvolila teda taktiku „lámania na kolese“, kedy exemplárne a prísne potrestajú vedúcu osobnosť, aby odradili ostatných. Držaný môže byť podľa zákona až dva roky a je predpokladám, že sa tak i stane. Keď sa Mateusz dostane na Slobodu, veľmi rád ho pozvem medzi Vás napr. na Hviezdoslavove námestie v Bratislave.

Prvý list som mu písal ja, najmä na znak podpory, informoval som ho o akcii pred poľskou ambasádou a prial mu veľa síl. Okrem fotografií zo zhromaždení som mu napísal i toto:

„To čo sa stalo a deje s Tebou v Poľsku je absurdné. Aj u nás sme si z rôznych neoliberálnych a pro-európskych kruhov zvykli počúvať, že každý kto má iný názor, každý, kto aktívne vystupuje proti imperializmu, nemá vlastný názor, ale je „platený ruský troll“. Avšak je vylúčené, aby niekoho držali už viac ako rok za mrežami, odlúčeného od svojej rodiny, od života.

Dvojnásobnú dávku absurdnosti pridáva aj fakt, že vo Východnom bloku existujú desiatky tzv. „mimovládnych inštitúcii“ a „think-tankov“ ktorí majú desiatky „profesionálnych klamárov a propagandistov“. Oni nechodia každý deň do práce ako my, ktorí sa politike venujeme vo voľnom čase neraz na úkor svojej rodiny, alebo práce doma. Toto lož a propaganda je ich pracovnou náplňou.“

Continue reading

Devastácia zavlažovacieho systému v poľnohospodárstve po roku 89 nemá obdobu: V boji so suchom je nevyhnutná obnova melioračnej sústavy

Aj tohtoročné horúčavy nám jasne ukázali ďalší veľký problém, ktorý musíme urýchlene riešiť a z toho vyplýva aj ďalšie zistenie, že všetky kapitalistické vlády nechali za 28 rokov  trestuhodne zničiť jeden z unikátnych projektov socializmu a to závlahový melioračný systém. Ako hovorí viacero odborníkov, devastácia zavlažovacieho systému po roku 1989 v takom rozsahu, ako to prebehlo u nás, nemá obdobu v celej Európe. Pripomeňme si, že socialistický štát začal budovať závlahový systém v 50-tých rokoch a do roku 1989 investoval  do neho okolo 2 miliardy korún. Za socializmu bolo vďaka vybudovanej kvalitnej siete melioračnej sústavy zavlažovaných okolo 320-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. Dnešná realita je viac ako smutná, funkčná závlahová sústava ostala len na 60-tisíc hektároch. Boli vybudované rôzne zásobníky vody, umelé vodné nádrže, sieť kanálov, potrubí, vodných diel a priehrad…   

Československo bolo aj vďaka tomuto dômyselnému systému potravinovo sebestačné a dosahovalo nadpriemerné úrody. Za socializmu bolo správne zavlažovanie v poľnohospodárstve riadnym vedným a špecializovaným odvetvím. V každom družstve bol špecialista na zavlažovanie, v špeciálnom pracovisku Poľnohospodárskeho projektového ústavu prebiehal výskum v odvetví zavlažovania, vyučovalo sa to na vysokých poľnohospodárskych škôl, bola zriadená sieť melioračných družstiev a správ. K tejto téme mám veľmi blízko, nakoľko moja babka pracovala za socializmu na jednej z týchto melioračných správ a venovala sa správnemu zavlažovaciemu systému vo svojej oblasti.

Slovenskí klimatológovia hovoria jasnou rečou, že južné oblasti Slovenska, kde máme najúrodnejšiu pôdu, trpia vďaka otepľovaniu a častým suchám nedostatkom vody. Teploty sú tam vyššie a zrážky menšie. Tiež sa hovorí o tom, že začína byť problém aj so suchom v hlbšej vrstve pôdy, tak od 40 do 100 cm, že zrážky na povrchu prenikajú len do vrchných vrstiev a málo sa ich dostane hlbšie. Toto všetko sa prejavilo naplno aj tento rok, kedy vďaka suchu na juhozápade Slovenska poľnohospodári odhadujú, že úroda zrna a krmovín bude až o 30% nižšia, ako minulý rok. Ide o státisíce ton… Keby nebol zdevastovaný melioračný systém, výpadok na úrode nemusel byť žiaden. O tom svedči aj porovnanie, ktoré hovorí, že tam kde tento rok používali funkčný systém zavlažovania, mali o polovicu vyššie výnosy na hektár, ako tam, kde žiaden nefungoval. Ako fungoval zavlažovací systém za socializmu, si môžete pozrieť na množstve fotografií aj TU: Foto: Ako sa s teplom a suchom potrápili v minulosti

