Skip to content

Nezaradené - 2. page

Pivovarnícke giganty u nás nepoužívajú slovenský chmeľ a od pádu socializmu sme prišli o 1 159 hektárov chmeľníc: Opatrenia Vzdoru-strany práce na obnovu chmeľníc

Pivo patrí medzi najobľúbenejšie nápoje na svete. Slováci svojou spotrebou piva za rok patria zo všetkých krajín sveta na 20. miesto ( bratia Česi dokonca vedú svetový rebríček ), v priemere vychádza viac ako 70 litrov piva na každého obyvateľa Slovenska na rok. K pivu však neodmysliteľne patrí chmeľ a práve v pestovaní chmeľu Slovensko od pádu socializmu totálne upadlo. Povedzme si tiež jeden nemilý fakt, pre väčšinu z vás to bude asi novinka, že len jediný veľký pivovar na Slovensku a to Urpiner ( plus niekoľko malých remeselných pivovarov ), používa pri varení piva chmeľ vypestovaný na Slovensku. Takže keď si pochutnávate na pive z najväčších slovenských pivovarov ( ktoré v dnešnej dobe aj tak ovládajú zahraničné koncerny ), tak vedzte, že chmeľ použitý pri ich výrobe nebol vypestovaný na Slovensku, ale bol dovezený zo zahraničia. Rozvoj chmeľníc na Slovensku začal práve za socializmu a to od 50-tych rokov.

České pivá si zakladajú hlavne na tom, že používajú svoj slad a chmeľ vypestovaný v Českej republike. Za socializmu sa na Slovensku pestoval do roku 1993 chmeľ na vyše 1 300 hektároch, dnes sa pestuje už len na zlomku rozlohy a to na biednych 141 hektároch. Pestujú ho len štyri družstvá, ktoré pochádzajú výlučne z Trenčianskeho kraja. Úroda sa pohybuje niekde na úrovni medzi 105 až 140 tonami chmeľu, no ani tá neputuje poväčšine do pivovarov na Slovensku, ale až 90% úrody sa musí vyvážať do zahraničia. Aj to je jeden z výsledkov privatizácie našich pivovarov a ich následné ovládnutie zahraničnými koncernami, ktoré si na výrobu piva dovezú chmeľ zo svojich domovských krajín a aj vďaka tomu chmeľnice na Slovensku totálne upadli. Je to naozaj smutné zistenie.

Vzdor-strana práce chce napomôcť oživeniu pestovania chmeľu na Slovensku rôznymi opatreniami. Medzi ne patrí napr. zvýšenie dotácií pri zakladaní chmeľníc a na chmeľnice ako také ( oproti Českej republike ich máme o polovicu nižšie ), taktiež zrušením kontoroverzného zákona, ktorý určuje, že na zriadenie každej novej chmeľnice treba stavebné povolenie, taktiež štát musí podať pomocnú ruku so sceľovaním pôdy pri nových chmeľniciach, či výmenou pôdy vo vlastníctve štátu, nakoľko keď sa vybuduje chmeľnica, tak chmeľ v nej rastie a obhospodaruje sa aj 40 rokov a sú veľké problémy s prenajatím pôdy od veľkého množstva vlastníkov na tak dlhé obdobie a aj to bráni ďalšiemu rozširovaniu chmeľníc na Slovensku. Za socializmu štátne pivovary na Slovensku pomáhali rozvíjať celú našu krajinu, no dnes „slovenské“ pivovary mastia vrecká nadnárodným koncernom a hŕstke ich vlastníkov a akcionárov…Celý článok nájdete po kliknutí na ikonku Continue reading:      Continue reading

Trump a Juncker sa dohodli na zvýšení dovozu americkej geneticky modifikovanej (GMO) sóje do EÚ: Vzdor-strana práce odmieta GMO plodiny a potraviny

NO_GMO_001Len pred nedávnom prebehlo stretnutie prezidenta USA Trumpa a šéfa eurokomisie Jeana-Clauda Junckera, kde sa okrem iného dohodlo aj to, že USA do Európy začnú dovážať zvýšené množstvo geneticky modifikovanej (GMO) sóje. Práve na dovážanie GMO potravín do Európy tlačili USA na EÚ už pri jednaniach o neúspešnej dohode TTIP. EÚ má prísne normy na používanie a pestovanie GMO plodín. Napriek tomu USA dovážajú do EÚ už niekoľko rokov GMO plodiny, medzi nimi najviac sóju a kukuricu a teraz chcú ich počty výraznejšie navýšiť.

