Skip to content

Vyhlásenia

Vzdor-strana práce víta víťazstvo SR v arbitráži o odškodné za Vodnú elektráreň Gabčíkovo s Enelom: Pripomeňme si smutný príbeh privatizácie Slovenských elektrární

Slovenská republika vyhrala arbitrážny súd vo Viedni v spore o vyplatenie odškodného Slovenským elektrárňam ( Enelu), ktoré prišli o Vodnú elektráreň Gabčíkovo. Vzdor-strana práce víta víťazstvo SR v arbitráži, no upozorňujeme aj na začiatok celého sporu, ktorý spustila Dzurindova vláda hanebnou privatizáciou Slovenských elektrárni, ktoré vlastnil štát. Polícia hovorí, že pri privatizácii Slovenských elektrárni dochádzalo k podvodom. Ako uviedla polícia, účtovník Slovenských elektrární mal pred privatizáciou znížiť ich účtovnú hodnotu, čím štát prišiel pri predaji o 308 miliónov eur. Ďalšou kapitolou je vodné dielo Gabčíkovo, ktoré podľa medzinárodných zmlúv, nemohlo byť sprivatizované Enelom v roku 2006 spolu so Slovenskými elektrárňami. Dzurindova vláda si však poradila aj s týmto a Vodné dielo Gabčíkovo prenajala na 30 rokov Slovenským elektrárňam, ktoré boli sprivatizované Enelom. Vláda tak naservírovala Enelu nie len Slovenské elektrárne, ale aj časti ziskov Vodného diela Gabčíkovo, Slovenská republika tak na ziskoch z Vodného diela Gabčíkova stratila za necelých 10 rokov približne 280 až 320 miliónov eur….

Polícia vyšetruje okrem spomínaného účtovníka aj bývalého riaditeľa Vodohospodárskej výstavby Ladislava Gáll a štyroch manažérov tohto podniku. Na mieste ja však otázka, kto ťahal nitky v pozadí a kto kasíroval milióniky za sprostredkovanie toho, aby sa Slovenské elektrárne predali pod cenu a časť ziskov z Vodného diela Gabčíkovo putovala taktiež do vrecka Enelu. Samozrejme, veľa nám napovedá to, že to bola práve Dzurindova vláda, ktorá sa postarala o to, aby Vodné dielo Gabčíkovo bolo prenajaté na 30 rokov Slovenským elektrárňam, z ktorých väčšinu akcií získal taliansky gigant Enel.

V kapitalistickom Slovensku sa zrodila aj slovenská finančná skupina J&T, či Penta a ďalšie, ktoré veľmi predstavovať nemusíme. To ako sa rozširuje ich impérium je notoricky známe a práve J&T sa spoločne s českým podnikateľom Danielom Křetínským prostredníctvom spoločne vytvoreného Energetického a průmyslového holdingu vstúpila nedávno do Slovenských elektrární, kedy celková dohoda o odpredaji akcií bola uzavretá vo výške 750 miliónov EUR. Podiel akcionárov je v slovenských elektrárňach v dnešnej dobe nasledovný:  66 % akcií vlastní spoločnosť Slovak Power Holding, ktorej vlastníkmi sú talianska spoločnosť Enel Produzione a spoločnosť EP Slovakia, ktorá je dcérskou spoločnosťou EPH a ostatných 34% akcií vlastní Slovenská republika.

Continue reading

Vzdor-strana práce gratuluje pracujúcim Volkswagenu k úspešnému štrajku: Dosť bolo lacnej pracovnej sily na Slovensku, pracujúci bojujme za to,čo nám patrí !

Vzdor-strana práce gratuluje pracujúcim z Volkswagen Bratislava k úspešnému a dovolíme si povedať aj k historickému štrajku na Slovensku. Členovia Vzdoru-strany práce boli osobne podporiť pracujúcich v areáli, kde sa konal štrajk a po osobných rozhovoroch s pracujúcimi sme boli veľmi potešení, koľko odhodlania v boji za svoje práva je v týchto ľuďoch. Toto vystúpenie pracujúcich z Volkswagenu dalo jasný odkaz celému Slovensku, aby sme jednotne, organizovane a odhodlane bojovali za svoje požiadavky a práva. Je to veľký precedens pre všetkých kapitalistov na Slovensku, že pracujúci sa u nás zobúdzajú a sú odhodlaní postaviť sa za svoje požiadavky a vytrvať. Musíme si uvedomiť, že toto je triedny boj, a v histórii to vždy fungovalo tak, že to čo si pracujúci nevydobyli sami, nikdy nedostali. História je plná príkladov bojov robotníckej triedy, kedy sa štátna moc a kapitalisti neštítili použiť akékoľvek násilie a represiu a veľa pracujúcich bolo aj chladnokrvne pozabíjaných.