Continue reading

Vzdor-strana práce víta víťazstvo SR v arbitráži o odškodné za Vodnú elektráreň Gabčíkovo s Enelom: Pripomeňme si smutný príbeh privatizácie Slovenských elektrární

Slovenská republika vyhrala arbitrážny súd vo Viedni v spore o vyplatenie odškodného Slovenským elektrárňam ( Enelu), ktoré prišli o Vodnú elektráreň Gabčíkovo. Vzdor-strana práce víta víťazstvo SR v arbitráži, no upozorňujeme aj na začiatok celého sporu, ktorý spustila Dzurindova vláda hanebnou privatizáciou Slovenských elektrárni, ktoré vlastnil štát. Polícia hovorí, že pri privatizácii Slovenských elektrárni dochádzalo k podvodom. Ako uviedla polícia, účtovník Slovenských elektrární mal pred privatizáciou znížiť ich účtovnú hodnotu, čím štát prišiel pri predaji o 308 miliónov eur. Ďalšou kapitolou je vodné dielo Gabčíkovo, ktoré podľa medzinárodných zmlúv, nemohlo byť sprivatizované Enelom v roku 2006 spolu so Slovenskými elektrárňami. Dzurindova vláda si však poradila aj s týmto a Vodné dielo Gabčíkovo prenajala na 30 rokov Slovenským elektrárňam, ktoré boli sprivatizované Enelom. Vláda tak naservírovala Enelu nie len Slovenské elektrárne, ale aj časti ziskov Vodného diela Gabčíkovo, Slovenská republika tak na ziskoch z Vodného diela Gabčíkova stratila za necelých 10 rokov približne 280 až 320 miliónov eur….

Polícia vyšetruje okrem spomínaného účtovníka aj bývalého riaditeľa Vodohospodárskej výstavby Ladislava Gáll a štyroch manažérov tohto podniku. Na mieste ja však otázka, kto ťahal nitky v pozadí a kto kasíroval milióniky za sprostredkovanie toho, aby sa Slovenské elektrárne predali pod cenu a časť ziskov z Vodného diela Gabčíkovo putovala taktiež do vrecka Enelu. Samozrejme, veľa nám napovedá to, že to bola práve Dzurindova vláda, ktorá sa postarala o to, aby Vodné dielo Gabčíkovo bolo prenajaté na 30 rokov Slovenským elektrárňam, z ktorých väčšinu akcií získal taliansky gigant Enel.

V kapitalistickom Slovensku sa zrodila aj slovenská finančná skupina J&T, či Penta a ďalšie, ktoré veľmi predstavovať nemusíme. To ako sa rozširuje ich impérium je notoricky známe a práve J&T sa spoločne s českým podnikateľom Danielom Křetínským prostredníctvom spoločne vytvoreného Energetického a průmyslového holdingu vstúpila nedávno do Slovenských elektrární, kedy celková dohoda o odpredaji akcií bola uzavretá vo výške 750 miliónov EUR. Podiel akcionárov je v slovenských elektrárňach v dnešnej dobe nasledovný:  66 % akcií vlastní spoločnosť Slovak Power Holding, ktorej vlastníkmi sú talianska spoločnosť Enel Produzione a spoločnosť EP Slovakia, ktorá je dcérskou spoločnosťou EPH a ostatných 34% akcií vlastní Slovenská republika.

Continue reading

Vzdor-strana práce gratuluje pracujúcim Volkswagenu k úspešnému štrajku: Dosť bolo lacnej pracovnej sily na Slovensku, pracujúci bojujme za to,čo nám patrí !

Vzdor-strana práce gratuluje pracujúcim z Volkswagen Bratislava k úspešnému a dovolíme si povedať aj k historickému štrajku na Slovensku. Členovia Vzdoru-strany práce boli osobne podporiť pracujúcich v areáli, kde sa konal štrajk a po osobných rozhovoroch s pracujúcimi sme boli veľmi potešení, koľko odhodlania v boji za svoje práva je v týchto ľuďoch. Toto vystúpenie pracujúcich z Volkswagenu dalo jasný odkaz celému Slovensku, aby sme jednotne, organizovane a odhodlane bojovali za svoje požiadavky a práva. Je to veľký precedens pre všetkých kapitalistov na Slovensku, že pracujúci sa u nás zobúdzajú a sú odhodlaní postaviť sa za svoje požiadavky a vytrvať. Musíme si uvedomiť, že toto je triedny boj, a v histórii to vždy fungovalo tak, že to čo si pracujúci nevydobyli sami, nikdy nedostali. História je plná príkladov bojov robotníckej triedy, kedy sa štátna moc a kapitalisti neštítili použiť akékoľvek násilie a represiu a veľa pracujúcich bolo aj chladnokrvne pozabíjaných.