Vzdor-strana práce jasne odmieta zvyšovanie dovozu GMO produktov, plodín ( sóje, kukurice atď. ) do EÚ a na Slovensko. Vidíme v  tom jasné snahy podkopať výsledky neprijatia zmluvy TTIP, vrámci ktorej EÚ odmieta povoliť zvyšovanie dovozu GMO plodín a produktov. Takto potichúčku sa obchádza tento zákaz a uvoľňujú sa normy potravín pre Európanov.

Od roku 1998 je povolené v EÚ pestovať aj GMO kukuricu MON 810, ktorá sa pestovala do roku 2017 aj na Slovensku. Mnohé krajiny EÚ však jej pestovanie zakázali. Vzdor-strana práce má vo svojom programe uzákonenie zákazu pestovania GMO plodín a dovozu potravín s GMO a tiež dokrmovanie zvierat určených na konzumáciu chemickými prípravkami urýchľujúcich ich rast.

Pestovanie a dovoz GMO má v sebe veľa rizík. Panujú veľké pochybnosti o ich tzv. nezávadnom účinku na ľudí a zvieratá. Tiež je dokázané, že GMO plodiny sú tak agresívne, že ich GMO genóm sa prenáša aj na susedné polia, ktoré nie sú GMO a do voľnej prírody. Tieto plodiny obsahujú aj pesticídy, ktoré kontaminujú pôdu, vodu, krmivá a potraviny.

Potraviny obsahujúce GMO sa musia podľa zákona označovať, že obsahujú GMO. To však neplatí na produkty zvierat, ktoré sú kŕmené krmivami GMO. Na Slovensko sa dovezie napr. GMO sójový šrot za 35 miliónov Eur. Preto tiež navrhujeme, aby podliehali povinnému označovaniu GMO produkt aj výrobky a produkty zvierat, ktoré sú kŕmené GMO krmivami. Slovensko je pritom čo sa týka produkcie krmív a sóje pre hospodárske zvieratá prakticky sebestačné, aj bez GMO. Celý článok nájdete po kliknutí na ikonku Continue reading:

Continue reading

Slovensko je v počte verejných nájomných bytov na chvoste Európy: Potrebujeme nové nájomné byty pre mladých, nie stíhačky a zbrojenie!

18198569_1520942151269481_9029478690794436919_nSlovensko je v Európe najhoršou krajinou, čo sa týka verejného nájomného bývania. Máme len 6% verejných nájomných bytov z celkového bytového fondu. Za socializmu sa u nás stavali ročne desiatky tisíc štátnych a družstevných bytov pre našich obyvateľov, veď ešte napr. v roku 1989, teda v poslednom roku socializmu, sa na Slovensku postavilo vyše 33-tisíc bytov ! Ročne sa stavalo aj vyše 10-tisíc rodinných domov. Štát za socializmu realizoval masovú štátnu výstavbu bytov, ktorá je unikátna v celej histórii Slovenska. Nástupom kapitalizmu došlo aj k obrovskému útlmu výstavby bytov, bytový fond čelili veľkej privatizácii, kedy sa byty hromadne odpredávali do súkormného vlastníctva a tak sme sa za necelých 30 rokov dostali na chvost v počte nájomných bytov v Európe. Byty taktiež od pádu socializmu do dnešných dní u nás zdraželi 75-násobne! Pre porovnanie, v EÚ máme aj štáty, kde tvoria verejné nájomné byty z celkového bytového fondu až 62%, napr. u našich susedov v Rakúsku to je 42%. 