Štrajk vo Volkswagene musí byť ráznym impulzom pre všetkých pracujúcich na Slovensku, aby aj oni bojovali za svoje práva, aby sa posilňovala ich súdržnosť a odhodlanie ísť si spoločne za tým, čo nám patrí. Dosť bolo nízkych platov, z ktorých nedokážeme uživiť naše rodiny. Dosť bolo lacnej pracovnej sily. Pracujúci sa musia začať v oveľa väčšej miere angažovať  v odboroch a tam kde nie sú, začať ich zakladať. Musíme tlačiť na zvyšovanie pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami a tiež musia pracujúci skoncovať s niektorými skorumpovanými funkcionármi odborov, ktorí stoja na čele organizácii v rôznych fabrikách na Slovensku a ktorí doslova kolaborujú s vedeniami spoločností a tie im diktujú, ako majú postupovať a oni robia iba to, čo im vlastník povolí. Je to teda aj memento pre pracujúcich, že keď určití predáci budú podkopávať snahy pracujúcich v jednotlivých závodoch, tak by mali zvážiť aj cestu založenia si novej odborovej organizácie, kde si zvolia progresívne a odhodlané vedenie, ktoré sa postaví za ich požiadavky. Je to aj budíček pre určitých vysokých funkcionárov z OZ KOVO, aby prestali byť nejakým poslušným psíčkom oligarchov zo SMERU-SD a postavili sa za zamestnancov, ktorých musia hájiť a aby boli smelí vo svojich požiadavkách a nebáli sa ísť do konfrontácie a ostrých štrajkov. Vzdor-strana práce volá po vzniku revolučných odborov, ktoré začnú klásť aj politické požiadavky a stanú sa novými piliermi antikapitalistického boja. Takéto odborové hnutie bude postrachom buržoázie, ktorá bude robiť všetko preto, aby ho zlomila. 

Čo všetko si vybojovali zamestnanci Volkswagenu vďaka štrajku: tabuľkové tarifné mzdy sa zvýšia o 4,7 % k 1. júnu, ďalších 4,7 % si zamestnanci pripíšu k 1. januáru 2018 a zvyšných 4,1 % od 1. novembra 2018 do 31. augusta 2019. Budú zrušené tarifné triedy 1 a 2 a noví zamestnanci pri nástupe do zamestnania budú hneď v tarifnej skupine 3 a tí zamestnanci, ktorí sú dnes v tarifnej skupine 2, budú preradení do skupiny 3, pracujúci dostanú o 1 deň dovolenky naviac, počas prvých troch dní pracovnej neschopnosti vyplatí spoločnosť náhradu príjmu vo výške 40 % priemernej mzdy a vyšší bude aj príspevok pre dobrovoľných darcov krv, jednorazová platba vo výške 500 eur k 1. 6. 2017 pre všetkých zamestnancov – rovnaká suma pre všetky tarifné triedy.

Tiež ste si mohli pri tomto štrajku všimnúť tú antikampaň zo strany určitých novinárov, analytikov, ekonómov, politikov, predstaviteľov zamestnávateľov a vedenia podniku. Snažili sa zdiskreditovať celý štrajk pred očami verejnosti a vzbudiť u nás dojem, že ide o prehnané požiadavky protestujúcich, že to ohrozuje zamestnanosť, ekonomiku Slovenska, že sa staneme nelukratívnou krajinou pre investorov, že veď tam zarábajú oproti iným Slovákom nadpriemerne a podobne… Prezident Zväzu automobilového priemyslu SR Juraj Sinay doslova vyhlásil: „Ostrý štrajk, ktorý sa začal vo Volkswagen Slovakia vážne ohrozuje zamestnanosť, ekonomiku a pozíciu Slovenska na svetových trhoch. Zároveň si dovolím dodať, že odbormi prezentovanú požiadavku na rast miezd o 16 % vnímame ako výrazné ohrozenie konkurencieschop­nosti celého automobilového priemyslu v regióne Visegradskej štvorky.“  či minister Žiga, ktorý označil požiadavky odborárov za iracionálne a že to môže ohroziť investovanie Volkswagenu na Slovensku. Tu jasne vidno, na koho strane Žiga stojí a koho záujmy háji. Spomeňme aj podpredsedníčku SaS Kiššovú: „Za relevantné by som považovala mzdy na Slovensku, nie nemecké, pretože aj spoločnosť Volkswagen sa z istého dôvodu pre Slovensko rozhodla. Ak by sa všetky náklady vyrovnali  nákladom v Nemecku, tak by si asi prvú otázku položili, prečo by vlastne mali mať takúto investíciu na Slovensku.“  Takže, keď to rozmeníme na drobné, táto pani politička jasne odkazuje pracujúcim, že veď prečo bojujete za výrazné zvyšovanie svojich platov, keď zahraničné korporácie tu investujú len kvôli tomu, že sme lacná pracovná sila a to je naša výhoda, že nadnárodné koncerny tu stavajú svoje podniky kvôli tomu, aby čo najviac ušetrili na pracovnej sile a vydolovali z tadeto čo najviac kapitálu pre seba a teda že tak to ma byť a tak je to správne…. Pripomeňme, že podobné platy a podmienky v ich domovských krajinách by im nikto netoleroval a tedy my sme čo, nejaký odpad, menejcenní ľudia, že máme znášať takéto podmienky a byť ešte šťastní a vďační… Celá táto antikampaň má za cieľ udržať pracujúcich v pasivite, aby boli poslušnou lacnou pracovnou silou, ktorá bude vytvárať obrovské zisky pre kapitalistov a oligarchov a nebudú sa proti tomu búriť. Páni kapitalisti a im poplatní politici, analytici, celebrity, novinári sa boja jedného, že pracujúci sa prebudia, začnú čoraz viac bojovať za svoje práva a nezostanú len pri požiadavkách na zvyšovanie platov, ale začnú ohrozovať samotnú podstatu kapitalizmu a vykorisťovania v ňom. Boja sa uvedomelej pracujúcej triedy, ktorá môže v budúcnosti ohroziť ich kapitalistické panstvo, ich rozprávkové majetky, ktoré získali vďaka nášmu vykorisťovaniu.