Štrajk vo Volkswagene musí byť ráznym impulzom pre všetkých pracujúcich na Slovensku, aby aj oni bojovali za svoje práva, aby sa posilňovala ich súdržnosť a odhodlanie ísť si spoločne za tým, čo nám patrí. Dosť bolo nízkych platov, z ktorých nedokážeme uživiť naše rodiny. Dosť bolo lacnej pracovnej sily. Pracujúci sa musia začať v oveľa väčšej miere angažovať  v odboroch a tam kde nie sú, začať ich zakladať. Musíme tlačiť na zvyšovanie pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami a tiež musia pracujúci skoncovať s niektorými skorumpovanými funkcionármi odborov, ktorí stoja na čele organizácii v rôznych fabrikách na Slovensku a ktorí doslova kolaborujú s vedeniami spoločností a tie im diktujú, ako majú postupovať a oni robia iba to, čo im vlastník povolí. Je to teda aj memento pre pracujúcich, že keď určití predáci budú podkopávať snahy pracujúcich v jednotlivých závodoch, tak by mali zvážiť aj cestu založenia si novej odborovej organizácie, kde si zvolia progresívne a odhodlané vedenie, ktoré sa postaví za ich požiadavky. Je to aj budíček pre určitých vysokých funkcionárov z OZ KOVO, aby prestali byť nejakým poslušným psíčkom oligarchov zo SMERU-SD a postavili sa za zamestnancov, ktorých musia hájiť a aby boli smelí vo svojich požiadavkách a nebáli sa ísť do konfrontácie a ostrých štrajkov. Vzdor-strana práce volá po vzniku revolučných odborov, ktoré začnú klásť aj politické požiadavky a stanú sa novými piliermi antikapitalistického boja. Takéto odborové hnutie bude postrachom buržoázie, ktorá bude robiť všetko preto, aby ho zlomila. 

Čo všetko si vybojovali zamestnanci Volkswagenu vďaka štrajku: tabuľkové tarifné mzdy sa zvýšia o 4,7 % k 1. júnu, ďalších 4,7 % si zamestnanci pripíšu k 1. januáru 2018 a zvyšných 4,1 % od 1. novembra 2018 do 31. augusta 2019. Budú zrušené tarifné triedy 1 a 2 a noví zamestnanci pri nástupe do zamestnania budú hneď v tarifnej skupine 3 a tí zamestnanci, ktorí sú dnes v tarifnej skupine 2, budú preradení do skupiny 3, pracujúci dostanú o 1 deň dovolenky naviac, počas prvých troch dní pracovnej neschopnosti vyplatí spoločnosť náhradu príjmu vo výške 40 % priemernej mzdy a vyšší bude aj príspevok pre dobrovoľných darcov krv, jednorazová platba vo výške 500 eur k 1. 6. 2017 pre všetkých zamestnancov – rovnaká suma pre všetky tarifné triedy.