Vzdor-strana práce jasne presadzuje vo svojom programe masovú výstavbu verejných bytov v réžii štátu, kde bude stabilné regulované nájomné po celom území Slovenska. Štát musí spustiť program dotácií na bývanie. Dnešná mladá generácia býva u rodičov aj do 30tky, lebo samostatné bývanie je pre nich nedostupné a aj to znemožňuje vytvárať si rodinu. Obrovským problémom je zadlžovanie mladých ľudí a rodín, ktorí musia splácať drahé hypotéky skoro celý svoj život, aby mali vlastné bývanie. Sťahujú sa do drahých podnájmov.

Štát a samosprávy v tomto totálne zlyhávajú. Bytová politika pre mladých ľudí a rodiny je veľká katastrofa. Na výstavbu štátnych, obecných, mestských bytov nie sú peniaze, no 2 miliardy na kúpu nových stíhačiek a na 30 miliárd na zbrojenie do roku 2030 sú peniaze hneď. Sú rôzne porovnávania socializmu a kapitalizmu na Slovensku, kde nás väčšinou presviedčajú, ako sa nám žije omnoho lepšie v kapitalizme, no keď sa pozriete na základné ľudské právo a to právo na dostupné bývanie, tak v tomto dnešný sýstem fatálne zlyháva a nevie garantovať pre našich ľudí jednu z najpodstatnejších potrieb a je na hony vzdialený dobre fungujúcemu socialistickému bytovému programu. Vieme dobre, ako Havel nazval byty v Petržalke, že sú to králikárne. Dnes za takúto 4- izbovú „králikáreň“ zaplatíte v Bratislave aj 180-tisíc Eur… Veď po Slovensku koluje výstižný obrázok s fotkou socialistických panelákov a textom: „Vziať si 45-ročnú hypotéku na byt, ktorý postavili komunisti pre ľudí zadarmo… Nepríde vám to divné?“

Prezident Kiska bol vytešený, že môže oznámiť potentátom z NATO, že Slovensko bude vynakladať veľké investície na armádu, že z dnešného 1% HDP, ktoré dávame na armádu, zvýšime na 2% ( čo sú 2 miliardy ročne ), no výstavba bytov ho nejak nezaujíma. Veľmi horlivými zástancami zbrojenia sú taktiež aj všetky vládne strany SNS, Smer-SD a Most-Híd bez výnimky. Vzdor-strana práce hovorí jasne, nie miliardy Eur na zbrojenie, ale na vybudovanie potravinovej sebestačnosti, diaľnice, výstavbu nájomných bytov, podporu rodín, športu, zvyšovania materskej, na školstvo, nemocnice, starostlivosť o dôchodcov, či kultúru ! Celý článok nájdete po kliknutí na ikonku Continue reading:

Continue reading

Nadnárodné korporácie sa u nás tešia miliónovým dotáciám: Zo Slovenska unikajú zisky do zahraničia v objeme 4,2% HDP

Od roku 1989 na Slovensko prišlo množstvo zahraničných nadnárodných korporácií. Všetky vlády, ktoré boli po páde socializmu pri moci, nešetrili superlatívami, keď nejaká nadnárodná korporácia oznámila, že bude investovať na Slovensku. Naši vládni politici sa fotia s majiteľmi týchto spoločností pri klopkaní na základné kamene týchto fabrík. Samé úsmevy a vzájomné potľapkávanie vládnych predstaviteľov s majiteľmi korporácií. Všade samé vyjadrenia, ako idú dávať prácu nám Slovákom, aká to bude pomoc Slovensku, aká skvelá investícia to bude, ako sa zníži nezamestnanosť a zvýši životná úroveň našich pracujúcich.

Aj pred niekoľkými dňami premiér Pellegríni, s ministrom hospodárstva Žigom, primátorom mesta Kežmarok a konateľom nadnárodnej spoločnosti, poklepkávali základný kameň novej fabriky, ktorú tu postaví nadnárodná korporácia. Za socializmu chodili predstavitelia štátu tiež poklopkávať na základné kamene fabrík, ktoré sa stavali u nás, len s tým rozdielom, že tie fabriky sme si stavali my sami, patrili nám, zisky plynuli nie do súkromných vrecák majiteľov, manažérov a akcionárov a neodtekali do zahraničia, ale putovali na financovanie našej kultúry, športu, zdravotníctva, bytovej výstavby, ciest, školstva, poľnohospodárstva, sociálnych služieb atď… čiže na rozvoj celej našej krajiny a nás pracujúcich.