Continue reading

Vzdor-strana práce plne podporuje štrajk pracujúcich Volkswagenu Bratislava: Slovensko potrebuje vlnu štrajkov ako soľ

19400064_1517026318329255_1003324908873713729_n„Ostrý štrajk, ktorý sa začal vo Volkswagen Slovakia vážne ohrozuje zamestnanosť, ekonomiku a pozíciu Slovenska na svetových trhoch. Zároveň si dovolím dodať, že odbormi prezentovanú požiadavku na rast miezd o 16 % vnímame ako výrazné ohrozenie konkurencieschop­nosti celého automobilového priemyslu v regióne Visegradskej štvorky,“ vyhlásil prezident Zväzu automobilového priemyslu SR Juraj Sinay. Vzdor-strana práce odsudzuje tento postoj pána Sinaya a dodávame, že tu jasne vidno, na koho strane pán Sinay stojí. Na strane nadnárodných koncernov a oligarchov. Toto sú typické výroky pánov kapitalistov, ktorí strašia ohrozenosťou zamestnanosti a ekonomiky… Pracujúci vo Volkswagene bojujú za nás všetkých pracujúcich, lebo nám ukazujú, ako máme bojovať za to, čo nám patrí a pre pánov oligarchov a kapitalistov je to nebezpečný precedens, nakoľko sa boja, že sa zobudia na Slovensku aj ďalší pracujúci a Slovensko zasiahne vlna štrajkov a nezostane to len pri požiadavkách o zvýšenie platu. Toto je jediná cesta, ako zvyšovať našu životnú úroveň, ako bojovať za naše práva a vybojovať si čo nám patrí. Inšpirujte sa pracujúci na Slovensku a zomknite sa a choďte do štrajkov, lebo jedine triedny boj za naše záujmy, to jediné na kapitalistov platí. Pozrime sa na rozdelenie dôchodkov medzi prácu a kapitál v podniku Volkswagen Bratislava: 63% ide na zamestnancov a 37% do kapitálu, takže vidíme, že priestor na zvyšovanie platov tu je dostatočný.

Vzdor-strana práce plne podporuje ich boj a je to obrovská šanca ukázať všetkým pracujúcim na Slovensku, že boj za práva pracujúcich, že boj za vyššie platy si vždy musela pracujúca trieda vybojovať sama. Nikto nám nikdy nedal nič zadarmo. Až zjednotené robotnícke hnutie zreformovalo kapitalizmus do dnešnej podoby. Stálo to však priveľa krvi. Demonštrácie, štrajky, revolúcie a kolektívne vyjednávanie boli jedinou zbraňou pracujúcich. Žiadne liberálne voľby im nepriniesli požadovanú zmenu. Jediná cesta bola triedna konfrontácia, iba tohto sa báli buržoázne elity a jedine toto na nich platí aj dnes.