Tiež ste si mohli pri tomto štrajku všimnúť tú antikampaň zo strany určitých novinárov, analytikov, ekonómov, politikov, predstaviteľov zamestnávateľov a vedenia podniku. Snažili sa zdiskreditovať celý štrajk pred očami verejnosti a vzbudiť u nás dojem, že ide o prehnané požiadavky protestujúcich, že to ohrozuje zamestnanosť, ekonomiku Slovenska, že sa staneme nelukratívnou krajinou pre investorov, že veď tam zarábajú oproti iným Slovákom nadpriemerne a podobne… Prezident Zväzu automobilového priemyslu SR Juraj Sinay doslova vyhlásil: „Ostrý štrajk, ktorý sa začal vo Volkswagen Slovakia vážne ohrozuje zamestnanosť, ekonomiku a pozíciu Slovenska na svetových trhoch. Zároveň si dovolím dodať, že odbormi prezentovanú požiadavku na rast miezd o 16 % vnímame ako výrazné ohrozenie konkurencieschop­nosti celého automobilového priemyslu v regióne Visegradskej štvorky.“  či minister Žiga, ktorý označil požiadavky odborárov za iracionálne a že to môže ohroziť investovanie Volkswagenu na Slovensku. Tu jasne vidno, na koho strane Žiga stojí a koho záujmy háji. Spomeňme aj podpredsedníčku SaS Kiššovú: „Za relevantné by som považovala mzdy na Slovensku, nie nemecké, pretože aj spoločnosť Volkswagen sa z istého dôvodu pre Slovensko rozhodla. Ak by sa všetky náklady vyrovnali  nákladom v Nemecku, tak by si asi prvú otázku položili, prečo by vlastne mali mať takúto investíciu na Slovensku.“  Takže, keď to rozmeníme na drobné, táto pani politička jasne odkazuje pracujúcim, že veď prečo bojujete za výrazné zvyšovanie svojich platov, keď zahraničné korporácie tu investujú len kvôli tomu, že sme lacná pracovná sila a to je naša výhoda, že nadnárodné koncerny tu stavajú svoje podniky kvôli tomu, aby čo najviac ušetrili na pracovnej sile a vydolovali z tadeto čo najviac kapitálu pre seba a teda že tak to ma byť a tak je to správne…. Pripomeňme, že podobné platy a podmienky v ich domovských krajinách by im nikto netoleroval a tedy my sme čo, nejaký odpad, menejcenní ľudia, že máme znášať takéto podmienky a byť ešte šťastní a vďační… Celá táto antikampaň má za cieľ udržať pracujúcich v pasivite, aby boli poslušnou lacnou pracovnou silou, ktorá bude vytvárať obrovské zisky pre kapitalistov a oligarchov a nebudú sa proti tomu búriť. Páni kapitalisti a im poplatní politici, analytici, celebrity, novinári sa boja jedného, že pracujúci sa prebudia, začnú čoraz viac bojovať za svoje práva a nezostanú len pri požiadavkách na zvyšovanie platov, ale začnú ohrozovať samotnú podstatu kapitalizmu a vykorisťovania v ňom. Boja sa uvedomelej pracujúcej triedy, ktorá môže v budúcnosti ohroziť ich kapitalistické panstvo, ich rozprávkové majetky, ktoré získali vďaka nášmu vykorisťovaniu.

Continue reading

Vzdor-strana práce plne podporuje štrajk pracujúcich Volkswagenu Bratislava: Slovensko potrebuje vlnu štrajkov ako soľ

19400064_1517026318329255_1003324908873713729_n„Ostrý štrajk, ktorý sa začal vo Volkswagen Slovakia vážne ohrozuje zamestnanosť, ekonomiku a pozíciu Slovenska na svetových trhoch. Zároveň si dovolím dodať, že odbormi prezentovanú požiadavku na rast miezd o 16 % vnímame ako výrazné ohrozenie konkurencieschop­nosti celého automobilového priemyslu v regióne Visegradskej štvorky,“ vyhlásil prezident Zväzu automobilového priemyslu SR Juraj Sinay. Vzdor-strana práce odsudzuje tento postoj pána Sinaya a dodávame, že tu jasne vidno, na koho strane pán Sinay stojí. Na strane nadnárodných koncernov a oligarchov. Toto sú typické výroky pánov kapitalistov, ktorí strašia ohrozenosťou zamestnanosti a ekonomiky… Pracujúci vo Volkswagene bojujú za nás všetkých pracujúcich, lebo nám ukazujú, ako máme bojovať za to, čo nám patrí a pre pánov oligarchov a kapitalistov je to nebezpečný precedens, nakoľko sa boja, že sa zobudia na Slovensku aj ďalší pracujúci a Slovensko zasiahne vlna štrajkov a nezostane to len pri požiadavkách o zvýšenie platu. Toto je jediná cesta, ako zvyšovať našu životnú úroveň, ako bojovať za naše práva a vybojovať si čo nám patrí. Inšpirujte sa pracujúci na Slovensku a zomknite sa a choďte do štrajkov, lebo jedine triedny boj za naše záujmy, to jediné na kapitalistov platí. Pozrime sa na rozdelenie dôchodkov medzi prácu a kapitál v podniku Volkswagen Bratislava: 63% ide na zamestnancov a 37% do kapitálu, takže vidíme, že priestor na zvyšovanie platov tu je dostatočný.

Vzdor-strana práce plne podporuje ich boj a je to obrovská šanca ukázať všetkým pracujúcim na Slovensku, že boj za práva pracujúcich, že boj za vyššie platy si vždy musela pracujúca trieda vybojovať sama. Nikto nám nikdy nedal nič zadarmo. Až zjednotené robotnícke hnutie zreformovalo kapitalizmus do dnešnej podoby. Stálo to však priveľa krvi. Demonštrácie, štrajky, revolúcie a kolektívne vyjednávanie boli jedinou zbraňou pracujúcich. Žiadne liberálne voľby im nepriniesli požadovanú zmenu. Jediná cesta bola triedna konfrontácia, iba tohto sa báli buržoázne elity a jedine toto na nich platí aj dnes.