Obrovským problémom je tiež únik ziskov nadnárodných korporácii podnikajúcich u nás do Západnej Európy. Slovenskú ekonomiku najviac ovládajú nemecké spoločnosti, ktoré aj vďaka štedrým dotáciám od vlády ovládli obrovskú časť našej ekonomiky. Medzi rokmi 2010 až 2016 odišli zo Slovenska zisky do zahraničia vo výške 4,2 % HDP. U našich susedov to bolo nasledovné. Z Českej reubliky odišlo až 7,6% HDP, z Maďarska 7,2% HDP a z Poľska 4,7% HDP. Tieto ekonomiky tak prišli o miliardy EUR… Na porovnanie, z EÚ dostávame dotácie na úrovni 2,2% HDP. Tiež si musíme povedať, že Slovensko dostalo za roky 2004 až 2015 od EÚ- 17,4 mld Eur, no 7,5 mld Eur sme museli do rozpočtu EÚ zaplatiť. Keď si to všetko porovnáte, tak jednoducho prídete na to, aké výrazne vyššie odtoky financií v miliardách Eur od nás odchádzajú na Západ, v porovnaní s tým, čo tu k nám príde formou dotácií z EÚ… Za socializmu stačilo to, aby sme naše hospodárstvo vlastnili my a bolo vždy za čo stavať a investovať a zaujímavé, išlo to aj bez dotácii EÚ… Tiež si musíme povedať, že objem dotácií cez eurofondy sa bude hlavne po roku 2020 znižovať… Celý článok nájdete po kliknutí na ikonku Continue reading:

Continue reading

Vyhasli životy dvoch mladých robotníkov v Brezne: Kde sú „celebrity“, opozícia, herci, veľké pochody, keď sa u nás pošliapávajú práva pracujúcich?

17425893_1476509779046052_315491139527386378_nChceli by sme si uctiť pamiatku dvoch zosnulých pracujúcich Petra (†33) a Róberta (†27), ktorí tragicky zahynuli v stredu 28. marca 2018 pri práci v bývalom areáli Mostáreň Brezno, kedy ich zavalila železná konštrukcia. Títo mladí muži zahynuli veľmi tragicky a naozaj hroznou smrťou, mali celý život pred sebou. Mrzí nás tiež to, že v našich médiách a spoločnosti smrteľné úrazy na pracoviskách nemajú zásadnú odozvu. Za posledné roky zahynuli na našich pracoviskách desiatky pracujúcich a veľa z úmrtí boli spôsobené aj zlými pracovnými podmienkami, no vtedy nevidíte žiadne protesty študentov, žiadne tisíce ľudí nejde demonštrovať do ulíc, pravicová opozícia, „celebrity“ a herci sa nijako nepohoršujú… Je tu jasne cítiť to, že niektoré ľudské životy, určitá skupina kvôli svojim politickým cieľom vyzdvihuje nad tie ostatné.

Na obete z radov pracujúcich, ktorí zahynuli pri výkone povolania sa jednoducho kašle, neriešia sa podmienky práce, prečo došlo k týmto tragédiám, ako to zasiahlo ich rodiny, nakoľko dobre vieme, že títo pracujúci sú veľakrát prepracovaní, vyčerpaní z ťažkej práce, musia ťahať nadčasy, pracovať v noci, je na nich vyvíjaný enormný tlak, aby v čo najkratších termínoch ukončili zákazky, úlohy, projekty, stavby… Sú to tzv. šibeničné termíny a z toho pramení stres a ten je o to vyšší, keď na ich jedinom príjme je závislá celá rodina a možno aj niekoľko ďalších príbuzných. Veľakrát sa zhodnotí, že to bola nehoda, ľudská chyba, no nikto sa už nepýta na to, či ta chyba nebola spôsobená prepracovanosťou a veľkým tlakom, či dlohdobými zlými podmienkami v práci, ktoré sa odzrkadlili na zdravotnom a psychickom stave človeka. 