Jedným z riešení zvyšovania platov pre pracujúcich v kapitalizme je posilňovanie odborov a kolektívneho vyjednávania a zastúpenia pracujúcich v zamestnaneckých radách firiem. Na Slovensku je pokrytých kolektívnou zmluvou len približne 35% pracujúcich, v takých štátoch ako napr. Belgicko, Rakúsko, Francúzsko, Fínsko, Švédsko je to od 90% ku pomaly 100%. Kolektívne zmluvy sa musia vzťahovať na sektory a musia zastrešovať všetkých zamestnancov, bez ohľadu, či sú členmi odborov, alebo nie. Musíme tlačiť na rozširovanie platnosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Pre porovnanie v Čechách je okolo 12% pracujúcich v odboroch, no kolektívne zmluvy zastrešujú až 50% pracujúcich. Tým, že zvýšime rapídne podiel pracujúcich, ktorí sú zastrešovaní kolektívnou zmluvou na Slovensku, posilníme postavenie pracujúcich, ktorí tak nebudú osamelo stáť zoči voči firmám a tým pádom majú hneď horšie postavenie presadiť si nejakú adekvátnu výplatu. Pracujúci budú mať tak cez sektorové kolektívne vyjednávanie silnejšiu pozíciu presadiť adekvátne zvyšovanie platov pre väčšinu pracujúcich. Tak isto pracujúci musia začať tlačiť na zamestnávateľov cez protesty a štrajky, čo musí byť ich účinná zbraň.

Continue reading

Vzdor-strana práce bije na poplach, tetrov hlucháň nám rapídne vymiera: Podieľa sa na tom zlé hospodárenie v našich lesoch

Vzdor-strana práce sa dlhodobo venuje aj ekologickým a enviromentálnym témam. Pálčivým problémom v poslednej dobe je drancovanie lesov na Slovensku a ubúdanie drevín a krovín na ostatných územiach. V roku 2014 sa na Slovensku vyťažilo približne 9,4 miliónov kubíkov drvenej hmoty. Pripomeňme si, že za posledné roky socializmu sa u nás ročne vyťažilo približne 5 miliónov kubíkov dreva. To všetko ma aj za následok, že nám vymiera tetrov hlucháň, ktorý je bytostne spätý s hustými starými lesami. Za socializmu, keď v našich lesoch štát plánovito hospodáril, tak početnosť tetrova hlucháňa bola napr. v roku 1972 na úrovni 8 000 kusov a to sa vtedy ešte aj plánovite odlovil určitý počet hlucháňov.

Píše sa rok 2017, v kapitalizme žijeme už 28 rokov, zmenilo sa hospodárenie v našich lesoch, kde sa stal hlavným pánom zisk a trh, lesy sú drancované a začali v nich „hospodáriť“ kdejakí súkromníci, súkromné firmy a výsledok na seba nenechal dlho čakať. Tým, že sa v našich lesoch vo veľkom rúbe pre zisk, hlucháň stratil obrovské plochy na život, z ktorých úplne vymizol, alebo jeho početnosť drasticky poklesla, takže dnes sa odhaduje, že na Slovensku prežíva tak 700 až 800 kusov hlucháňov. Toto číslo je alarmujúce a pokles populácie hlucháňa sa stále nezastavil. Ako teda môžete vidieť, populácia hlucháňa klesla za 28 rokov kapitalizmu a vpustenia voľno-trhových princípov do našich lesov a prírody až o 80%…

Z nedávnej reportáže RTVS jasne vidíme, ako fungujú tzv. vtáčie územia na ochranu hlucháňa. Túto reportáž si môžete pozrieť TU.  Veselo sa v nich ťaží drevo a to dokonca holorubným spôsobom, čo má za následok devastáciu vhodného biotopu pre hlucháňa, čo ma fatálne následky na rozmnožovanie tohto druhu. Hlucháne na svoje prežitie potrebujú v lesoch kde sa vyskytujú cca.50 hektárové vhodné lesné územia, kde by sa totálne minimalizovala ťažba a keď už je tam ťažba nevyhnutná tak použiť výberkový, alebo aspoň podrastový spôsob hospodárenia. Podporovať prirodzenú obnovu lesa s obnovnou dobou nad 120 rokov. Od marca do júla úplne zastaviť v lokalitách tokanísk všetku hospodársku činnosť.

Continue reading

Opustil nás vynikajúci priateľ a komunista s. Milan Krokavec: Nezabudneme a bojujeme ďalej aj za teba !

18882135_1559590977404598_2103297130692656155_nS obrovským zármutkom Vám oznamujeme, že nás navždy opustil úžasný človek, veľký bojovník za socializmus, za práva pracujúcich, sociálnu spravodlivosť, vynikajúci priateľ a komunista, človek s veľkým Č- Milan Krokavec. Boju za beztriedny svet, svet bez vykorisťovania človeka človekom, pomoc všetkým ľuďom dobrej vôle zasvätil celý svoj život. Bol to inteligentný a vzdelaný muž, ktorý obohacoval svojou múdrosťou a skúsenosťami každého, s kým sa stretol. Vedel viesť dlhé a trpezlivé diskusie o fungovaní sveta, spoločnosti, politike a všetkého okolo nás. Bol príkladom čestného,skromného a múdreho komunistu, ktorý žil príkladným životom a ktorého mali vo veľkej úcte aj jeho oponenti.