Jedným z riešení zvyšovania platov pre pracujúcich v kapitalizme je posilňovanie odborov a kolektívneho vyjednávania a zastúpenia pracujúcich v zamestnaneckých radách firiem. Na Slovensku je pokrytých kolektívnou zmluvou len približne 35% pracujúcich, v takých štátoch ako napr. Belgicko, Rakúsko, Francúzsko, Fínsko, Švédsko je to od 90% ku pomaly 100%. Kolektívne zmluvy sa musia vzťahovať na sektory a musia zastrešovať všetkých zamestnancov, bez ohľadu, či sú členmi odborov, alebo nie. Musíme tlačiť na rozširovanie platnosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Pre porovnanie v Čechách je okolo 12% pracujúcich v odboroch, no kolektívne zmluvy zastrešujú až 50% pracujúcich. Tým, že zvýšime rapídne podiel pracujúcich, ktorí sú zastrešovaní kolektívnou zmluvou na Slovensku, posilníme postavenie pracujúcich, ktorí tak nebudú osamelo stáť zoči voči firmám a tým pádom majú hneď horšie postavenie presadiť si nejakú adekvátnu výplatu. Pracujúci budú mať tak cez sektorové kolektívne vyjednávanie silnejšiu pozíciu presadiť adekvátne zvyšovanie platov pre väčšinu pracujúcich. Tak isto pracujúci musia začať tlačiť na zamestnávateľov cez protesty a štrajky, čo musí byť ich účinná zbraň.

Continue reading

Vzdor-strana práce bije na poplach, tetrov hlucháň nám rapídne vymiera: Podieľa sa na tom zlé hospodárenie v našich lesoch

Vzdor-strana práce sa dlhodobo venuje aj ekologickým a enviromentálnym témam. Pálčivým problémom v poslednej dobe je drancovanie lesov na Slovensku a ubúdanie drevín a krovín na ostatných územiach. V roku 2014 sa na Slovensku vyťažilo približne 9,4 miliónov kubíkov drvenej hmoty. Pripomeňme si, že za posledné roky socializmu sa u nás ročne vyťažilo približne 5 miliónov kubíkov dreva. To všetko ma aj za následok, že nám vymiera tetrov hlucháň, ktorý je bytostne spätý s hustými starými lesami. Za socializmu, keď v našich lesoch štát plánovito hospodáril, tak početnosť tetrova hlucháňa bola napr. v roku 1972 na úrovni 8 000 kusov a to sa vtedy ešte aj plánovite odlovil určitý počet hlucháňov.

Píše sa rok 2017, v kapitalizme žijeme už 28 rokov, zmenilo sa hospodárenie v našich lesoch, kde sa stal hlavným pánom zisk a trh, lesy sú drancované a začali v nich „hospodáriť“ kdejakí súkromníci, súkromné firmy a výsledok na seba nenechal dlho čakať. Tým, že sa v našich lesoch vo veľkom rúbe pre zisk, hlucháň stratil obrovské plochy na život, z ktorých úplne vymizol, alebo jeho početnosť drasticky poklesla, takže dnes sa odhaduje, že na Slovensku prežíva tak 700 až 800 kusov hlucháňov. Toto číslo je alarmujúce a pokles populácie hlucháňa sa stále nezastavil. Ako teda môžete vidieť, populácia hlucháňa klesla za 28 rokov kapitalizmu a vpustenia voľno-trhových princípov do našich lesov a prírody až o 80%…

Z nedávnej reportáže RTVS jasne vidíme, ako fungujú tzv. vtáčie územia na ochranu hlucháňa. Túto reportáž si môžete pozrieť TU.  Veselo sa v nich ťaží drevo a to dokonca holorubným spôsobom, čo má za následok devastáciu vhodného biotopu pre hlucháňa, čo ma fatálne následky na rozmnožovanie tohto druhu. Hlucháne na svoje prežitie potrebujú v lesoch kde sa vyskytujú cca.50 hektárové vhodné lesné územia, kde by sa totálne minimalizovala ťažba a keď už je tam ťažba nevyhnutná tak použiť výberkový, alebo aspoň podrastový spôsob hospodárenia. Podporovať prirodzenú obnovu lesa s obnovnou dobou nad 120 rokov. Od marca do júla úplne zastaviť v lokalitách tokanísk všetku hospodársku činnosť.

Continue reading