Nikoho z tých, čo dnes chodia na námestia nenapadne, aby začali zvolávať ľudí do ulíc aj pri týchto úmrtiach našich pracujúcich, lebo tam by museli začať žiadať systémové zmeny a zaútočili by na podstatu kapitalizmu, vykorisťovania a postavenia pracujúcich v ňom. Môžete si to krásne porovnať, keď idú demonštrovať pracujúci a odborári, nič sa nedeje, keď umierajú naši pracujúci na pracoviskách kvôli zlým pracovným podmienkam a vykorisťovaniu, nepadajú žiadne výzvy na podporu, nemobilizuje sa v médiách, herci a rôzni “analytici“ nechŕlia na nás plamenné reči o potrebe spoločne a jednotne sa postaviť zlu a za slobodu.  O tomto sa na Slovensku nehovorí, nehovorí sa ani o samovraždách pracujúcich, ktorí nezvládli tieto sociálne a pracovné tlaky. Naše média vôbec nezaujíma, prečo vôbec dochádza k týmto tragédiám a vyzdvihujú sa len životy rôznych celebrít, smotánky, oligarchov, boháčov, kapitalistov. Zabúda sa tak na obyčajného pracujúceho človeka a potom sa kapitalistickí politici čudujú, keď títo ľudia majú už dosť tohto života v strese a pod tlakom, že majú v sebe obrovský hnev. Celý článok nájdete po kliknutí na ikonku Continue reading:

Continue reading

Vzdor-strana práce gratuluje pracujúcim Volkswagenu k úspešnému štrajku: Dosť bolo lacnej pracovnej sily na Slovensku, pracujúci bojujme za to,čo nám patrí !

Vzdor-strana práce gratuluje pracujúcim z Volkswagen Bratislava k úspešnému a dovolíme si povedať aj k historickému štrajku na Slovensku. Členovia Vzdoru-strany práce boli osobne podporiť pracujúcich v areáli, kde sa konal štrajk a po osobných rozhovoroch s pracujúcimi sme boli veľmi potešení, koľko odhodlania v boji za svoje práva je v týchto ľuďoch. Toto vystúpenie pracujúcich z Volkswagenu dalo jasný odkaz celému Slovensku, aby sme jednotne, organizovane a odhodlane bojovali za svoje požiadavky a práva. Je to veľký precedens pre všetkých kapitalistov na Slovensku, že pracujúci sa u nás zobúdzajú a sú odhodlaní postaviť sa za svoje požiadavky a vytrvať. Musíme si uvedomiť, že toto je triedny boj, a v histórii to vždy fungovalo tak, že to čo si pracujúci nevydobyli sami, nikdy nedostali. História je plná príkladov bojov robotníckej triedy, kedy sa štátna moc a kapitalisti neštítili použiť akékoľvek násilie a represiu a veľa pracujúcich bolo aj chladnokrvne pozabíjaných.

Štrajk vo Volkswagene musí byť ráznym impulzom pre všetkých pracujúcich na Slovensku, aby aj oni bojovali za svoje práva, aby sa posilňovala ich súdržnosť a odhodlanie ísť si spoločne za tým, čo nám patrí. Dosť bolo nízkych platov, z ktorých nedokážeme uživiť naše rodiny. Dosť bolo lacnej pracovnej sily. Pracujúci sa musia začať v oveľa väčšej miere angažovať  v odboroch a tam kde nie sú, začať ich zakladať. Musíme tlačiť na zvyšovanie pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami a tiež musia pracujúci skoncovať s niektorými skorumpovanými funkcionármi odborov, ktorí stoja na čele organizácii v rôznych fabrikách na Slovensku a ktorí doslova kolaborujú s vedeniami spoločností a tie im diktujú, ako majú postupovať a oni robia iba to, čo im vlastník povolí. Je to teda aj memento pre pracujúcich, že keď určití predáci budú podkopávať snahy pracujúcich v jednotlivých závodoch, tak by mali zvážiť aj cestu založenia si novej odborovej organizácie, kde si zvolia progresívne a odhodlané vedenie, ktoré sa postaví za ich požiadavky. Je to aj budíček pre určitých vysokých funkcionárov z OZ KOVO, aby prestali byť nejakým poslušným psíčkom oligarchov zo SMERU-SD a postavili sa za zamestnancov, ktorých musia hájiť a aby boli smelí vo svojich požiadavkách a nebáli sa ísť do konfrontácie a ostrých štrajkov. Vzdor-strana práce volá po vzniku revolučných odborov, ktoré začnú klásť aj politické požiadavky a stanú sa novými piliermi antikapitalistického boja. Takéto odborové hnutie bude postrachom buržoázie, ktorá bude robiť všetko preto, aby ho zlomila. 