Jeho pôsobenie bude už navždy späté s mestom Spišská Nová Ves, kde žil, pracoval a politicky sa angažoval v Komunistickej strane Slovenska až do poslednej chvíle. Po roku 1989 nezradil, neprezliekol kabát, ale pustil sa do horlivej politickej činnosti a krvopotne pomáhal obnovovať komunistické hnutie v okrese Spišská Nová Ves, čo sa mu darilo. Aj vďaka nemu vstúpilo do KSS množstvo členov, ktorých nadchol pre boj za lepšiu spoločnosť a za naše práva a vďaka nemu vzniklo viacero životaschopných organizácií KSS vo viacerých obciach okresu Spišská Nová Ves. Neúnavne stále pracoval na svojom intelekte a stále sa vzdelával v marxizme-leninizme. Vždy sa rázne postavil proti deformáciám a nekalým praktikám, ktoré zavádzali do komunistického hnutia určití funkcionári.

S. Krokavec bol veľkou oporou a podporovateľom aj nás mladých komunistov, ktorí sme pôsobili v Socialistickom zväze mladých a z ktorých dnes veľká časť pôsobíme práve vo Vzdore-strane práce. Samozrejme nechýbal ani na tohtoročnom zhromaždení na 1.mája v Spišskej Novej Vsi. Vzdor-strana práce stratila v osobe s. Krokavca odhodlaného komunistu, bojovníka a oddaného priateľa. Bojoval statočne a odhodlane aj v posledných minútach svojho života so zdravotnými komplikáciami,ktoré udreli naozaj nečakane a rýchlo.

Nikdy nezabudneme na tohto veľkého muža a bude naďalej žiť v našich srdciach. Skláňame sa nad jeho životným odkazom a budeme ho mať vždy vo veľkej úcte. Jeho strata je obrovskou ujmou pre celé komunistické hnutie. Česť tvojej pamiatke a nikdy nezabudneme. Odpočívaj v pokoji a vedz, že boj za socializmus pokračuje aj vďaka tvojej obetavej práci!

Vzdor-strana práce

18881840_1559591084071254_3384088520201605984_n

Continue reading

Vzdor – strana práce k pokusu o rozpustenie strany Kotleba- Ľudová strana Naše Slovensko: Ide o vyvrcholenie zápasu dvoch fašistických prúdov

Na jednej strane je to nadnárodný globálny fašistický prúd, ktorého cieľom je pohltenie všetkého a zlikvidovanie každého, kto sa postaví proti. Tento fašistický prúd je v ekonomickej oblasti reprezentovaný veľkými globálnymi koncernami, ktoré sa snažia zlomiť každý odpor v ich snahách o absolútne ekonomické zotročenie celej planéty. V politickej oblasti tento fašistický politický prúd reprezentujú politici, ktorí vtiahli krajiny do zločineckého fašistického paktu NATO, ktorý je strojcom mnohých vojen a je predĺženou rukou globálnej oligarchie a ktorí u nás presadzujú neoliberálny diktát. Medzi politikov na Slovensku, ktorí presadzujú totalitný neoliberalizmus, diktát NATO, militarizáciu, americké zahraničné záujmy, neobmedzenú ruku trhu patrí napr. prezident republiky Andrej Kiska, minister zahraničných vecí Miloslav Lajčák, ale aj mnohí Šebejovia, Dostálovia, Gajdošovia a mnohí podobní, pre ktorých je sväté to, čo sa povie v centrále NATO, v Bruseli, či na Americkej ambasáde v Bratislave. Druhý fašistický prúd, ktorý vznikol ako zákonitá odozva na kroky globálnej oligarchie a ich predĺžených politických a vojenských rúk, je organizovaná domáca maloburžuázia nacionálneho smerovania, ktorej politickým predstaviteľom je práve KĽSNS. Jej agendou je tzv. „ochraňovanie domácich hodnôt“ a ochrana „národného a tradičného“. Teda v skutočnosti je to konflikt nadnárodného kapitalizmu s tým domácim nacionálnym.