Čo všetko si vybojovali zamestnanci Volkswagenu vďaka štrajku: tabuľkové tarifné mzdy sa zvýšia o 4,7 % k 1. júnu, ďalších 4,7 % si zamestnanci pripíšu k 1. januáru 2018 a zvyšných 4,1 % od 1. novembra 2018 do 31. augusta 2019. Budú zrušené tarifné triedy 1 a 2 a noví zamestnanci pri nástupe do zamestnania budú hneď v tarifnej skupine 3 a tí zamestnanci, ktorí sú dnes v tarifnej skupine 2, budú preradení do skupiny 3, pracujúci dostanú o 1 deň dovolenky naviac, počas prvých troch dní pracovnej neschopnosti vyplatí spoločnosť náhradu príjmu vo výške 40 % priemernej mzdy a vyšší bude aj príspevok pre dobrovoľných darcov krv, jednorazová platba vo výške 500 eur k 1. 6. 2017 pre všetkých zamestnancov – rovnaká suma pre všetky tarifné triedy.

Tiež ste si mohli pri tomto štrajku všimnúť tú antikampaň zo strany určitých novinárov, analytikov, ekonómov, politikov, predstaviteľov zamestnávateľov a vedenia podniku. Snažili sa zdiskreditovať celý štrajk pred očami verejnosti a vzbudiť u nás dojem, že ide o prehnané požiadavky protestujúcich, že to ohrozuje zamestnanosť, ekonomiku Slovenska, že sa staneme nelukratívnou krajinou pre investorov, že veď tam zarábajú oproti iným Slovákom nadpriemerne a podobne… Prezident Zväzu automobilového priemyslu SR Juraj Sinay doslova vyhlásil: „Ostrý štrajk, ktorý sa začal vo Volkswagen Slovakia vážne ohrozuje zamestnanosť, ekonomiku a pozíciu Slovenska na svetových trhoch. Zároveň si dovolím dodať, že odbormi prezentovanú požiadavku na rast miezd o 16 % vnímame ako výrazné ohrozenie konkurencieschop­nosti celého automobilového priemyslu v regióne Visegradskej štvorky.“  či minister Žiga, ktorý označil požiadavky odborárov za iracionálne a že to môže ohroziť investovanie Volkswagenu na Slovensku. Tu jasne vidno, na koho strane Žiga stojí a koho záujmy háji. Spomeňme aj podpredsedníčku SaS Kiššovú: „Za relevantné by som považovala mzdy na Slovensku, nie nemecké, pretože aj spoločnosť Volkswagen sa z istého dôvodu pre Slovensko rozhodla. Ak by sa všetky náklady vyrovnali  nákladom v Nemecku, tak by si asi prvú otázku položili, prečo by vlastne mali mať takúto investíciu na Slovensku.“  Takže, keď to rozmeníme na drobné, táto pani politička jasne odkazuje pracujúcim, že veď prečo bojujete za výrazné zvyšovanie svojich platov, keď zahraničné korporácie tu investujú len kvôli tomu, že sme lacná pracovná sila a to je naša výhoda, že nadnárodné koncerny tu stavajú svoje podniky kvôli tomu, aby čo najviac ušetrili na pracovnej sile a vydolovali z tadeto čo najviac kapitálu pre seba a teda že tak to ma byť a tak je to správne…. Pripomeňme, že podobné platy a podmienky v ich domovských krajinách by im nikto netoleroval a tedy my sme čo, nejaký odpad, menejcenní ľudia, že máme znášať takéto podmienky a byť ešte šťastní a vďační… Celá táto antikampaň má za cieľ udržať pracujúcich v pasivite, aby boli poslušnou lacnou pracovnou silou, ktorá bude vytvárať obrovské zisky pre kapitalistov a oligarchov a nebudú sa proti tomu búriť. Páni kapitalisti a im poplatní politici, analytici, celebrity, novinári sa boja jedného, že pracujúci sa prebudia, začnú čoraz viac bojovať za svoje práva a nezostanú len pri požiadavkách na zvyšovanie platov, ale začnú ohrozovať samotnú podstatu kapitalizmu a vykorisťovania v ňom. Boja sa uvedomelej pracujúcej triedy, ktorá môže v budúcnosti ohroziť ich kapitalistické panstvo, ich rozprávkové majetky, ktoré získali vďaka nášmu vykorisťovaniu.

Continue reading

Vzdor-strana práce nezabúda na krvavé Košúty: Pred 85. rokmi tiekla robotnícka krv v mene československej „demokracie“

141Dňa 25. mája 1931 bude už 85 rokov od dnes zabudnutej, za to veľmi dôležitej udalosti pre slovenské komunistické hnutie – zásahu četníckych bodákov do štrajkujúcich robotníkov v Košútoch. Veľká hospodárska kríza, ktorá začala prepadom akcií na americkej burze New York Stock Exchange sa prejavila začiatkom 30. rokov aj v Československu – už na jej začiatku začal strácať cukrovar Dioségy svoje odbytiská, čo viedlo ku zhoršeniu sociálnej situácie pracujúcich. Tých začal organizovať komunista Štefan Major, ktorému sa podarilo doviesť robotníkov na verejné zhromaždenie, ktoré Okresný úrad v Galante nepovolil. Potom, čo došlo ku stretu robotníkov a četníkov, začali padať výstrely a použili sa bodáky. O chvíľu ležali na zemi traja mŕtvy (34-ročný Štefan Turzo z Košút, 20-ročný Alexander Žabka, tiež z Košút, 16-ročný Ján Gyevát zo Sládkovičova) a päť ľudí bolo zranených. Poslanec Štefan Major skončil na Okresnom súde v Galante a vo väznici spolu s ďalšími funkcionármi strany a komunistami z Košút. V okrese je následne absolútny zákaz zhromažďovania a obete sú pochované v tajnosti.

Continue reading

Neoliberálne reformy, privatizácia, deregulácia trhu, voľná kapitalistická súťaž plodia nezamestnanosť, chudobu a zúfalých ľudí

11707802_10203130940193276_918575699707569328_nNeoliberálne reformy, privatizácia, deregulácia trhu, voľná kapitalistická súťaž, plodia čoraz viacej nezamestnaných, chudobných a zúfalých ľudí. a väčšina tých, čo aj prácu majú, dokážu z nej len prežívať. Stále nám tlačia do hláv, privatizujte, deregulujte a zase privatizujte a deregulujte a to je podľa nich tá cesta k prosperite, akosi sa však stále prepadávame na existenčné dno. Už nám nestačí na uživenie rodiny jeden príjem otca a matky. Rodiny sa rozpadávajú, deti vychováva ulica. Prečo? Lebo sa dnes musíme správať flexibilne, a tá flexibilita znamená cestovať za prácou do iných krajín, vzdialených miest. Flexibilita sa stala iba krycím manévrom, iným pomenovaním pre neschopnosť kapitalizmu, vytvoriť dostatok kvalitnej práce pre ľudstvo. Táto politika vedie však do záhuby, o tom sa mohlo presvedčiť stále viac a viac ľudí. Dnes sa stala práca a hlavne tá dobre platená výsadou. Zbohatlícka oligarchia, ktorá ovláda naše životy, ktorá nás dennodenne vykorisťuje v našich zamestnaniach si stále brúsi zuby na väčšie zisky. Kumuluje v rukách obrovské bohatstvo. Dokedy im to budeme tolerovať…

Continue reading