Vzdor – strana práce považuje kapitalizmus za prekonaný spoločenský systém, ktorý treba odstrániť, nakoľko tento systém je prekážkou k smerovaniu k spravodlivejšiemu usporiadaniu spoločnosti. Z tohto dôvodu nevidíme ani najmenší zmysel, aby sme sa stavali na stranu niektorého zo súperiacich fašistických prúdov. Už v minulosti sme viac krát upozorňovali, že fašistické tendencie a smerovanie nie je iba v KĽSNS. Pre nás je rovnako prejavom fašizmu, keď sa prezident republiky bratríčkuje s prezidentom Ukrajiny, ktorý vyzbrojuje neonacistické banderovské skupiny, vyhlasuje banderovcov za hrdinov, zabíja na východe vlastných obyvateľov a presadzuje totalitné prvky. Pre nás je rovnako prejavom fašizmu, keď minister zahraničných vecí SR je ochotný schváliť akékoľvek „humanitárne bombardovanie“, ktoré zrealizuje NATO, či priamo USA a vyhlasuje podporu tureckému režimu, ktorý vo veľkom prenasleduje vlastné obyvateľstvo a podporuje islamistických teroristov. Pre nás je rovnako fašizmom, keď politici, či novinári šíria v spoločnosti protiruskú nenávisť a hystériu a snažia sa v ľudoch vyvolávať strach a volajú po zbrojení a konfrontácii. Rovnako je a bude pre nás prejavom fašizmu, znevažovanie Slovenského národného povstania, označovanie účastníkov SNP ako „dezertérov“(Kotlebov výraz spred niekoľkých rokov), či banditov. Spochybňovanie hrôz druhej svetovej vojny, označovanie Hitlera za „mierotvorcu“ (kandidát na poslanca za ĽSNS na kandidátnej listine pod č.88) zdravenie sa pozdravom fašistického Slovenského štátu, i ospevovanie prezidenta spomenutého režimu Jozefa Tisa.

Continue reading

Slovensko starne a rodí sa u nás málo detí: Toto sú opatrenia Vzdoru-strany práce na zvýšenie pôrodnosti, platov pracujúcich a starostlivosti o dôchodcov

Vážnym problémom Slovenska je starnutie populácie. Tento fenomén postihol Slovensko po roku 1989, dovtedy naša populácia patrila k najmladším v Európe. Faktom ostáva, že miera sociálnych istôt, istoty práce, bývania, zdravotnej starostlivosti za socializmu dokázali to, že sa u nás každoročne zvyšoval počet obyvateľov a pomer dôchodcov k pracujúcim bol viac ako optimálny. Dnes je pred nami vážny problém, s ktorým sa musíme poriadne popasovať a pripomeňme, že Vzdor-strana práce tvrdo odmieta reformu tipu zvyšovanie odchodu do dôchodku, lebo toto nepovažujeme za reformu, ktorá vyrieši starnutie populácie. Je to pre nás trestanie pracujúcich ľudí, ktorí tvrdo drú a do dôchodku majú odchádzať až v 65-67 rokoch. To je niečo nemysliteľné. Objavujú sa už aj názory kapitalistických ekonómov, že máme robiť až do 70-tky. Berme do úvahy aj fakt, že na Slovensku máme vysoké čísla úmrtnosti mužov už medzi 55tim a 59 rokom. To chce tento systém, aby nás rovno odnášali z práce do márnice? Tomuto hovoria dôchodková reforma?

Slovensko musí spustiť rázne reformy, ktoré zvýšia životnú úroveň obyvateľstva a budú motivovať mladých ľudí, aby mali viac detí. Štát musí pripraviť podmienky, aby sa začalo rodiť dostatok detí a to viacerými opatreniami. Musí sa začať masová výstavba verejných bytov v réžii štátu, kde bude stabilné regulované nájomné po celom území Slovenska. Štát musí spustiť program dotácií na bývanie. Dnešná mladá generácia býva u rodičov aj do 30tky, lebo samostatné bývanie je pre nich nedostupné a aj to znemožňuje vytvárať podmienky na plodenie detí so svojim partnerom. Obrovským problémom je zadlžovanie mladých ľudí a rodín, ktorí musia splácať drahé hypotéky skoro celý svoj život, aby mali vlastné bývanie. Sťahujú sa do drahých podnájmov. Štát a samosprávy v tomto totálne zlyhávajú. Bytová politika pre mladých ľudí a rodiny je veľká katastrofa.

Vláda zvýšila príspevok na presťahovanie a vyzýva pracujúcich, aby sa z východu sťahovali za prácou na západ. Toto je podľa nich správny krok? Keď vyzývajú ľudí aby začali vyľudňovať oblasti na východe a začali sa sťahovať na západ Slovenska, prakticky do neznáma, aby začali nový život, miesto toho, aby vláda podporovala najchudobnejšie regióny a vytvárali tam pracovné miesta, máme ich vyľudňovať? Po ďalšie, keď sa aj celá rodina presťahuje z východu na západ, tak tu narazí na veľké prekážky a to práve drahé byty a nájomné. Takže keď už vláda láka pracujúcich, aby sa presťahovali, tak musí zabezpečiť, aby pri priemyselných zónach vyrástli nové bytové komplexy, ktoré bude stavať štát a zabezpečí tam stabilné regulované nájomné.

Continue reading

Vzdor-strana práce protestuje proti rozprávkovým platom manažmentu RTVS: Spravodajstvo veľakrát šíri propagandu NATO, zbrojenia a hegemóna USA

Na svetlo sveta vyšlo, aké nehorázne platy vďaka odmenám poberá manažment RTVS, ktoré presahujú u niektorých 7 až 8-tisíc Eur v hrubom mesačne, čo je niečo šialené, keď veľakrát radoví zamestnanci televízie majú platy okolo 800-Eur v hrubom a ešte sa to snažilo vedenie RTVS zatajiť pred verejnosťou… Ide o správu, ktorá zahrňuje 14 riaditeľov sekcií a vedúcich pracovníkov RTVS, ktorí poberajú spolu s odmenami od 5 000 do 8 200 eur. Viac sa o tejto téme dočítate TU.

„Všetky mzdy aj odmeny manažérom boli vyplatené v súlade so zákonom a mzdovým poriadkom RTVS. Riaditeľom sekcií a manažmentu RTVS sú priznávané odmeny, ktoré sú súčasťou pracovných zmlúv vo väzbe na priznané odmeny generálnemu riaditeľovi. Keď Rada RTVS schváli generálnemu riaditeľovi odmenu vo výške 100 percent za splnenie úloh, jeho plat dosiahne v priemere výšku približne 7 200 eur v hrubom. Po schválení odmeny generálnemu riaditeľovi môže vzniknúť nárok na odmenu aj členom manažmentu RTVS,“ povedal riaditeľ Mika.
Tieto odmeny a platy schválila aj Dozorná rada RTVS. Takže tu jasne vidíme zle nastavený mechanizmus odmien v RTVS, ktorý umožňuje takýmto spôsobom dostávať riaditeľovi a manažmentu takto vysoké platy. Toto musí skončiť a preto žiadame, aby sa schválil jasný mantinel. Tieto odmeny sú neadekvátne vysoké a naša strana presadzuje ich zákonné oklieštenie a zamedzenie akejkoľvek možnosti, aby sa akokoľvek obchádzali, nakoľko tabuľky o platoch a odmenách v RTVS jasne hovoria, že celková vyplatená suma pre člena najvyššieho vedenia RTVS za mesiac nemôže prekročiť sumu 3 400 Eur. 
 
Väčšina pracujúcich na Slovensku doslova drie za smiešne platy a manažment RTVS si z našich peňazí rozdáva platy s odmenami presahujúce mesačne aj 7 až 8-tisíc Eur v hrubom, čo väčšina  našich pracujúcich nezarobí ani za rok. To je niečo neskutočné a je to totálny výsmech do tváre nám všetkým tvrdo pracujúcim obyvateľom Slovenska, ktorí platíme koncesionárske poplatky.  
 
Kto dlhodobo sleduje spravodajstvo RTVS, tak si určite mohol všimnúť, že sa tam objavuje množstvo doslova propagandistických príspevkov ospevujúcich NATO, zbrojenie, rôzne vojenské dobrodružstvá USA a NATO, či varujúcich pred hrozbou z Ruska a posilňovania americkej vojenskej prítomnosti v Európe.
Večer s Havranom je tiež ďalším dôkazom manipulovania s verejnou mienkou a Havran tak pokračuje v ideologicko-manipulatívnych koľajách Hríba a jeho relácie Pod lampou. V správach dostávajú množstvo priestoru rôzni bezpečnostní „analytici“ tipu Naďa, ktorí bez vyjadrení kritických hlasov ospevujú vojny pod vlajkami NATO, hegemóniu USA, nepriateľstvo voči Rusku, Sýrii, Iránu.., posilňovania NATO, zbrojenia na Slovensku atď… Vzdor-strana práce volá po objektivite v spravodajstve, verejnoprávna televízia je platená občanmi Slovenska a preto je neprístupné, aby sa tam presadzovala len jedna politicko-ideologická línia, ktorú považujú dnešné elity za jedinú správnu.

Continue reading

Za 485 obrnencov zaplatíme 1,2 mld Eur v dobe, keď sme v produkcii potravín pod kritickou hranicou potravinovej bezpečnosti štátu: Nie zbrojeniu, áno potravinovej sebestačnosti

13335712_602011866632576_6838546594764968616_nNie je tomu tak dávno, čo premiér Fico vyhlásil, že radšej jeho vláda dá financie na mlieko, ako na zbrane. Reagoval tak na mliečnu krízu na Slovensku a na drastický pokles dojníc u nás. Neprešlo tak veľa času a slovenská vláda schválila bez väčšieho povšimnutia verejnosti nákup 485 obrnených bojových vozidiel za 1,2 mld Eur a zaviazala sa na rokovaní špičiek NATO, že drasticky navýšime aj prostriedky na našu armádu na 1,6% HDP ( dnes dávame na armádu 1,2% HDP, čo je približne miliarda EUR ) a je možné, že v horizonte niekoľkých rokov budeme dávať na armádu až 2% HDP, čo sú približne dve miliardy EUR, k čomu nás tlačí NATO. Tak opäť raz vidíme, ako nás premiér Fico zavádzal, keď nám tvrdil, ako dajú radšej poľnohospodárom a potravinárom, ako na zbrane, keď si uvedomíme, že vláda dala mliekarom mimoriadnu podporu vo výške 33 miliónov Eur, no na nákup obrnených bojových vozidiel investuje 1,2 mld Eur…

K zbrojeniu a navyšovaniu financií na armádu nás tlačia USA a NATO, za výraznej pomoci domácich elít, rôznych „bezpečnostných analytikov“, prezidenta Kisku a predstaviteľov našej vlády. Pritom Slovensko sa z roka na rok prepadáva vo výrobe vlastných potravín. Podľa posledných zistení Potravinárskej komory Slovenska, v našich obchodných reťazcoch nájdeme len 37,2% našich potravín. Sú to naozaj alarmujúce čísla. Na Slovensku sa likvidujú chovy ošípaných, dojníc, oviec a ďalších hospodárskych zvierat. Zatvárajú sa mäsovýroby, bitúnky, mliekarne, no my vo veľkom zbrojíme.

Patríme ku krajinám s najvyšším podielom dovezených potravín. Potravinárstvo u nás upadá a v tomto odvetví rapídne miznú pracovné miesta. Podpora štátu pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo je na Slovensku tretia najnižšia z celej EÚ. V produkcii potravín sme prakticky pod kritickou hranicou potravinovej bezpečnosti štátu. Slovensko musí začať rapídne investovať financie zo štátnej kasy do podpory slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva. Musíme začať výrazne zvyšovať dotácie pre našich poľnohospodárov, keď napr. v Dánsku, alebo Holandsku dostanú na jeden hektár poľnohospodári 400 Eur, na Slovensku je to 200 Eur a napr. v Maďarsku dostanú chovatelia od štátu na jednu dojnicu až o sto Eur viac.

Continue reading

Propagandistické divadielko prezidenta Kisku pri návšteve prezidenta Gruzínska Margvelašviliho: Ako to naozaj bolo s vojnou v Gruzínsku a Južnom Osetsku

Slovensko navštívil prezident Gruzínska Giorgi Margvelašvili a prezident SR Andrej Kiska si neodpustil niekoľko propagandistických vyhlásení, ktoré prekrúcajú nedávne udalosti v Gruzínsku. „Jedným z mojich najsilnejších zážitkov počas oficiálnych ciest ako prezidenta bola návšteva Gruzínska a Južného Osetska. V praxi tam bolo vidieť, čo znamená agresivita jednej krajiny. V praxi tam je vidieť, čo znamená porušenie základných pravidiel. V praxi bolo vidieť, čo Rusko dokáže urobiť v prípade, keď sa rozhodne ohroziť celistvosť inej krajiny,“ povedal Kiska a ďalej doplnil: „Je to dôležitý signál pre nás, aby sme rozumeli obavám pobaltských krajín, Poľska, aby sme rozumeli obavám, čo sa môže stať, keď sa Rusko rozhodne presadzovať svoje záujmy.“ Povedzme si však ako to naozaj bolo s konfliktom v Gruzínsku a demaskujme tak Kiskové prekrúcanie faktov.

Napätie a konflikty medzi Gruzíncami a obyvateľmi Abcházska a Južného Osetska trvajú už pár storočí. Spory o tieto územia končili vždy konfliktami. Počas trvania Sovietskeho zväzu dostali tieto oblasti štatút autonómnych oblastí a na sklonku ZSSR, autonómnych republík. Všetko sa ale dramaticky zmenilo po páde Sovietskeho zväzu a vzniku nezávislého Gruzínska, ktoré tieto oblasti považovalo za svoje zvrchované územie. Gruzínsko neakceptovalo autonómny status pre Abcházsko a Južné Osetsko, ktoré si chceli Gruzínci podmaniť vojensky a tak na začiatku 90-tých rokov dali povel k vojenskému obsadzovaniu týchto území. To sa stretlo s odporom Osetov a Abcházov, ktorí sa postavili gruzínskej armáde na odpor a rozpútala sa niekoľkoročná krvavá vojna.

Za pomoci OSN sa podarilo nastoliť mier a z Abcházska a Južného Osetska sa stiahlo gruzínske vojsko a na dodržiavanie prímeria boli v týchto autonómnych republikách rozmiestnené jednotky OSN. Abcházsko a Južné Osetsko fungovali ako autonómne republiky. Medzi nimi a Gruzínskom panovalo veľké napätie, boli zaznamenávané aj boje menšieho lokálneho razenia. Krehký mier však dostal jasné KO v dobe, kedy sa dostal na čelo Gruzínska neslávne známy Saakašvili. Medzi jeho priority patrilo získanie autonómnych republík pod úplnú kontrolu Gruzínska.

Continue reading